Uriel a Drak 2
Oblohou čierny tieň sa mihne,
cez mesiac preletí silueta,
Na chvíľu svetlo mesačné zmizne,
na zemi tieň mohutného tela.
To čierny drak vzduchom plachtí,
na zem v moone sa pozerá.
Zrazu niečo na zemi zachytí,
to krásne dievča na neho zazerá.
On k nej ladne dolu zletí,
a pristane pri tej kráske.
V jeho duši v citoch spletí,
Srdce len pre ňu bije v láske.
On zmení sa v telo človeka,
aj keď je tak zraniteľný.
Ona v smútku narieka,
jej život je tak opustený.
K nej sa pritúli s láskou,
rukami silnými ju obime jemne.
Je tak krásna ako z obrázkov,
To asi sníva sa mne.
Vtom ho niekto strhol na zem,
a ona len na neho hladí.
Ja túžim a snov žiť chcem,
krv zo zemou ladí.
Postavil sa no bolesť cítil,
nevie sa k nej priblížiť,
Jeden vlk jeho plány zhatil,
ďalší sa k nemu začal plížiť.
Pach krvi a bolestné grimasy,
stále sa nevzdával a šiel ďalej.
Vtom sa z hlbín vynorili vlčie masy,
nedovolia ísť mu bližšie k nej.
Znovu cítil bolesť v ruke,
to vlk sa mu tam zahryzol.
On lásku drží v muke,
ale život v jeho očiach zmizol.
Nevládne telo k zemi padá,
do kaluže krvi sa norí.
Ona taká krásna a mlada,
Do svojho smútku sa norí.
Nemohla nič proti tomu robiť,
vlci ju držali mocným kúzlom.
Vtom sa na nich začala zlostne zubiť,
rozkázala zlostne všetkým vlkom.
Odíďte, zmiznite a dajte mi pokoj,
on patrí len mne samej.
Nabrala vážni a smutný postoj,
v tej duši krehkej a smelej.
Pristúpila k telu krvavému,
po tvári ho pohladila.
Prebuď sa k živému,
a potom ho k životu prebudila.
Potom sa spolu mocne objali,
do oči si hladiac.
Krásny nežný bozk si dali,
A šťastný boli najviac.
cez mesiac preletí silueta,
Na chvíľu svetlo mesačné zmizne,
na zemi tieň mohutného tela.
To čierny drak vzduchom plachtí,
na zem v moone sa pozerá.
Zrazu niečo na zemi zachytí,
to krásne dievča na neho zazerá.
On k nej ladne dolu zletí,
a pristane pri tej kráske.
V jeho duši v citoch spletí,
Srdce len pre ňu bije v láske.
On zmení sa v telo človeka,
aj keď je tak zraniteľný.
Ona v smútku narieka,
jej život je tak opustený.
K nej sa pritúli s láskou,
rukami silnými ju obime jemne.
Je tak krásna ako z obrázkov,
To asi sníva sa mne.
Vtom ho niekto strhol na zem,
a ona len na neho hladí.
Ja túžim a snov žiť chcem,
krv zo zemou ladí.
Postavil sa no bolesť cítil,
nevie sa k nej priblížiť,
Jeden vlk jeho plány zhatil,
ďalší sa k nemu začal plížiť.
Pach krvi a bolestné grimasy,
stále sa nevzdával a šiel ďalej.
Vtom sa z hlbín vynorili vlčie masy,
nedovolia ísť mu bližšie k nej.
Znovu cítil bolesť v ruke,
to vlk sa mu tam zahryzol.
On lásku drží v muke,
ale život v jeho očiach zmizol.
Nevládne telo k zemi padá,
do kaluže krvi sa norí.
Ona taká krásna a mlada,
Do svojho smútku sa norí.
Nemohla nič proti tomu robiť,
vlci ju držali mocným kúzlom.
Vtom sa na nich začala zlostne zubiť,
rozkázala zlostne všetkým vlkom.
Odíďte, zmiznite a dajte mi pokoj,
on patrí len mne samej.
Nabrala vážni a smutný postoj,
v tej duši krehkej a smelej.
Pristúpila k telu krvavému,
po tvári ho pohladila.
Prebuď sa k živému,
a potom ho k životu prebudila.
Potom sa spolu mocne objali,
do oči si hladiac.
Krásny nežný bozk si dali,
A šťastný boli najviac.