Tvorba - Texty

"Novinári z celého sveta žiadajú vyšetriť vraždu !"

"Chladnokrvná poprava ! Nájdený mŕtvy drak !"

"Šok ! Prvá vražda draka na svete !"

"Slovensko v hľadáčiku Eratu ! Vražda ich občana !"

"Premiér odstupuje, vyšetrovatelia sú pod tlakom."

"Predseda únie liberálov : Vražda Ljuba Kaicuka je problém celej Zeme !"

Takto palcové novinové titulky z celého sveta, privítali vyšetrovateľa z oddelenia vrážd Alexandra Podolského hneď z rána cestou do práce.
"No nazdar !" Skonštatuje prezerajúc si vystavené noviny v trafike kam chodil pravidelne už 11 rokov na cigarety. Odkedy vykonáva prácu vyšetrovateľa vrážd.
Cestu na stanicu nemal dlhú. Autom to trvalo len 10 minút. Ak neboli kolóny, či cestári nepridávali ďalší odtieň sivej. Aj na konci 21. storočia to bol na Slovensku problém.
Už o siedmej ráno sa hlásil na vrátnici. Ako tak kráčal po chodbe policajného inšpektorátu, otvorili sa dvere na samom konci chodby. Z pracovne vyjde jeho kamarát, ktorý mu išiel oproti. Cestou do svojej pracovne ho však zastaví.
"Nazdar Šaňo, očuj vieš čo sa dnes stalo ?" Opýtal sa ho. On dobre vedel že jeho kamarát o tom vie, len chcel vedieť ako zareaguje.
Alexander prikývol, a už chcel odísť, keď v tom ho chytil za pažu.
"Počkaj ešte, len medzi nami, "stíši svoj hlas. Na chodbe kde boli, bolo veľmi dobre počuť čokoľvek vďaka výbornej akustike. Naklonil sa preto k Alexandrovmu uchu. "Pomaly rátaj s tým že budeš na to nasadený, na šéfinka tlačia. Vražda sa stala v našom rajóne," Zašeptal mu a odtiahol sa, s kŕčovitým úsmevom odišiel svojou cestou.
Alexander tušil zlý pocit, bol až moc dobrým detektívom a mal predtuchu že ho na to skutočne nasadia.
Prv než si stihol v pracovni uvariť svoju kávu, zazvoní na jeho stole telefón. Retro štýl bol v tejto modernej dobe populárny, a presiakol až na ministerstvá. Okamžite zdvihne.
"Podolský, počúvam." Riekne do telefónu. Z neho sa ozve dunivý hlas.
"Príďte okamžite do mojej kancelárie !" Hneď vedel kto volá.
"Rozumiem pane," zavesí a naštvane vstane z kresla, bez kávy a zmierený s tým čo sa ma za chvíľu stať, zamieri do kancelárie náčelníka polície.
Zaklope na dvere. Chvíľu bolo ticho, a v momente ako sa chystal zaklopať druhý krát, dvere sa otvorili.

Vo dverách sa objavila šéfova sekretárka. Vysoká, štíhla bruneta s modrými očami dokázala zvýšiť tep každému mužovi. Okrem Alexandra, ten mal zvýšený tep hneď po telefonáte.
"Dobrý deň pán Podolský, kludne môžete ísť k šéfovi." Ukáže za seba a prekĺzne okolo Alexandra. Náhle dodá, "keby niečo budem pri kopírke."
Alexander prikývne a zatvorí za sebou dvere, pozrie sa v pravo. Podíde k náčelníkovým dverám a zaklope.
"Vstúpte !" Ozvalo sa. Alexander priložil dlaň k hliníkovej časti dverí. Tie sa odsunuli do steny a vkročil do náčelníkovej kancelárie.
To že tam okrem náčelníka bol aj minister vnútra ho dosť prekvapilo.
"Zdravím vás, pán Podolský !" Okamžite ho pozdraví minister a srdečne mu podá ruku. Alexander predstiera nadšený úsmev a taktiež sa pozdraví s ministrom.
"Dosť zdvorilostí." Odvrkne náčelník, a perom ukáže na kreslo pred jeho stolom. "Posaď sa Šani, prejdeme rovno k veci."
Alexander s a okamžite posadí, "smiem si zapáliť ?" spýta sa pri tom.
"Nech sa páči, ale k veci." Pozrie sa vážne na Alexandra, a pokračuje, "počul si určite čo sa stalo že."
Alexander prikývne a potiahne z cigarety. Minister nervózne trasie pravou nohou, a sleduje Alexandra.
Náčelník sa nadýchne a rýchlo riekne, "chcem aby si vyšetril ten prípad."
Alexander prikyvuje hlavou, "hm hm, a prečo ja ? Som tu snáď jediný na inšpektoráte ?"
Prv než stačí náčelník čokoľvek povedať, do rozhovoru sa vloží minister. "Ste jediný, kto nemá absolútne žiadne prepojenie s politikmi, novinármi, či finančnými skupinami." Povie mu minister s vážnym výrazom priamo do očí, "média na nás robia nátlak ! A každého vyšetrovateľa ktorý má byť v tom prípade zaangažovaný označili za nedôveryhodného."
"Jednoducho povedané Šani." Pokračuje náčelník, "v očiach médií si najmorálnejšou osobou, a navyše bez tak patríš k špičke u nás." Položí pero na stôl a zoberie do ruky, spis. "V tomto spise sú kompletne informácie o novinárovi Ljubovi Kaicukovi." Spis podá Alexandrovi.

Alexander spis zoberie a s cigaretou v ústach ho letmo prelistuje, "v poriadku, zdá sa že som v zajatí nutnosti." Zatvorí spis, "ale nechcem aby došlo k úniku informácií počas vyšetrovania. V tomto prípade to platí dvojnásobne." Upozorní dôrazne.
"To je samozrejme pán Podolský." Súhlasí s ním minister, "dáme vám v tomto prípade voľnosť. Bytové prehliadky, či prehliadky účtov na sociálnych sietí. Jeden telefonát a máte povolenie do 12 hodín, vykonať potrebné úkony." Sľuboval mu politik. Alexander však vedel kde začína realita, tam končia sľuby. Hlavne od politikov, tak ministrove slová bral s veľkou rezervou, a len pozorne počúval a prikyvoval na každé ministrove slovo.
"Ten prípad sa musí vyriešiť. Len vďaka Eratu sme mohli vyčistiť našu planétu od toho svinstva čo tu ostalo po vojne a zrenegerovať jej faunu. Určite chápete že to berú veľmi rozhorčene," vysvetľuje ďalej náčelník polície.
"Tak pozemského ambasádora Andrewa Brezinského sme okamžite skontaktovali, a sľubuje že na Erate sa vynasnaží ukľudniť situáciu. Aj ich kráľ a ministri žiadajú odpovede." Riekne minister, to už Alex dofajčil cigaretu a špak zahasil do popolníka. Spolu so zložkami pod pazuchou vstal.
"Ak je to už všetko rád by som išiel,"
"Ale iste !" Zdvihne sa aj minister a potrasie Alexandrovi rukou, "veľa šťastia s vyšetrovaním,"
"To budem potrebovať, ďakujem." Otočí sa a zmizne čo najrýchlejšie preč z pracovne.

Rýchlym krokom mieri do svojej pracovne, tam zamkne zložku do šuplíka. A odchádza na miesto činu.
Svojím síce starým autom, ale stále funkčným je pred domom zavraždeného pomerne rýchlo. Telo ešte nestačili vyniesť. Čakalo sa na hlavného vyšetrovateľa.
Alexander vystúpi a svoju rifľovú bundu hodí na sedadlo spolujazdca. Mieri do domu, a okamžite strážnikovi ukazuje preukaz, ktorý stojí pred vchodom.
Púšťa ho dovnútra. Vchádza do predsiene, a Alexander letmo pozerá na zavesené oblečenie, a topánky na zemi. Jeho pozornosť však upúta zvláštny predmet, ktorý bol pod bundou. Opatrne ho zdvihne a zistí že ide o nejaký druh ochrannej masky z plastu, chvíľu si ho prezerá a potom ho pokladá naspäť na miesto.
Vchádza do chodby a z druhých dverí na pravo si všimne blesky fotoaparátov. Okamžite sa vydá do tej izby.
Vo dverách vidí súdneho lekára ako fotí obeť. Postava plaza sedela na kresle, avšak jeho hlava ležala na klávesnici pred počítačom. Tmavá krv stekala po stole a skončila až na nohaviciach obete.
"Ahoj Rudi, tak čo našli ste niečo ?"
Súdny lekár schová foťák, a pozrie sa na Alexandra. "Zatiaľ nie, ale vrah musel pravdepodobne vojsť dnu cez otvorené okno v spálni, tá je naproti tejto pracovne. Chlapci našli na parapete nejaké odtlačky od topánok. Tam vyčkával na svoju obeť, a potom ju nám zatiaľ neznámou zbraňou zavraždil."
"Neznámou ?" Spýta sa zarazene Alexander, a pozrie sa na krvavé miesto na krku.
"Neznámou preto, lebo sme nenašli žiadny projektil, ani stopy po strelnom prachu, ani nábojnicu. Len neznámu olejovitú látku okolo miesta penetrácie projektilu."
Alexander prikývne a jeho oči sklznú z hlavy obete na monitor, potom na knižku na kraji stola. Od nej ďalej na poličku. V tom upúta jeho pozornosť plyšový drak a niečo malé lesklé zapichnuté v jeho bruchu.
"Poď sem !" Zvolá na Rudiho. "Pozri, čo to je ?" Ukáže prstom na miesto skadiaľ vytŕčala lesklá kovová ihla.
Rudi vyberie zo svojho kufríku obyčajnú lupu a prezerá si cez ňu miesto, kam Alexander ukazoval.
"Prepánajána to môže byť projektil !" Zahlási súdny lekár.
Alex sa samoľúbo na Rudiho pozrie, "zavolajte na to technikov, stavím sa že uhol dopadu projektilu bude pretínať miesto kde sedí naša obeť."
Rudi prikývne, "a obeť ? Môže sa už odniesť ?"
"Samozrejme, viac ma však zaujíma osoba ktorá ju našla."
"Tá sedí v kuchyni, je s psychológom." Kývne Rudi na dvere.
Alexander vyjde z pracovne. Hneď vedľa napravo bola kuchyňa. Za jedálenským stolom sedel zronený muž a vedľa neho psychológ, ktorý mu niečo v tichosti hovorí. Alexander slabo zakašle aby dal o sebe vedieť. Psychológ sa pozrie za seba, v rýchlosti položí vizitku na stôl, rozlúči sa a odíde z kuchyne.
Muž sa s červenými očami pozrie na vyšetrovateľa.
"Vy ste kto ?" Spýta sa so zlomeným hlasom.
"Detektív z oddelenia vrážd." Ukáže svoj preukaz, a prisadne si, "mám pár otázok pán.."
"Ján Síkor."
"Ako sa všetko stalo ? Pekne poporiadku mi povedzte čo ste robili," vytiahne v tom okamihu svoj zápisník a pero.
Ján sa nadýchne, a riekne. "Stále to nemôžem pochopiť. Proste ráno som odišiel do práce na skok, zabudol som si na stole materiály týkajúce sa mojej práce."

"Počkať, vy ste tiež novinár ?" Odlepí zrak zo zápisníka, a pozrie sa na Jána.
"Áno, on a ja sme kolegovia," povzdychne si, "no ak mám pravdu povedať, boli sme viac než kolegovia." Riekne ticho, trochu zahanbene.
Alexander si niečo poznamená do notesu, "a ďalej ?"
"Domov som prišiel o hodinu neskôr, zvolal som že som už doma, a keď sa nikto neozýval išiel som ho pozrieť do jeho pracovne. Dvere boli otvorene, a keď som vošiel. Bože môj..." začal vzlykať zakrívajuc si tvár.
"Je mi moc ľúto čo sa stalo a čo ste museli vidieť ale je tu jedna dôležitá otázka."
Ján sa pozrie na vyšetrovateľa so slzami v očiach, "aká ?"
"Na čom naposledy pracoval váš partner ? A čo bolo jeho zameraním ?"
"Netuším na čom pracoval, boli sme síce kolegovia ale o práci sme sa takmer nebavili. On sa zameriaval hlavne na rôzne neoficiálne organizácie ktoré sú na Slovensku."
"Napríklad ?"
"Identitariáni ! A môj názor je že tí náckovia ho zavraždili !" Rozrušene vyprskol zo seba.
Alexander prikývne a pošúcha si čelo, a zapísal si poznámky.
"A to je všetko ? Na ničom inom nepracoval ?" Zvedavo riekne Alexander. Avšak Ján iba pokýval nesúhlasne hlavou, a vstane zo stoličky. Pozrie sa na kuchynskú linku, "je mi ľúto že ste museli prísť do bordelu. Ale upratať som nestihol,"
"To nič nie je pán Síkor, ja som detektív nie hygienik," odvetí s úsmevom Alexander.
"Tak v tom prípade si určite dáte kávu. Vidím na vás že ju potrebujete."
"Rád si ju dám ďakujem," Alexander bol rád že sa už upokojil a že ho priviedol na iné myšlienky.
"Určite si dáte aj niečo pod zub, mám pravý lekvár z Eratu ! Ten musíte ochutnať." Otvorí skrinku a vyberie z neho pohár plný džemu. Akýkoľvek výrobok z Eratu ktorý vlastnil človek bola vzácnosť, o to viac ak šlo o potraviny.
Alex spozornel, "áno, to si dám rád !" Všimol si ako sa pri príprave rýchlych raňajok Ján usmial, teraz má šancu dostať nejaké odpovede.
Alexander sa pozrie na knižku ktorá bola vedľa neho na stole. Knižku poznal ešte z gymnázia. Titul od Alfréda Bestera, Zničený muž mu bol teda dobre známy. "Radi čítate ?" Spýta sa Alexander, pozorujúc ako sa mu zalieva káva.
"Samozrejme, rád čítam,"
"Aký žáner ?"
"Vedecká fantastika, beletria, trochu politiky," položí kávu a tanier s chlebom pred Alexandra. Bol veľmi vďačný za tento okamih a s chuťou sa pustil do jedinečnej pochúťky.
"Je rarita v dnešnej dobe fandiť tlačeným knihám."
"Viem, mam rad klasiku."
"No to je naozaj skvelý lekvár, naposledy som niečo Eratského jedol pred piatimi rokmi. Bol to zvláštny druh ryby. Aj keď mala dve hlavy, chutila s tým dressingom vynikajúco." Usmial sa a odpil si z kávy. "No to je sakra dobra káva."
"Aj ta je z Eratu," riekne s úsmevom Ján a tiež sa napije.
"To je vynikajúce teda."
Ján sa pousmeje, "tomu verím, ale viem že máte ešte nejaké otázky na mňa." Pomieša si kávu v hrnčeku, a čaká kým mu detektív nepoloží otázku.
"No je tu ešte niečo, zvykol často pracovať doma ?" Pozrie sa na Jána, a odpije z kávy.
"Ako sa to vezme, niekedy áno, inokedy nie. Vrah podľa mňa ma musel sledovať ako odchádzam." Riekol ticho, a sklopil zrak.

"To je dosť možné, preveríme všetky kontakty. Spomínali ste Identitariánov, stretával sa s nimi ?"
"Boli tu stretnutia, ale v tomto bol aktívny Ljubo, ja som len písal články." Povzdychol si a dopil všetku kávu v hrnčeku.
"A čo vy ? Ako ste sa dostali k novinárčine ?"
"Ja som nebol pôvodne vyučený žurnalista. Ale inžinier, pracoval som v konštrukčných kanceláriách v jednej štátnej firme. Tam som prvýkrát narazil na korupciu a začal o tom písať a posielať do novín v
ktorých dnes pracujem." Hovoril zaujato, Alexander ho nechcel prerušovať a so záujmom počúva.
"Im sa moje vyšetrovanie zapáčilo, aj spôsob akým som o tom písal, a po prevalení kauzy dostali vyhadzov mnohý manažéri a s nimi aj riaditeľ firmy, a aj ja. Ale to som už dostal ponuku k žurnalistom no a som u nich doteraz."
Alexander prikývol a zjedol posledný kúsok, pozrie sa na hodinky a zistí že bude o chvíľu obed, "no nebudem vás už ďalej zdržiavať," chytí hrnček do ruky a naleje do seba kávu. "Musím už ísť," vstane a pomaly odchádza, vo dverách náhle zastane.
"Skoro by som zabudol," Chytí sa za hlavu, obráti sa k Jánovi a ďalej hovorí, "na chodbe pod bundou som našiel zvláštnu masku z plastu, na čo slúži ?"
"Ljubo hrával kedysi paintball," povie Ján, "ta maska je tvarovaná špeciálne na tvár drakov. Jeden z viacerých športov čo ich tu fascinovalo." Znova si povzdychne a uprace taniere zo stola.
"A už nehrával ?" Zvedavo sa spýta.
"Nie, už nebol na to čas. To viete práca bola dôležitejšia, ako zábava." Rýchlo dodal.
Alexander prikývne, " ďakujem za pohostenie. Pekný deň prajem."

Ján sa s ním letmo rozlúčil a detektív vyšiel z domu. Telo už dávno upratali a izbu zapečatili. Vďaka moderným metódam vyšetrovania kedy 3D skenermi dokázali vytvoriť presnú kópiu miesta činu v laboratóriách, už nemuseli svedkovia či spolubývajúci opúšťať domovy kde došlo k zločinu. Alexander nasadol do svojho auta, ktoré bolo medzi elektromobilmi skôr rarita. Naštartoval a odišiel do laboratórií kde už sa skúmali dôkazy. Chcel doktora stihnúť ešte pred obedom.
"Nazdar kamarát ! Tak čo ste zistili ?" Alexander sa spýta vo dverách veľkého laboratória, tam stal v bielom plášti postarší muž. Jeho šediny dokazovali že už ma do šesťdesiatky veľmi blízko.
"Nazdar Šani ! No zisťujeme, zisťujeme."
Alexander pristúpi bližšie k doktorovi. "S čím ste začali ?"
"No s tým záhadným projektilom, poď niečo ti ukážem," povie s veľkým vzrušením v hlase, "toto som veru za celu svoju kariéru teda nevidel," riekne a ukáže mu v Petriho miske dlhú obyčajnú ihlu na šitie.
"To je projektil ?" Udivene povie Alexander.
"Časť z neho !" Dodá a ukáže mu ďalšiu Petriho misku, v ktorej bola zvláštna priesvitná želatína."Toto ten projektil tvorilo, našli sme to v tele. Naši technici už pracujú na približnej rekonštrukcií obalu, ale poviem ti, toto ešte stále nie je všetko." Hovorí o zdvihnutým prstom.
"No tak pokračuj, čo ešte máš ?" Nedočkavo sa spýta Alexander.
"Tá olejovitá latka čo sa našla okolo rany sa našla taktiež v tele, je to obyčajný lubrikant na vodnej báze ale to čo obsahuje ťa prekvapí," zazubí sa a podá mu hárok papiera na ktorom je rozbor látky.
Alexander si prečíta zopár riadkov a potom sa udivene pozrie na doktora, "vysoký obsah tropanových alkaoidov ?" Hovorí zarazene.
"Presne tak, náš drak nebol len zastrelený, ale zároveň otrávený výťažkom z lulkovca zlomocného !" Skonštatuje doktor a dodá, "a každé dieťa vie aký je lulkovec prudký jed pre ľudí, ale o to jedovatejší pre našich návštevníkov z Eratu ! Dalo by sa povedať že je u nich jedovatý rovnako ako u nás kyanid."

Alexander neveriacky pozerá na hárok papiera, a kývne hlavou. "To je neuveriteľné, si špička aby si vedel !" Podá mu hárok papiera, ten si doktor s úsmevom zoberie.
"Nie je nič jednoduchšie ako analýza chemických látok, zložitejšie je analýza myslenia ľudí." Posadí sa a povzdychne si. "Kto len mohol niečo takéto naplánovať a urobiť ?"
"Tiež sa pýtam, ale dostal som tip."
Oprie sa o stôl hrajúc sa s krabičkou cigariet pokračuje. "Identitariáni."
Doktor zdvihne obočie a pokýva hlavou, "no to bude ťažké dokázať, je to veľká skupina. Dokonca draci samotný s nimi spolupracujú."
Alexander náhle zamrzne a pozrie sa na doktora. "Čože ?"
Doktor sa začne usmievať, "mal by si si aktualizovať databázu, kedy si sa naposledy zaujímal o pravicové skupiny ?"
Bolo to naozaj dávno, konkrétne jeho úplne prvý prípad. Pomaly odstúpil od stola a strčil si cigaretu do úst.
"Tak sa zdá že budem musieť po dlhom čase navštíviť virtuálny archív. Maj sa !" Rozlúčil sa s doktorom, zapisujúc si poznámky ktoré zistil. Na chodbe si znovu zapáli.
"Čau !" Krátko odsekol doktor, a pokračoval vo svojej práci.

Alexander vo svojej pracovni strávil dlhé hodiny študovaním aktivít Identitariánov. Na obed zabudol. Informácií bolo veľmi veľa, bodaj by nie keď existovala už od roku 2012. Koniec 21. storočia sa blížil a bolo na čase sa posunúť doslova v čase. Aspoň virtuálne, do doby kedy naviazali draci kontakt s touto skupinou.
Prekvapivo Alexander zistil že to začalo masovými demonštráciami Identitariánov práve proti návšteve mimozemskej rasy na Zem. To ešte chodil do školy, nastúpil vtedy akurát do gymnázia.
Detektív si prezeral cez binokulárnu premietačku virtuálnu knižnicu, kde si prezeral dokumenty a fotografie vyhotovené tajnou službou. Až narazil náhodne na jednu fotografiu vyhotovenú len rok pred smrťou Ljuba. Na fotke boli dvaja draci. Jeden tmavofialový a druhy modrý. Medzi nimi stál predseda slovenských Identitariánov. Jeden z tých dvoch drakov bol Ljubo, jeho modré šupiny boli jasný identifikačným znakom, o to viac ho zarazilo že fotka pochádzala z verejnej paintballovej akcie.
"No jasne paintball," zamrmle si pre seba, a pokračuje v prezeraní ďalej. Musí zistiť kto je ten druhý drak na fotke a nájsť toho predsedu. Dnes to už však nebude možné, ako náhle si sňal binokulárnu premietačku zistil že už sa schyľuje k večeru.
"Do prdele, toto je skutočne žrút času." Znechutene odhodí premietačku na stôl a vypne počítač. Z práce odchádza skoro posledný. Sadne si do auta a v šere si to nasmeruje do reštaurácie.

Druhý deň ráno kráčal do svojej pracovne, tam hodil knižku od Bestera na stôl. Spravil si kávu a dohladával posledné údaje o predsedovi zväzu Slovenských Identitariánov.
Nemal sa kde ponáhľať, ešte zavčas rána poprosil svojho náčelníka aby vchod sledovali. Cez program v počítači mu prinášali živý videoprenos z dronu nad miestom trvalého bydliska podozrivého. Okrem toho že podozrivý vyniesol smeti, sa nič zvláštnejšie nedialo.
Alexander sa vybral teda k adrese. Vysoký obytný dom postavený ešte na začiatku 21. storočia vyzeral skutočne archaicky. Rozpadnuté polystyrénové zateplenie dodával bytovke strašidelný vzhľad. Keďže takéto obytne domy boli na kraji mesta, nik sa nezaujímal o to ako vyzerajú. Pozrel sa pozorne na panel pri dverách a hľadal menovku podozrivého.
Zazvonil a po chvíli interkom zachrčal.

"Áno ?" Ozvalo sa z reproduktoru.
"Dobrý deň ! Tu poručík Podolský z oddelenia vrážd. Rád by som vám položil zopár otázok, ak je to možné pán Flimel."
Interkom sa odmlčal a hneď na to sa rozozvučal bzučiak na dverách. Okamžite vstúpil do vchodu bytovky a výťahom sa zviezol na tretie poschodie.
Vystúpil z výťahu a kráčal po chodbe k dverám podozrivého. Zazvonil na zvonček, dvere sa trochu otvorili. Retiazka na dverách zabraňuje násilnému vniknutiu cudzích osôb.
"Váš preukaz prosím !" Ozvalo sa. Alexander neváhal a po chvíli hľadania vytiahne z vrecka kartičku ktorú ukáže medzi dvere a zárubňu. Dvere sa zatvoria, retiazka zahrkotá a hneď na to sa otvoria.
"Tak poďte ďalej," podsaditý muž v stredných rokoch, s extrémne krátkym strihom pozve dovnútra detektíva. Ten neváha a vkročí do malého bytu. Na jeho prekvapenie bolo všade čisto, a poriadok.
"Ospravedlňujem sa za to zdržanie, ale treba byť opatrný. Niektoré indivíduá sa dnes neštítia hrať ani na poručíkov,"
"To chápem a dobré ste spravili, je jasné že beriete výzvy od polície vážne,"
"No ale k veci, určite ste kvôli tomuto neprišli pán poručík z oddelenia vrážd," posledné slovo povie s veľkým dôrazom. Poručíkovi posunkom ukáže na obývačku kde spolu aj debatovali.
"Áno máte pravdu. Určite ste už počuli o vražde ktorá sa včera stala." Riekne práve si sadajúc Alexander.
Podozrivý prikývne a povzdychne si, "áno aj som čakal že sa tu niekto zastaví od polície či médií. No gratulujem ste prvý !" Mierne sa usmeje, "poznal som ho veľmi dobre, prijemný spoločník. Jeden z prvých drakov ktorí sa nebáli ísť s nami do konfrontácie, samozrejme nenásilnej."
"Narážate na prvú verejnú debatu ?" Vytiahne si svoj zápisník a niečo si zapíše.
"Samozrejme ! Prvú a na živo vysielanú, vtedy sme pohli žlčou lavicovým aktivistom ktorí sa dokonca neštítili za to kritizovať aj jeho a on bol drak ! Tá pomyselná obeť nás, akože neonacistov." Usmeje sa pri tej myšlienke.
Alexander prikývne, pamätal si na tie demonštrácie, ktoré boli pre liberálov fiaskom."Čo bolo ďalej ? Ako vyzerali vzťahy medzi vami a drakmi v súkromnom živote ?"
"Spojili sme sa ! Zistili sme že mame rovnaké názory o vlastenectve a zachovaní vlastného kultúrneho dedičstva a tradícií. Ubezpečili nás že žiadna invázia nebude a ako záruku dali spoluprácu."
"Mam taký pocit že to až také jednoduché nebolo, čo aspoň viem z oficiálnych médií,"
"Pozrite, ak všade vidíte neonacistov. Problém je v spôsobe vášho uhlu pohľadu, nie v prostredí ako takom !"Preloží si nohu cez nohu a pokračuje, "my sme sa dokázali spojiť s nimi, spojenectvo trvá len veľmi krátku dobu, ale viem že existujú osoby ktoré si žiadajú likvidáciu nášho spojenectva s drakmi. A nie, niesú to akože neonacisti, ale liberáli." Povie s dôrazom. Pozrie sa na Alexandra a pokračuje, "a viete čo bol najväčší vtip !"
"Nie, to veru neviem,"
"Že kecy o takzvanej invazívnej hrozbe drakov na našu planétu, ktoré vyprovokovali verejnosť a nás. Boli výmysly od trollov a teraz sa podržte. Z neziskovej organizácie ktorá mala veľmi blízko k Únií liberálov."
Alexander sa poškriabe za uchom, "no to je zaujímavé, ale sú to závažne obvinenia. Bez dôkazov ja..."
"Ale dôkazy sú ! Ljubo na nich pracoval !" Hovorí so zvýšeným hlasom, s namiereným prostredníkom na Alexandra.
V tom sa zarazene pozrie na podozrivého. "To myslíte vážne ?"

"Smrteľne ! Ljubo mal vážne dôkazy, len pár dní pred svojou smrťou mi hovoril že sa dosť spriatelil s jedným pracovníkom bezpečnostných služieb ktorý mal na starosti kyberbezpečtnosť, a teda ma prístup k vládnym dokumentom dokazujúc moje slová. A že to bolo pekne prepojené svinstvo !"
"Tak to je vážne zaujímavé, len nejak nechápem čo by z toho získala únia ?"
"Zámienku nás zničiť, znemožniť sa pred verejnosťou. Oni by boli tí čo majú pravdu o neexistujúcej invázií a nás ako radikálnych neonacistov."
Povzdychne si, "celé je to svinstvo, a my sme to od začiatku vedeli. Proste naša organizácia až príliš dlho existuje a pre štátnu moc kontrolovanú úniou sme nepohodlný !"
Alexander prikývne zapisujúc si všetky podstatné body. "Úplné chápem, mám ešte otázku. Kde ste boli, medzi piatou a šiestou ráno ?"
"So svojou priateľkov v susednej ulici. U nej som bol až do včerajšieho večera. Môžete si to overiť, volá sa Anna Lipocká, ulica Tri duby, číslo bytovky 112."
"To si aj overím," zapíše si adresu a vstane. Vo dverách náhle zastane, "sakra ! Skoro by som zabudol." Zašmátra po vreckách svojich nohavíc, až vytiahne napokon peňaženku a z nej vytlačený obrázok.
"Toto," podíde k Flimelovi, "poznáte túto fotku ?" Ukáže obrázok ako stojí medzi dvoma drakmi.
"No jasne ! Ty kokos, to už je doba ! Áno paintballova akcia, par dní po verejných rozhovoroch."
"Výborne, spoznávate toho tmavofialového draka ?" Spýta sa dúfajúc že bude o krok k ďalšej stope.
Pán Flimel si chvíľku prezerá fotku, a potom rezignovane pokrúti hlavou, "prepáčte ale nie. Je to už dlho a videl som ho len raz, on ani nebol učastnikom rozhovorov. Čo viem, tak na tu akciu prišlo viacero drakov, a Ljubo spoznal jedného z nich. Meno mal dosť zvláštne a nepamätám sa ani ako sa volal. Prepáčte." Vráti fotku detektívovi. Ten si ju zastrčí späť do peňaženky, a povzdychne si.
"No nič, to nevadí. Ale ďakujem za váš čas, dovidenia." Rozlúči sa s podozrivým. Pán Flimel mu otvorí dvere.
"Dovidenia," rozlúči sa, a na chodbe za ním ešte zvolá, "a veľa šťastia s vyriešením prípadu, toho bastarda dostaňte !"
Alexander čakajúc na výťah s úsmevom prikývne, a dvere na byte pána Flimela sa zatvoria. Výťahom šiel späť až dole, a ako náhle otvoril vstupné dvere na bytovke. Vyrútila sa na neho kopa novinárov. Bombardujúc ho otázkami.
"Prečo ste boli navštíviť známeho neonacistu ?"
"Je podozrivý z úkladnej vraždy ?"
"Budete informovať Erat o zadržaní neonacistu ?"
"Počkajte ! Prečo neodpovedáte ?"

Alexander rukami vytláčal novinárov z cesty, nič nepovedal. Na žiadnu otázku neodpovedal. Čo ho však otravovalo, boli záblesky fotoaparátov.
Až keď bol v bezpečí svojho auta, strčil si cigaretu do úst. Zapálil si, naštartoval a bez varovania vypálil vpred. Niekoľko kameramanov a novinárov sa zľaklo. Až na jeden zlomený opätok dotieravej novinárky, sa však nič vážnejšieho nestalo.
Svoj pôvodný plán na návštevu partnerky podozrivého musel odložiť. Určite ho novinári sledujú dronom. Preto radšej odišiel na inšpektorát, zistiť či už technici zrekonštruovali ten záhadný projektil.
"Dobré ráno pán doktor," ozval sa medzi dverami. Doktor sa okamžite usmial keď uvidel Alexandra.
"Dobre ráno aj tebe Šani. Viem prečo si tu, poď ďalej," mávne na neho a Alexander zatvorí za sebou dvere.
"Oskar ! Oskar ! Okamžite sem poď, a dones aj ten model," zakričí do otvorených dverí na druhej strane miestnosti. Netrvalo dlho a vyrútil sa z nich mladík ktorí nesie v rukách plastovú krabičku.
"Dobre ráno pane," pozdraví sa a Alexander prikývne.
"Tak čo máte to ?"
"Samozrejme, Oskar je chlapík vyrobil presnú kópiu !" Povie hrdo doktor ukazujúc na krabičku, tú s nadšením mladý technik otvorí. V polstrovaní je uložený projektil aký v živote nikto nevidel za svoju kariéru.
"Toto je ono ?" Prekvapene zareaguje Alexander.
"Áno, presná kopia projektilu."
Opatrne vytiahne mladý technik z krabičky strelu a medzi ukazovákom a palcom ju drží pred Alexandrom. "Ide o dômyselnú konštrukciu, obyčajná stužená živica ako plášť. Cez celú os strely je umiestnená obyčajná ihla na šitie, a prázdny priestor je vyplnený zmesov gélu a jedu." Strelu opatrne podá Alexandrovi a ten si ju zoberie ako keby to bolo práve narodené vtáčatko.
"Obyčajné valcové telo, zakončene kužeľovou hlavou." Skonštatuje doktor.
"Ráž je 17 milimetrov," dodá na záver mladý technik." Taktiež sme uskutočnili v počítači rekonštrukciu penetracie. Vrah musel vystreliť z veľmi blízkej vzdialenosti. Doslova pár centimetrov nad pokožkou, na väčšie vzdialenosti je strela nepresná, a tá ihla nemala primárne zabiť. Ale prepichnúť šupiny a dostať jed do tela." Rečni zapálene mladý technik, fascinovaný tým s čím sa stretol.
"Neuveriteľné ! Hlavne tá ráž !" Podá Alexander strelu naspäť jeho tvorcovi.
"Presne to je jediné čo ani nám nejde do hlavy, tá ráž. 17 milimetrov, to je kanón ! Armáda používa na tankoch kanóny a tie majú len 14 milimetrov !" Máva rukami bezmocne doktor.
"Navyše na tele sa nenašli stopy strelného prachu, a aj susedia nepočuli žiadny výstrel !"
Alexander s rukami v bok sa usmeje, "tu nejde dávno o strelnú zbraň pracujúci na chemický princíp. Odlišný projektil a nezvyčajná ráž poukazuje na to že šlo o úplne iný druh zbrane, a ja asi viem ktorá to je." Otočí sa a s úsmevom odchádza z laboratória preč do svojej pracovne.
Dvojica sa zarazene pozrie na odchádzajúceho detektíva. Keď v tom sa náhle ozve, "no jasne !" Vykríkne mladý technik a tľapne sa rukou po čele. V zápätí mu doktor dá pohlavok.
"Takto ma naľakať, zelenáč jeden !"

Alexander pomaly číta knižku Zničený muž od Bestera, a zároveň pošle mail počítačovým analytikom ktorí skúmajú dáta zavraždeného v jeho počítači. Zo zvedavosti sa preklikne na domáce správy. Celkom ho zaujímalo čo si myslia novinári o jeho úteku pred nimi. Po chvíli ľutoval že to spravil, a mal chuť vyhodiť počítač cez okno na ulicu.
Ba čo viac, najnovšia správa ho šokovala. Nebol to žiadny pohoršujúci článok o zlomenom opätku novinárky, ale čosi omnoho závažnejšieho.
Pustil videoreportáž ktorá sa začala z miesta kde býva podozrivý pán Flimel. Mladý reportér pred kamerou dramaticky hovoril čo sa stalo.
"Dnes pred obedom špeciálne jednotky spravili raziu u Andreja F. Podozrivého z vraždy novinára Ljuba Kaicuka. V jeho byte našli arzenál zbraní a nelegálnu literatúru. Hovorca polície podporučík Juraj Kramar povedal."
"Zbrane aj nelegálna literatúra boli zaistene a Andrej F. dočasne vzatý do väzby, na ďalšie podrobnosti je uvalene informačne embargo."
Po odznení telefonického vyjadrenia, novinár pokračoval ďalej, "iba pár okamihov pred zásahom, bola u podozrivého návšteva hlavného vyšetrovateľa Alexandra Podolského, ktorý s nami odmietol komunikovať a zbabelo utiekol."
Nasledoval záber z toho rána, a Alexander len neveriacky krúti hlavou. "Vážne vyzerám tak neupravený zo zadu ?" Povie si pre seba.
"Už dávno sa hovorí o prepojení tohto prípadu s krajnou ultrapravicovou neonacistickou skupinou Identitariáni, len si pripomeňme ich kauzy..."
V tom momente Alexander video stopol a celú stránku vypol. Pretrie si oči a povzdychne si. Natiahne sa za telefónom. "Halo ? Tu Podolský, má náčelník čas ? Áno teraz. V poriadku zachvílu tam budem," zavesí a zdvihne sa z kresla. Vo dverách sa náhle zastaví a rýchlim krokom si zoberie knižku zo stola. Strčí si ju pod pazuchu a vyberie sa do kancelárie svojho šéfa.
Zrýchleným krokom si to mieri k náčelníkov, ani sa nesnaží zaklopať rovno otvára dvere kývne na sekretárku a tá než stihne čokoľvek povedať, mizne Alexander za druhými dverami.
"Teraz mi láskavo povedz, aký dôvod bol zatknúť pána Flimela ?" Rozhorčene sa posadí do kresla, držiac v rukách knihu.
Náčelník sa pousmeje, "vedel som že sa sem vyrútiš," posadí sa za stôl, "musíš pochopiť že média chcú vidieť výsledky, ich nezaujímajú nejaké slová o postupe vo vyšetrovaní. Oni chcú výsledky !" Zabodne ukazovák do stola.
"Tak obviníme a odsúdime človeka bez dôkazov ?"
"Je iba vo väzbe, a ak na neho nenájdeš dôkazy že to spravil tak môže byť kludný." Pozrie sa na Alexandra, "máš niečo na neho ?"
Pokýva hlavou,"nie, zdá sa že má alibi, to ešte dnes preverím ,"
"No vidíš ! Tak do tej doby bude podozrivý vo väzbe."
"A čo tie kecy o arzenále zbraní ? Našli ste niečo ?"
"Len ti pripomeniem že sme médiám poskytli detailný zoznam čo sa našlo, to ako to oni interpretovali nie je moja vina."
"Tak našli ste niečo ?"
"Iba pár airsoftových pušiek, jednu plynovú pištoľ a jednu pušku na paintball,"
"Počkať ! Pušku na paintball ?"
"Áno, všetky sú uschované, nejde o strelne zbrane takže..."
"Sú na sedmičke že,"
Náčelník súhlasne pokýve hlavou, "predpokladám že budeš chcieť vidieť zadržane predmety."
Vytiahne zo šuplíku kus papiera do ktorého niečo zapíše a podá ho Alexandrovi.
Vstane, zoberie si od náčelníka hárok papiera. Bol to povolenie k obhliadke zadržaných predmetov.
Pomaly kráča k dverám, "a nabudúce ma dopredu informuj, a nie že sa to budem dozvedať z bulvárnych článkov !" Povie rozčúlene pred tým než vyjde z náčelníkovej kancelárie.
Celkom sa ponáhľal, chcel si overiť svoju teóriu a to mohol jediné v sklade na sedmičke. Kde boli uschovane osobne predmety zadržaných ľudí vo väzbe.
"Dobrú deň, tu Podolský. Potrebujem sa dostať k zadržaným predmetom patriace Andrejovi Flimelovi." Zahlási do interkomu vedľa dverí, tie sa otvoria a okamžite Alexander vstúpi dnu. Hneď oproti bolo malé okienko v ktorom sa objavila staršia pani.
"Preukaz, a povolenie prosím," chladne povie postaršia dáma. Alexander hneď poslúchne a do priehradky pod oknom položí svoj preukaz a povolenie od náčelníka. Stará pani si dokumenty okamžite zoberie a pozorne prezrie, do počítača zadá niekoľko údajov. Trvalo to nejakú dobu ale nakoniec sa dočkal, keď konečne odvrátila zrak od počítača do priehradky položila kľuč so známkou na ktorom bolo číslo 146.
"Tu máte kľuč od trezoru, nič nevynášať z miestnosti. Röntgen mám stále zapnutý, pomôcky na detailnejšie preskúmanie nájdene v súprave na stole. Môžete ísť." Dvere na pravo sa odsunú do steny, Alexander si zoberie kľuč, a vojde do úschovne.

V úschovni nebol prvý krát, zakaždým keď tu bol tak sa stretol s tou starou dámou, a vždy mu povedala tie iste vety ako pred chvíľou. Medzi jeho kolegami sa šíria legendy o tejto starej dáme. Keďže si ju tu pamätajú aj najstarší zamestnanci. Ale toto teraz nebolo podstatné, okamžite sa vybral nájsť trezor s číslom 146. Netrvalo to dlho vedel v ktorej uličke hľadať. Trezor vyzeral ako obyčajná plechová skriňa na kabáty pre robotníkov, avšak s tým rozdielom že bola z pancieru.
Do zámku vložil kľuč a jedným otočením zámok zacvakol a dvierka na skrini otvoril.
Tam videl oštítkované zbrane ktoré sa našli u podozrivého. Podstatne šlo o hračky, ktoré by nikomu neublížili. Avšak aby sa uistil vo svojej teórií, zameral sa len na jednu.
Na ruky si natiahol chirurgické rukavice a opatrne vzal do rúk painballovú pušku. Tú si odniesol na stôl, ktorý bol o pár metrov ďalej hneď vedľa.
Zo súpravy na odoberanie rôznych vzorkou vytiahol lampáš ktorý vyzeral ako pero, ale jeho lúč bol dokonalo tenký, taký aký potreboval. Zasvietil do hlavne, tá bola však čistá. Cez to všetko tenkým tampónom namočeným v špeciálnom fyziologickom roztoku dôkladne vytrel vnútro hlavne a následne tampón vložil do plastovej skúmavky, ktorú okamžite zapečatil.
Pušku zavesil na svoje miesto, trezor uzamkol a rukavice zahodil do koša vedľa stola. Pomalým krokom odchádzal preč.
Starej pani ukázal skúmavku na bezpečnostnú kameru nad dverami, tie sa ihneď otvorili. Kľúče vložil do priehradky, tie boli okamžite nahradene za jeho preukaz. Rozlúčil sa a odišiel smerom k laboratóriu.
"Nazdar doktore ! Si tu ?" Zakričí v laboratóriu, z dverí okamžite vyjde známa postava.
"Ja som tu stále ! Čo by si chcel ?"
Alexander kráčajúc k doktorovi vyberie z vrecka skúmavku a zamáva ňou pred doktorom.
"Potrebujem zistiť či vzorka obsahuje živicu,"
Doktor skúmavku zoberie, "to je k tomu prípadu ?"
Alexander prikývne, a doktor okamžite odíde k stolu ktorý je neďaleko. "To nebude problém zistiť aj teraz, živice sa ľahko zisťujú. Hneď to budem mať, chvíľku počkaj,"
Opatrne vyberie tampón zo skúmavky a vloží ho do inej skúmavky zo skla. V nej bol ďalší roztok, pre Alexandra neznámy. Doktor tampón v roztoku dôkladne vymáčal. Následne tampón zahodil, do koša vedľa. Do roztoku v roztoku v skúmavke nakvapkal z malej tmavej fľaštičky par kvapiek ďalšej látky. Roztok náhle mierne zožltol. Takto pripravený roztok nabral doktor do pipety, a nakvapkal pár kvapiek na malé sklíčko, ktoré potom vložil do zvláštneho prístroja.
Hneď ako ho doktor zapol, začal ticho bzučať, a na monitore počítača sa objavili prvé údaje, ktorým Alexander nerozumel.
"No tak tu to to máme," zahlási doktor. Alexander nervózne počúva. "Máme tu stopy siloxanov a cetylalkoholu."
"No a teraz po slovensky prosím."
"No jednoducho, vo vzorke bol druh oleja na silikonovej báze a obyčajný vosk."
"Žiadna živica ?"
"Nie, vo vzorke niesú absolútne žiadne polyméry."
"Tak to potom znamená že Flimel je v tom nevinne," povie si pre seba Alexander.
"Vytlačím ti správu ?"
"Áno prosím, a pošli mi aj elektronicku kópiu na mail. Ja musím bežať ešte za jednými dôležitými osobami," povie odchádzajúc z laboratorie. Musel vedieť kde skončila puška z domu Jána Síkoru, ak nevraždila Flimelova puška tak ešte ostala jedna podozrivá.
Autom urýchlene išiel do redakcie novín Nová Pravda. Alexander zaparkoval pred budovou redakcie.

Do redakcie išiel výťahom až na najvyššie piate poschodie. Tam po dlhej chodbe v ľavo nad veľkými dverami svietil nápis denníka, v ktorom bol Ján zamestnaný.
Stlačil kľučku na dverách a vošiel dnu. uvidel veľkú halu, v ktorej boli rady stolov za sebou a na každom z nich jeden monitor.
Všetci redaktori boli tak zameraný na svoju prácu že si nevšimli detektíva, až keď prešiel s horiacou cigaretou niekoľkokrát okolo nich čo zmätene hľadal svojho človeka, sa niektorí pohoršene na neho obzerali.
"Pane, to tu musíte vážne fajčiť ?" Zvolal napokon jeden z redaktorov ktorý bol prítomnosťou detektíva zjavne vyrušený.
Alexander vytiahne cigaretu z úst, "prepáčte ja..." nestihol dopovedať keď mu do rečí skočil ďalší redaktor.
"No počkať vy ste ten detektív čo vyšetruje vraždu nášho kolegu !"
Táto veta vzbudí veľkú pozornosť a stovky očí hľadeli na osobu v ošúchanej rifľovej bunde, s cigaretou v ústach.
"Vy máte teda drzosť !" Postaví sa ten istý redaktor ktorý bol rozhorčený jeho cigaretou. "Prísť si sem, a pobehovať tu, čo chcete ?" Hovorila nepríjemným tónom chudá postava s veľmi výraznou plešinou.
"Ja som sem prišiel za Jánom Síkorom, to je všetko," Riekne v krátkosti, "rozhodne nieje dôvod na nejaké rozhorčenie," táto neškodná veta v niektorých vzbudila sarkasticky úsmev a iných pobúrila.
"Rozhorčenie ? Vy dávate neonacistom slobodu a my nemáme byť rozhorčený ?" Ozve sa ženský hlas za detektívom.
"Ešte raz, hľadám len Jána Síkoru..." znova mu skočí do reči plešatý redaktor.
"Aj keby tu bol, tak vám ho nevydáme," drzo odvrkne, "dovidenia."
"Ja sa tu snažím robiť si svoju prácu," povie zmätene Alexander na jeho slová bolo však odpovedané smiechom, "toto je marenie vyšetrovania, a čiže trestný čin." Znovu nastal výbuch smiechu.
"A to nás chcete akože všetkých pozatýkať ?" Riekne pohŕdavo plešatý redaktor.
Alexander vytiahne z vrecka malý digitálny záznamník a jedným stlačením tlačidla prehrá to čo redaktor povedal o nevydaní dôležitého svedka. "Nie všetkých nie, len vás !"
Nastalo hrobové ticho, uvedomili si že skutočne porušujú zákon a detektív ma na to dôkaz. Ktovie ako by to napokon skončilo keby z dverí záchoda nevyšiel Ján.
"Čo sa tu deje ? Čo tu chcete pán Podolský ?" Zmätene hovorí.
"Len som prišiel za vami spýtať sa súkromne na jednu jedinú otázku," hovorí kludne Alexander, vložiac si do vrecka záznamník.
Ján prevráti očami a povzdychne si, "už ste sa ma pýtali na kopu otázkou, a aj vaši kolegovia. Na inšpektoráte som častejšie než v práci !" Hovorí rozhorčene a stúpne si pred detektíva, "dajte mi pokoj !"
"Presne tak Ján, volaj právnika na toto určite nemá povolenie," radí mu plešatý redaktor.
"Ja chcem iba odpoveď na jednu jedinú otázku," trval si na svojom Alexander.
"No dobre," povie rezignovane Ján, "čo chcete ?"
"Môžeme niekde v súkromí ?"
"Nie ! Tu a teraz !" Ján cítil veľkú podporu svojho publika v redakcií a chcel tak isto vyjadriť svoju nekompromisnú povahu.
"V poriadku teda. Spomínali ste mi že Ljubo hrával paintball, konkrétne ste mi na to odpovedali," zalistuje vo svojom zápisníku, "keď som sa vás pýtal čo je to za masku na chodbe, a ja chcem vedieť kde sa nachádza tá puška ?"
Spýta sa a netrpezlivo drží zapálenú cigaretu medzi prstami v jednej ruke a zápisník v druhej ruke.
Ján sa na neho nervózne pozrie, "tá puška je zničená," riekne ticho, teraz ľutoval že trval na verejnom výsluchu.
"Zničená ? Ako to myslíte ?" Znepokojene povie Alexander, vedel že tento dôkaz už asi nenájde.
"Všetko čo patrilo Ljubovi som zničil, lebo to všetko mi ho pripomínalo a o to viac som musel znášať tú bolesť a teraz vypadnite !" Ukáže prstom na vchodové dvere, v redakcií zavládlo ticho. Alexander sa v nej cítil že nie je vítaný, a pre to aby nevzbudzoval ďalšie vášne pokojne odišiel. Za jeho chrbtom medzi tým objali Jána niektorí jeho kolegovia.
Nespokojný s tým čo zistil odišiel svojím autom smerom k priateľke Andreja Flimela.
"Takže Tri duby, 112," zamrmle si pre seba zadávajúc si údaje do GPS navigácie. Cesta autom bola zdĺhavá, kolóny v meste neboli ani na konci 21. storočia výnimka. Keď sa už konečne dostal na sídlisko a našiel ulicu Tri duby, pozorne sa pozeral na čísla bytoviek.
Hneď ako zbadal číslo 112 zabočil a zaparkoval pred bytovkou. Na paneli pri vchodových dverách si našiel meno Lipocká A. Zazvonil.
"Ano, prosím ?" Ozval sa z interkomu ženský hlas.
"Tu poručík Podolský oddelenie vrážd, chcel by som si s vami pohovoriť."
Interkom stíchne a bzučiak dá znamenie že sú dvere otvorene. Alexander vstúpi dnu. Dvere kde bývala Anna Lipocká sa dali ľahko nájsť, stala medzi nimi. Alexander musel uznať že podozrivý ma vkus na pekné ženy. Podíde k nej, "chcem sa len spýtať, bol tu 20 septembra medzi piatou a šiestou ráno Andrej Flimel ?"
"Áno je to môj partner a vtedy tu bol, poďte ďalej." Pozve ho dnu Anna, ale detektív odmietne.
"To bude len chvíľka, nebojte."
"Tak kedy ho prepustíte ?" Z tonu hlasu bolo Alexandrovi jasno že už je zúfala a nešťastná z toho čo sa stalo.
"Pani bude to čoskoro, možno zajtra. Ale máte niečím zdokladovať že bol u vás ?"
"Áno mám fotku nás dvoch v reštaurácií kam ma pozval,"
"No to je výborne a môžete mi ju poslať mailom ?"
"Samozrejme, môžem vám ju dať aj teraz." Vytiahne si smartfon z vrecka a chvíľku hľadania ukáže Alexandrovi dotyčnú fotku, vedľa v rohu si všimne dátum a čas. Len pár hodín pred vraždou. "A táto bola určená pre kamarátku,"
Z druhej fotky už bol detektív rozpačitý, ale bola dôležitá. Zachytáva aj digitálny budík v ich spálni.
"To je vynikajúce, pošlite mi obe fotky, a myslím že váš priateľ bude vonku už zajtra." Hovorí Alexander a nadiktuje jej svoju mailovú adresu, tú si pozorne napíše do smartfonu.
"Vážne nechcete ísť ďalej ? Pán detektív," síce smutne ale aj tak sa na neho mladá dáma usmeje.
"Nie vážne musím ísť, chápem že vám chýba váš priateľ. Ale nebojte, nie je to tak ako o tom píšu. Hrozí mu iba pokuta za nelegálnu knihu od Orwella, to je celé." Pomaly kráčal k výťahu a rozlúčil sa.
V tom okamihu mu zazvoní vo výťahu mobil. "Áno ?"
"Zdravím," ozval sa z telefónu známy hlas.
"Zdravím pán Ján, čo potrebujete ?" Otvorí dvere na výťahu a odchádza z paneláku von.
"Mohli by ste zájsť ku mne na chvíľku, prosím."
Alexander si povzdychne, "no dobre už tam idem." Bol dosť zvedavý čo od neho Ján chce, preto sa moc nezdržoval a odišiel na adresu kde Ján býval.
Alexander zazvoní a behom chvíľky sa dvere otvoria.
"Ďakujem že ste prišli, poďte ďalej prosím," zdvorilo pozve detektíva dnu.
Alexander nechcel namietať a tak sa podvolil. Keď už bol až v kuchyni, Ján sa otočil k Alexandrovi a v ruke držal pohár.
"Prosím prijmite tento dar, neviem ako sa vám môžem lepšie ospravedlniť za to čo sa stalo. Dúfam že vám bude chutiť, je pravý z Eratu." Podáva pohár s lekvárom Alexandrovi. Ten sprvu nevedel čo ma povedať.
"To ste vôbec nemuseli toto, ďakujem."
"Budete zajtra na pohrebe ?"
Alexander súhlasne prikývne, chvíľku ticha náhle preruší, "no nič už musím ísť. Veľmi pekne ďakujem,"
"To je maličkosť, dovidenia."
Už sa schyľovalo k večeru, a Alexandrovi končila služba. Avšak stále mal nejasnosti ktoré musel zajtra vyriešiť. Hlavne sa jednalo o záhadného draka na tej akcií, cítil že je to dôležitá osoba, taktiež sa konal pohreb Ljuba. Ale dnes už nechcel po ničom pátrať. Jedine čo chcel bolo teplé jedlo, a dostatok alkoholu.
Zastavil pred svojím bytom, ale nešiel do svojho paneláku kde býval. Peši si to nasmeroval k malej reštaurácií, poznal ju veľmi dobre. Bola na okraji mesta a teda nešlo o žiadny nóbl podnik. Čo mu vôbec nevadilo.
"Ale zdravíčko pán detektív, tak čo ako obvykle ?" Privítal ho hostinský. Bolo jasné že Alexander tu je pravidelným štamgastom.
"Samozrejme, a nezabudni na jedno veľké," posadí sa Alexander na svoje obvyklé miesto ktoré bolo hneď pred barom. O chvíľu na to už bolo pred ním toľko očakávane pivo, z ktorého sa z chuťou napil. Zapálil si cigaretu a čakal na večeru.
Medzitým rozmýšľal nad otvoreným zápisníkom a dookola si čítal svoje poznámky, hlavu si opieral o pravú ruku a hladil si svoje zvráskavené čelo.
Ako náhle ucítil vôňu stejku pred sebou, zanechal zložitých myšlienok a pusti sa do jedla.
V momente kedy si myslel že ho už nemôže nič prekvapiť či nejako vážne vyrušiť, všimol si ako do baru vstúpil drak. Nevenoval by tomu pozornosť, keby nebol tmavofialový. Presne sa podobajúc tomu na fotke. Chystal sa ho aj osloviť ale to čo nasledovalo prekvapilo aj detektíva.
Drak si ho všimol, mal v rukách veľký krígeľ plný piva, a v momente ako si ten drak všimol Alexandra. Buchol krígľom o bar, až pivo z neho vyskočilo na pult baru. A ukázal na neho šupinatým prstom.
"Ty skurvjelu, krjetynij !" Zakričal na neho a začal sa k nemu veľmi nahnevane blížiť, "kakym pravjem ty idjoeš poslavat majegho drjuka do basarnyj !" Dravičtina bol vskutku zaujímavý jazyk, hlavne nadávky a vulgarizmy, a momenty kedy ním draci hovorili veľmi rýchlo a nasrane. Ak v tej dobe niekto bol na blízku a takýto rozhovor nahral, veľmi rýchlo sa stalo video na sociálnych sieťach virálom.
Alexander už chcel aj niečo povedať na svoju obhajobu, ale bol rýchlo prerušený.
"Stjul pysk ! Kakym pravjem ty poslavjaš majegho drjuka do basarnyj !"
"Tak sa prosím ukludnite najskôr a posaďte sa." Veľká výhoda drávičtiny bola v tom že kedysi dávno pradávno z nej vznikli skoro všetky slovanské jazyky, a tak nebol problém aby sa obyvatelia strednej a východnej Európy dokázali naučiť dravičtinu. Vo svete boli najlepší ľudskí učitelia dravičtiny práve z tejto časti Európy.

Alexander si všimol že dotyčný drak už ma v sebe nejaké to promile, a bol aj rád že tak ako sa rýchlo nazlostil, tak sa aj rýchlo ukludnil. Keď ustal rozruch a zopár mladíkov vedelo že nič ďalšieho už drak nevypotí, tak sa postupne aj oni rozišli so svojim virálnym úlovkom na smartfonoch k svojim stolom.
Drak sa posadí hneď oproti, "ste ma nasrali, vy aj to vaše akože vyšetrovanie, zatvárate nevinných ľudí a máte tam samých donášačov čo informujú média !"

Alexander zdvihne dlane do vzduchu, "je mi naozaj ľúto čo sa stalo, ale ja naozaj nemôžem za ten stav aký tu panuje. Sám som bol proti tomu, ale urobil som dnes všetko pre to, a to vám môžem garantovať. Aby bol už zajtra váš kamarát prepustený." V tom a zarazil. "Počkajte, vy poznáte pána Flimela ?"
"Áno poznám, a čo má byť ?"
"No, mne hovoril že vás nespoznáva na fotke ktorú som mu ukazoval," vytiahne z vrecka peňaženku a z nej známu fotku. "Nech sa páči,"
Drak si ju zoberie a pozorne si ju prezerá, "no áno som to ja, a aj vám poviem prečo klamal."Vráti mu fotku, "neveril vám, a ani sa nečudujem. Mne okamžite dal vedieť nech vás vyhľadám, ja som bol v tom čase odídený mimo Zem, dnes poobede som prišiel, a je úsmevná náhoda že som vás tu stretol."
"Stále nechápem čo ma z toho že mi o vás klamal ?"
"Išlo o bezpečnosť, neviete čo sa deje ? Všetci členovia Identitariánov prerušujú dočasne kontakty s nami, aby nedošlo k mediálnym útokom, a aj v prípade keby sa vrah náhodou nerozhodol pokračovať." Oprie sa do kresla, "na inšpektoráte sa to hemží informátormi !"
Hostinský podíde k stolu kde obidvaja sedeli, "ešte si páni niečo prosia ?"
"Dve piva, ja to platím !" Riekne Alexander, náhle mal pocit že tento drak je studnicou informácií.
"To ste si nemali robiť škodu, ja aj tak za chvíľu pôjdem,"
"No však aj ja, ale prečo nevyužiť skvelú možnosť k debate,"
"Mám to brať ako oficiálny výsluch ?"
"Ani náhodou, nie som v službe. Len chcem vedieť zopár skutočností medzi novinármi a Identitariánmi. Ljubo bol jedným z nich aj novinár a nepochybne aj Identitarián. Mal nejaké závažne informácie ?"
Drak si pomaly odpije z krígľa, pousmeje sa, "keby len závažne, to čo našiel bola pecka nad všetky pecky ! Dokonca by to ohrozilo aj jeho zamestnávateľa."
"Ale mohol prísť o prácu keby sa na niečo prišlo,"
Na tejto poznámke sa drak zasmial, "vy ľudia si fakt myslíte že my potrebujeme vašu prácu, aby sme my tu žili ?"
"Rozumiem, takže nemal čo stratiť,"
"Ale áno, mal čo stratiť. Veľmi silné priateľstvo s jeho kolegom Jánom u ktorého býval. On je zaprisahly liberál, typicky novinár ktorý nehľadí na fakty ale na emócie len aby sa články dobre predávali."
"Jednej veci nerozumiem, ako si tí dvaja mohli dať dohromady ?"
"Odpoveď je jednoduchá. Ljubo bol na Erate tiež novinárom, takto sa oni zoznámili. Prv išla politika bokom, par rokov takto žili. Ale potom prišli tie vzájomne rozhovory medzi drakmi a Identitarianmi. Ljubo bol jediný novinár z hlavného prúdu ktorý o tom prinášal každodenne reportáže ! Ktoré boli silno populárne, ale zároveň medzi jeho kolegami zatracované, jeho úspech mu dokonca závideli mnohý." Vysvetľoval mu drak.
"A tak sa s nimi zoznámil."
Drak prikývol, "presne tak, a to bol začiatok konfliktu medzi nimi dvoma."
V ten večer Alexander vedel dôležite informácie a detaily o vzťahu medzi Jánom a Ljubom. Za toto náhodne stretnutie bol veľmi rád, už len z toho dôvodov že si mal konečne s niekým vypiť.
" Šani, pôjdeš pekne ku mne, mám u seba ešte fľašku výborného eratského," hovorí mu ako ho niesol po prázdnych nočných uliciach. Alexander len s radosťou prikyvoval.
Nočná prechádza na predmestí mu pomohla trochu vytriezvieť, a tak už zvládal trochu chodiť sám.
"Poznám ťa len pár hodín a už ma k sebe pozývaš dnu." Lamentuje Alexander.
"No a čo, ja tu zas až tak moc ľudí nepoznám, a som rád že som ťa spoznal. Ty bývaš neďaleko že ?" Alexander prikývne, "áno neďaleko tej reštaurácie bývam."
"No tak nabudúce popijeme u teba,"
Na jeho poznámke sa zasmeje. Dvojica vyšla po chodoch hore, a pri prvých dverách zastanú. Po chvíli ich drak otvorí.
"Tak buď tu ako doma," a odíde do kuchyne.
Alexander sa ťažkopádne vyzuje, a kráča do obývačky ktorá bola hneď pred ním. Sadne si do kresla, a pozorne sa okolo seba porozhliadal. Byt vyzeral dosť moderne s krbom, ale bez televízie zvláštne. Už dávno si ale všimol že draci nosia minimum oblečenia na Zemi, a to platilo aj o topánkach. Spočiatku sa na to ťažko zvykalo, ale ľudia sa s tým nakoniec naučili žiť. Okrem Alexandra, až do teraz nikdy osobnejšie nepoznal žiadneho draka, a skôr mu prišli odpudivý. Možno to bolo množstvom alkoholu ktoré vypil, ale v tejto chvíli sa mu zdajú čoraz menej odpudivý. Pomaly triezvel za čo bol rád, nechcel aby mu v tejto chvíli prišlo zle.

"Tak som tu," ozvalo sa z poza jeho chrbta, Alexander sa obzrie za seba a vidí ako drak nesie fľašu vína a dve poháre.
"Bude to znie divne ale ako sa vlastne voláš ?" Spýta sa a náhle dodá, "oslovenie pán drak, mi príde divné vieš." Usmeje sa a sleduje fľašku na stole.
"Moje meno je trochu zložitejšie, a typické pre Erat. Volám sa Mjasnjir."
"Je neuveriteľné ako váš jazyk, a mená sú tak podobné našemu kraju, kde sú dosť totožné."
"Tak vieme že história jazyka vášho etnika sa odvíja od našej návštevy, ešte vo vašej dobe kamennej."
"Vy ste teda prepísali históriu dejín, poviem vám."
"A nahnevali veľmi veľa ľudí," doplní ho.
"Ale nikdy nebola kvôli tomu vražda draka, až doteraz."
"Myslíš si že je to kvôli tej nepríjemnej pravde ?"
"Nie, to by som musel obviniť Identitarianov, a na to nemám žiadne dôkazy." Pomaly vstane a zoberie fľašku vína do ruky, pozorne si prezerá etiketu. "Vyzerá to skôr ako keby to chcel niekto na nich hodiť," jeho zrak sa z fľašky posunie smerom ku gauču. Mjasnjir sa rozhodol že si na veľkom gauči špeciálne zhotovenú pre drakov ľahne.
"Tak ju už otvor, vidím že sa nemôžeš dočkať," usmeje sa Mjasnjir, "a kto si myslíš že to spravil ?"
Alexander zoberie vývrtku ktorú zavŕta do štupľa, "mám typ, a aj plán ako ten typ donútiť aby sa priznal," silným ťahom fľašku otvorí. "Ale potrebujem tvoju pomoc." Privonia si k otvorenej fľaške a uznanlivým výrazom v tvári víno opatrne naleje do pohárov.
"No to nebude problém, veľmi rád pomôžem detektívovi. Konečne zažijem to o čom čítam len v knihách. Ale upozorňujem, obviňovací salónik nemám." Usmeje sa a zoberie si pohár vína.
"Nebude to až také vzrušujúce ako v brakovej literatúre." Pomaly odpije z vína. Zemitá vôňa a príjemná sladkokyslá chuť, pomohla detektívovi zabudnúť na náročný deň.

Mjasnjir sa tiež napije, "ja to nechápem, vy ľudia toto považujete za najväčšie braky, ale na mojej planéte je z toho populárna literatúra."
"Koľko ľudí a drakov. Toľko chutí a brakov," riekne ticho a pokojne Alexander.
Rýmovačku ktorú Alexander práve vymyslel, veľmi rozosmiala Mjasnjira. Alexander si medzitým prisadol na gauč kde ležal, a opatrne sa dotkol jeho hrude. Cíti teple a klzke brušne pláty bolo niečo iné ako obhliadať mŕtvolu. Nikdy nemal príležitosť sa až takto blízko dostať k drakom, ale teraz už bol spokojný. Len v jedno dúfal že sa nestane, a to že Mjasnjir by to mohol považovať za urážku.
Drak sa pozrel do jeho očí, smiať sa už dávno prestal. Len sa spokojne usmieval. Nikto nič v tom momente nepovedal.
Dvojica na víno zabudla, aj im to bolo jedno. Jediné čo ich rušilo bolo svetlo, ktoré dvom podnapitým osobám už nebolo príjemné. Mjasnjir to ľahko vyriešil, zdvihol svoju pravú ruku a lúskol svojimi prstami. V tom okamihu tam už bola len tma, ticho, a dvaja práve zoznámený priatelia.

"Bol to náš milovaný priateľ, a kolega. Pre niekoho bol ako brat. Avšak dokiaľ na neho nezabudneme, bude stále s nami." Rečni pred otvoreným hrobom vysoká postava v čiernom. Alexander ktorý bol len pár krokov od neho vedel že šlo o riaditeľa denníka kde Ljubo pracoval.
"Náš milovaný Ljubo zomrel násilnou smrťou, jeho práca bude však nesmrteľná tak isto ako aj spravodlivosť, ktorá dobehne vraha." Pokračoval ďalej.
Potom sa odmlčal, kývol na dirigenta dychovky a spravil par krokov do zadu.

Kým dychovka hrala smutnú pohrebnú pieseň, množstvo drakov sa prichádzalo rozlúčiť so svojim krajanom, ktorý už na Zemi ostane na vždy. Nerobil im problém vykonať ľudské tradície pohrebu, prevoz tela by bol moc traumatizujúci pre obyvateľov Eratu. Preto aj súhlasili na pohrebe ktorý sa uskutočnil na Zemi.
Pohreb bol skromný, učastnili sa ho len ľudia ktorí mali naozaj blízko k Ljubovi. Výnimku tvoril akurát Alexander, ktorý bol pozvaný. Draci mali vstup voľný, a vskutku bolo ich tam omnoho viac ako ľudí. Média sa museli držať vo veľkej vzdialenosti, tak ako si to priali diplomati z Eratu.
Po pohrebe sledoval Alexander Jána, a keď ho dostihol medzi hrobmi, neváhal a prihovoril sa mu.
"Ste v poriadku ? Všimol som si že nie ste dvakrát v najlepšej forme."
Ján sa pozrie vedľa seba, a usmeje sa, "ďakujem že ste taký starostlivý, ale pochoval som svojho priateľa. Necítim sa dvakrát dobre,"
"Úplne vás chápem. Mne keď zomreli rodičia pri autonehode, tiež som bol z toho na nervy."
"To muselo byť hrozné,"
"Ale malo to druhu stranu veci, od tej doby som chcel pracovať pre políciu."Alexander si povzdychne, "čo to vlastne hovorím, vám umrel priateľ a ja tu kecám o sebe,"
"To je v poriadku," chlácholil ho Ján, "je deväť ráno a na nič som nemal chuť, ale teraz by som si dal niečo pod zub," povzdychne si.
"To bolo nervami, poďte už sme skoro pri mojom aute, pozývam vás k sebe na raňajky."
"Ale to nemusíte vážne !"
"Ale áno, pamätám si ako ste ma pohostili v ten deň čo sa stala ta tragédia. Chcem vám to oplatiť." Vytiahne si z vrecka kľúče a na diaľku odomkne dvere na aute. Dvojica prišla k autu, a Ján si otvorí dvere na spolujazdcovi.
"Musím sa priznať, že takýmto autom s klasickým motorom som už dávno nešiel," otvoril si dvere a nastúpil. Alexander sa posadí za volant.
"To viete, mám rád klasiku," naštartuje a autom odídu po ceste preč. Chvíľku ticha preruší Ján.
"Dostal som nápad ohľadom toho prípadu." Pozrie sa na Alexandra a ten prikývne. "Napadlo ma, že to kludne nemusel byť jeden človek ktorý to spravil, ale aj skupina dvaja, traja. Myslím si že Identitariáni ho zabili pre to, lebo proste nevyznával ich pohlad na históriu a fakty, a čo viac. Všetci boli zapálený do zbraní, pre nich nebol problém vymyslieť plán ani ho uskutočniť."
Alexander prikyvuje a keď zistil že skončil riekol, "no to je úžasne, takže Ljubo písal pravdu o histórií tak ako to bolo. Presne o tomto som sa náhodou včera bavil s jedným kolegom ! Tie stopy na parapete od vojenských kanád, či výhražné maily. To by všetko dávalo zmysel."
Ján s miernym úsmevom prikývne, "áno presne tak !"
"Ale nie je to tak," náhle ho schladil.
"Nie ?"
"Nie, Identitariáni nemali najmenší dôvod ho zabiť. Maily boli falošne, ich adresát je fiktívna osoba. Taktiež tá hlina na parapete od topánky, vzorky vôbec nesedeli so vzorkami hliny pod oknom, to znamená že tu topánka bola prenesená z iného miesta a otlačená schválne na parapetu, aby sme si mysleli že vrah prišiel oknom."
"Hádam si nemyslíte..." riekne nervózne s obavou Ján, ale do rečí mu skočí detektív.
"Vrah musel prísť z iného miesta, ale je záhada kto je vrah a skadiaľ prišiel."

To už auto zastavil a dvojica z neho vystúpila. Obaja vstúpili do vchodu a po schodoch hore vyšli bez námahy. Pri prvých dverách zastali, následne ich Alexander otvorí.
"Tak buďte tu ako doma," vyzuje sa čo spraví aj Ján, a obaja zamieria do veľkej kuchyne.
"Všetko tu je tak veľké,"
"Nemám rad malé priestory," odsekne a pokračuje, "vážne neviem čo s tým prípadom. Dáte si čaj, kávu ?"
"Čaj,dakujem."
"Tak ten prípad, ten je od samého začiatku zamotaný. Máme len nejaký kus ihly, a známky toho že bol Ljubo otrávený. Motív nám však uniká." Rečnil ďalej a zo skrinky vytiahne lekvár, "vidíte to je ten čo ste mi včera dali, teraz ho prvýkrát ochutnám ! Dáte si ?"
Ján pokrúti hlavou, "nie, stačí mi čaj. A čo ste hovorili o prípade ? Motív neznámy ?" Spýta sa Alexandra ktorý si lekvár práve natiera na krajec chleba.
"Presne, vražda kvôli etnickej nenávisti je nespochybniteľná hlúposť !" Vezme kanvicu v ktorej sa zohriala voda a zaleje do oboch šálok čaj.
"Ja by som tvrdil niečo iné pán detektív,"
Alexander položí čaj pred Jána a ide si pred tanier na ktorom už má svoj chlieb. "Vy môžete tvrdiť čo chcete, robíte si svoju prácu ja svoju," posadí sa. "Inač viete že teraz o tomto čase bude Andrej Flimel prepustený ?"
"Hlavný podozrivý ?" Zhrozene sa spýta Ján.
Spokojne a kludne Alexander prikývne a odhryzne si, "ma nepriestrelne alibi. No teda, ten lekvár je fakt bomba."
Ján sa zlomyseľne usmeje, "to verím, je veľmi chutný. A alibi ? Aké ?"
"Priateľka, bol s ňou na večeri a potom mali svoje spoločné chvíľky v spálni, všetko časovo sedí. Čas úmrtia je totožný s časom kedy si obaja vychutnávali stejk." Odhryzne si znova, "to je zaujímavé nie je tu nejako teplo ?"
"Ale určite to boli náckovia, len treba hľadať na správnom mieste,"
Alexander si odchlípne zo šálky, "možno máte pravdu ale dôkazy, nemám dôkazy !" Chytí bezmocne do rúk chlieb a znova si ohryzne. "Vážne tu začína byť teplo." Jeho slova už však neznejú plné energie. Prstom si uvoľní kravatu.

Ján si odpije z čaju a pohŕdavo sa pozrie na Alexandra, "Podolský, Podolský, vy ste taký idiot."
Unavene sa pomaly nakloní k Jánovi a spotene a slabo riekne, "čo to hovoríte ? Nechápem," viečka sa mu začali oťažievať.
"Ste idiot !" Povie nahlas, "celú dobu to máte pred nosom, vy chudák, troska. Ste taký istý ako tá banda nackov a ich posluhovačov drakov," povie posledne slovo zhnusene, "to ja som ho zabil ! Vy blázon."
"A..ale...ale prečo, preboha prečo ?" Hovorí čoraz slabšie, a tichšie.
"Lebo sa s nimi spolčil, a ten blázon si myslel že zničí impérium ktoré sme tu my vybudovali. Bezvýznamná kasta neonacistov a par drakov si myslí že zmenia systém," uchechtne sa, "dôkazy na to už žiadne nebudú, aj o tie som sa postaral. Rovnako ako o Ljuba, obe sú zmazane z tohto sveta." Spokojne sa napije čaju.
"Vy...vy ste si vedomý, že som stále v službe, stále som policajt." Len operadlo zo stoličky bráni tomu aby z nej Alexander vypadol, jeho slova už boli ťažko počuť, ale aj napriek tomu ich Ján pochopil.
"Zanedlho nie, jed z lulkovca v tom bombovom lekvári už začína pomaly pôsobiť, to eratske ovocie krásne zosilňuje účinky. Za pár minút nebudete ani vy, ani vaše dôkazy." Riekne mu do tváre so zaťatými zubami, "a postarám sa aby vaše vyšetrovanie bolo médiami znemožnene ako zaujaté voči nackom." Zasmeje sa ticho, "a hádajte kde nájdu ďalšiu vzorku jedu. Mame ľudí čo u nackov nastražia dokonalú lesť a konečne zmiznú ztadialto oni, draci a práve tu vo vašej kuchyni aj vy." Jeho oči sa zabodávajú do tváre Alexandra.
On iba pomaly dýchal, a keď sa Ján od neho odtiahol, náhle Alexander riekol, "mýlite sa," jeho slová stále znejú ako keby ich hovoril umierajúci človek, "ale toto nie je moja kuchyňa," riekne už s normálnym hlasom a vstane.
Ján nechápajúc čo sa deje iba v šoku pozerá na detektíva.
"Mjasnjir ! Máš to ?" Zakričí do dverí hneď vedľa. Z nich sa objaví dračia postava, ktorá mala v ruke digitálny nahrávač. "prepáčte za tu nezdvorilosť. Zoznámte sa, Mjasnjir. Jemu patrí tento byt aj kuchyňa."
Ján sedí s ústami dokorán v šoku.
"Niečo som spravil špatne ? Áno klamal som, aj o tomto lekvári. Ten tiež nie je váš, ale tu Mjasnjira. Ten váš som poslal do laboratórií, a v tejto chvíli už majú prvé výsledky. Vy ste to spravili dobre, ale jednu vec ste zabudli," z kredenca zoberie knihu. "Zničený muž ! Od Bestera, sci-fi klasika. V nej sa spomína projektil zo želé, a ten vás inšpiroval. Ako školenému inžinierovi nerobilo problém niečo také vymyslieť." Položí knihu naspäť, "motív máme tiež, technici z Ljubovho počítaču vytiahli fragmenty zmazaného súboru, kde sú dôkazy o prepojení médií s úniou liberálov a kde sú informácie o sabotáži vzťahov medzi Idetitarianmi a drakmi. Toto ale už nie je môj prípad." Zavrtí hlavou.
Ján sedel stále v šoku, tiky v jeho oku sa stupňujú rovnako ako aj jeho zlosť.
"A posledná vec. Vražda draka je jedna vec." Z poza opaska vytiahne náhle revolver ktorí namieri na Jána. V tom okamihu mu z tváre zmizla akákoľvek emócia, iba bezradne pozeral do hlavne.
"Ale pokus o vraždu mňa, je vec druhá," natiahne spúšť, Mjasnjir odvráti zrak. "A keďže som vyšetrovateľom, tak nebudem len sudcom," zamieri presne na Jánovu hlavu. Obvinený Ján Síkor zatvorí oči. "Ale aj katom !" Precedí cez zuby detektív.
A v tom okamihu stlačí Alexander Podolský spúšť. Avšak miesto výstrelu sa z hlavne vysunula palička, ktorá rozvinula červený práporok, na ktorom bolo veľkým akčným písmom napísané -BANG-.