Komisia pt.2
Part II: Komisia + Koncert
O mesiac neskôr sa konalo stretnutie na ktorom Michal nemohol chýbať, vo veľkej miestnosti bolo osem ľudí medzi ktorými bol aj Michal, všetci boli posadený okolo stola len miesto uprostred bolo voľné. Po chvíli sa v miestnosti otvorili dvere a do miestnosti prichádza riaditeľ, všetci sa postavia.
„V poriadku posaďte sa... vieme prečo sme tu takže k veci, vláda nedávno rozhodla o založení špeciálnej komisie ktorá bude posudzovať človeka ako z fyziologického a psychologického hľadiska tak aj z politického a my rozhodneme o jeho ďalšom osude. Komisia sa bude skladať z troch častí a každá časť bude mať troch členov. Skupina ktorá bude skúmať fyziológiu osoby bude zložená z doktora Milana Schwartza, magistri Lucie Hlaváčovej a Lukáša Kramára, túto časť bude viesť pán Milan“ Milan ticho prikývol a napil sa vody ktorá bola na stole.
„Ďalšia časť bude skúmať psychológiu osoby, komisia bude zložená z doktora Michala Stránskeho, Vladimíra Huláka a Róberta Kováča skupinu bude viesť Michal Stránsky a posledná časť bude skúmať politický charakter osoby túto skupinu budem viesť osobne a moji kolegovia Marián a Katarína. Až bude vykonaný posudok rozhodnutie o osude osoby bude mojou prácou, ďalej musím upozorniť aby ste sa navzájom nestýkali a nenadväzovali priateľské vzťahy. Pracujte dôkladne a nezávislo od seba, myslím že som povedal všetko, nie je čo dodať môžete ísť“.
Všetci odstúpia od stola a idú k dverám len Michal stojí vedľa dverí a uprene hľadí na riaditeľa nebol starý mohol mať 30 rokov.
„Pôjdete alebo tu máte ešte nejakú prácu?“ Spýta sa ho náhle riaditeľ keď sa zdvihol z kresla a podišiel k dverám.
„Ale nie len som sa zamyslel“ povie a odíde po schodoch dole tam ho čakalo prekvapenie osobu s ktorou bol pred mesiacom v aute „ako sa volá Juraj? Jano? J,J,J, aha ! Jozef ! Ale aj tak sa ho spýtam“ v duchu premýšľa Michal, Jozefa zastihne akurát na schodoch „prepáčte nevideli sme sa ?“
Jozef naňho prekvapene pozrie „myslím že n...nie“ zajachtá a mierne spotený pokračuje vo svojej ceste. Celý incident nepozorovane sleduje riaditeľ prehnutý cez zábradlie, Michal iba pokrúti hlavou a vychádza z budovy kde prejde cez neďaleký podchod a pokračuje v ceste po chodníku ktorý lemuje biely múr s prekríženými čiernymi kladivami, smeruje do podchodu kde su načarbane grafity a vylepené plagáty už dávno starých a zakázaných koncertov. Michal vyjde z podchodu a smeruje do malej uličky ktorá páchne močom, otvára oceľové dvere a vchádza po drevených schodoch, už tam su počuť tie nádherné rýmy zakázanej undergroundovej a psychedelickej hudby a byť v prítomnosti ľudí v Psychedelic Heart Clube ho priam tešila.
Nikoho nezaujímalo čo sa deje tam vonku pretože tam vonku sú iba samé lži a pravá tvár sveta sa nachádza práve tu v uličke ktorá zapácha močom. A zatiaľ čo prebieha malý koncert skupiny s vcelku originalnym názvom - Vľavo Hore Napravo Dole Band, Michal si sadá za barový pult a objednáva si pivo, v tom hudba utíchla a hlavný spevák oznamuje ľuďom.
„Minulú noc sme dostali hlásenie o výtržnostiach v meste po našom koncerte, preto znova opakujem žiadne výtržnosti, pokiaľ toto budete brať na ľahkú váhu tak jednoducho budete piť colu alebo podobné sračky, buď sa budete chovať slušne a budete počúvať hudbu ktorú máme radi s nápojmi ktoré máme radi alebo nebudeme hrať vôbec“ v tom v sále bolo počuť nespokojné výkriky ale spevák pokračoval ďalej.
„A je tu ešte jedna vec pokiaľ sa rozhodnete ničiť nábytok alebo zariadenie ako minule tak nám to povedzte dopredu“ v tom boli počuť výbuchy smiechu.
„Predávam slovo hlavnému usporiadateľovi koncertu“.
Usporiadateľ chytil mikrofón a povie „týmto dávam na známosť že ďalší sud je narazený“.
Michal sa pousmial a skupina sa vrátila k hraniu známych piesní, náhle si k Michalovi prisadne jeho starý kamarát zo školy „nazdar, čo ty tu ?“
„Ahoj rád ťa vidím“ povie Michal a podá si s kamarátom ruku „ale len oddýchnuť si od byrokracie“.
„Dnes je to tu pokojné je zaujímavé že ľudia nemajú strach keď sem chodia“
„Chodia sem preto lebo chcú počuť pravdu a utiecť pred tými tam hore“ povie Michal a ukáže palcom na strop.
„Čo si myslíš o tomto svete?“
Michal pokrčí plecom „rozhodne mohol byť lepší, od tej doby čo sa pálili tie sci-fi a fantasy knihy nemôžem poriadne spať, stále si namýšľam že smrdím od dymu spálených kníh Isaaca Asimova , Anne Mccaffrey a iných je mi z toho zle“.
„A bude horšie počul si...že vraj založili komisiu ktorá má posúdiť človeka každý sa toho musí zúčastniť a každý ma z toho strach čo sme výrobky či produkty že nás tak môžu súdiť bez dôvodne...“
V tom mu do rečí skočí Michal „sme produktmi tohto systému sami sme vytvorili zlo a teraz tu kašu budeme musieť zjesť poradne horúcu“ povie Michal a napije sa piva ktoré mal na stole.
„Bude povstanie ?“ Povie jeho kamarát smutne
Bohužiaľ Michal nedokázal na otázku odpovedať pretože do klubu nečakane vtrhli komandá Štátnej Bezpečnosti ako si hovorievali v skratke ŠtB. Okamžite celý klub bol hore nohami, ľudia utekali a “policajti“ mlátili obuškami a pažbami od samopalov hlava-nehlava, Michalovi sa tiež ušla rana obuškom po hlave na čo následne omdlie.
(Part III coming soon)
O mesiac neskôr sa konalo stretnutie na ktorom Michal nemohol chýbať, vo veľkej miestnosti bolo osem ľudí medzi ktorými bol aj Michal, všetci boli posadený okolo stola len miesto uprostred bolo voľné. Po chvíli sa v miestnosti otvorili dvere a do miestnosti prichádza riaditeľ, všetci sa postavia.
„V poriadku posaďte sa... vieme prečo sme tu takže k veci, vláda nedávno rozhodla o založení špeciálnej komisie ktorá bude posudzovať človeka ako z fyziologického a psychologického hľadiska tak aj z politického a my rozhodneme o jeho ďalšom osude. Komisia sa bude skladať z troch častí a každá časť bude mať troch členov. Skupina ktorá bude skúmať fyziológiu osoby bude zložená z doktora Milana Schwartza, magistri Lucie Hlaváčovej a Lukáša Kramára, túto časť bude viesť pán Milan“ Milan ticho prikývol a napil sa vody ktorá bola na stole.
„Ďalšia časť bude skúmať psychológiu osoby, komisia bude zložená z doktora Michala Stránskeho, Vladimíra Huláka a Róberta Kováča skupinu bude viesť Michal Stránsky a posledná časť bude skúmať politický charakter osoby túto skupinu budem viesť osobne a moji kolegovia Marián a Katarína. Až bude vykonaný posudok rozhodnutie o osude osoby bude mojou prácou, ďalej musím upozorniť aby ste sa navzájom nestýkali a nenadväzovali priateľské vzťahy. Pracujte dôkladne a nezávislo od seba, myslím že som povedal všetko, nie je čo dodať môžete ísť“.
Všetci odstúpia od stola a idú k dverám len Michal stojí vedľa dverí a uprene hľadí na riaditeľa nebol starý mohol mať 30 rokov.
„Pôjdete alebo tu máte ešte nejakú prácu?“ Spýta sa ho náhle riaditeľ keď sa zdvihol z kresla a podišiel k dverám.
„Ale nie len som sa zamyslel“ povie a odíde po schodoch dole tam ho čakalo prekvapenie osobu s ktorou bol pred mesiacom v aute „ako sa volá Juraj? Jano? J,J,J, aha ! Jozef ! Ale aj tak sa ho spýtam“ v duchu premýšľa Michal, Jozefa zastihne akurát na schodoch „prepáčte nevideli sme sa ?“
Jozef naňho prekvapene pozrie „myslím že n...nie“ zajachtá a mierne spotený pokračuje vo svojej ceste. Celý incident nepozorovane sleduje riaditeľ prehnutý cez zábradlie, Michal iba pokrúti hlavou a vychádza z budovy kde prejde cez neďaleký podchod a pokračuje v ceste po chodníku ktorý lemuje biely múr s prekríženými čiernymi kladivami, smeruje do podchodu kde su načarbane grafity a vylepené plagáty už dávno starých a zakázaných koncertov. Michal vyjde z podchodu a smeruje do malej uličky ktorá páchne močom, otvára oceľové dvere a vchádza po drevených schodoch, už tam su počuť tie nádherné rýmy zakázanej undergroundovej a psychedelickej hudby a byť v prítomnosti ľudí v Psychedelic Heart Clube ho priam tešila.
Nikoho nezaujímalo čo sa deje tam vonku pretože tam vonku sú iba samé lži a pravá tvár sveta sa nachádza práve tu v uličke ktorá zapácha močom. A zatiaľ čo prebieha malý koncert skupiny s vcelku originalnym názvom - Vľavo Hore Napravo Dole Band, Michal si sadá za barový pult a objednáva si pivo, v tom hudba utíchla a hlavný spevák oznamuje ľuďom.
„Minulú noc sme dostali hlásenie o výtržnostiach v meste po našom koncerte, preto znova opakujem žiadne výtržnosti, pokiaľ toto budete brať na ľahkú váhu tak jednoducho budete piť colu alebo podobné sračky, buď sa budete chovať slušne a budete počúvať hudbu ktorú máme radi s nápojmi ktoré máme radi alebo nebudeme hrať vôbec“ v tom v sále bolo počuť nespokojné výkriky ale spevák pokračoval ďalej.
„A je tu ešte jedna vec pokiaľ sa rozhodnete ničiť nábytok alebo zariadenie ako minule tak nám to povedzte dopredu“ v tom boli počuť výbuchy smiechu.
„Predávam slovo hlavnému usporiadateľovi koncertu“.
Usporiadateľ chytil mikrofón a povie „týmto dávam na známosť že ďalší sud je narazený“.
Michal sa pousmial a skupina sa vrátila k hraniu známych piesní, náhle si k Michalovi prisadne jeho starý kamarát zo školy „nazdar, čo ty tu ?“
„Ahoj rád ťa vidím“ povie Michal a podá si s kamarátom ruku „ale len oddýchnuť si od byrokracie“.
„Dnes je to tu pokojné je zaujímavé že ľudia nemajú strach keď sem chodia“
„Chodia sem preto lebo chcú počuť pravdu a utiecť pred tými tam hore“ povie Michal a ukáže palcom na strop.
„Čo si myslíš o tomto svete?“
Michal pokrčí plecom „rozhodne mohol byť lepší, od tej doby čo sa pálili tie sci-fi a fantasy knihy nemôžem poriadne spať, stále si namýšľam že smrdím od dymu spálených kníh Isaaca Asimova , Anne Mccaffrey a iných je mi z toho zle“.
„A bude horšie počul si...že vraj založili komisiu ktorá má posúdiť človeka každý sa toho musí zúčastniť a každý ma z toho strach čo sme výrobky či produkty že nás tak môžu súdiť bez dôvodne...“
V tom mu do rečí skočí Michal „sme produktmi tohto systému sami sme vytvorili zlo a teraz tu kašu budeme musieť zjesť poradne horúcu“ povie Michal a napije sa piva ktoré mal na stole.
„Bude povstanie ?“ Povie jeho kamarát smutne
Bohužiaľ Michal nedokázal na otázku odpovedať pretože do klubu nečakane vtrhli komandá Štátnej Bezpečnosti ako si hovorievali v skratke ŠtB. Okamžite celý klub bol hore nohami, ľudia utekali a “policajti“ mlátili obuškami a pažbami od samopalov hlava-nehlava, Michalovi sa tiež ušla rana obuškom po hlave na čo následne omdlie.
(Part III coming soon)