Tvorba - Texty

napísala som zatiaľ päť poviedok o smrti (ja to tak nazývam lebo neviem ako inak to pomenovať) a toto je jedna z nich...moja prvá...nebojte sa nie som samovrah ani blázon...proste mi to len tak napadlo...je to asi šialené písať takéto veci o smrti ale dajako som si nemohla pomôcť...neodcudzujte ma za to prosííííím...

...

dávam to do úvahy lebo naozaj neviem kam inam by som to mala zaradiť...a chcela by som požiadať všetkých, ktorí si to prečítajú aby sa nad tým zamysleli...či to nie je pravda...čo by bol človek bez priateľov???...naozaj skúste porozmýšľať...nie je to také dobré ako by som chcela aby to bolo ale má to v sebe zakódovanú moju myšlienku o priateľstve...ak sa mi to dakedy podarí napísať lepšie určite to sem dám...porozmýšľajte...

fakt netuším čo by som k tomu mala povedať...

ako to mám inak povedať...našla som svoju spriaznenú dušu...zaľúbila som sa...znovu...len dúfam, že tentokrát to dobre dopadne...takže túto nerýmovanú básničku by som chcela venovať fajn chalanovi, ktorého som spoznala náhodou..snáď osud to tak chcel...:-)))

bol smutný deň a bola ekonomika...a mne myšlienky plynuli...tak som ich bachla na papier

ja viem, že to nie je dračie a ani furry ale snáď sa to dá zniesť...
dalo by sa povedať, že táto báseň vznikla vďaka môjmu spolužiakovi lebo bol strašne zaľúbený a tak ďalej no ale nezomrel ale stále sa z toho nedostal z toho že dotyčná osôbka jeho lásku nechce...

viem ze to sem zrovna nepatri ale ja musim...
toto som napisala jednemu mojmu kamaratovi lebo je na mna uz dlho nahnevany a stale ho prosim aby mi prepacil ale on odmieta tak snad sa mi to podari...

tak toto mi skrslo v hlave, keď som sa maznala s mojím malým chlpatým "dráčikom" Pinkusom...

možno to nemá jasnú pointu ale chcela som to sem dať napriek všetkému snáď nezabije ma nikto striebornými guľkami do chrbta ak to tu zverejním

ďalšia z mojich praštených básní...

ďalšia z mojich mnohých básní... ale táto je o priateľstve...no ale uznávam aj sama, že ten koniec je ponekud divný...