Komisia pt.1
Part I : Cesta
Na opustenej ceste neďaleko lesa je počuť spev vtákov a žblnkajúcej vody, toto prijemné zátišie narušilo auto ktoré akurát prechádzalo, zdanlivo pokojnou atmosférou sa nedá nazvať to čo sa v aute dialo.
„Takže vy idete do mesta ?“ Spýta sa šofér auta chlapíka ktorý stopoval na ceste
„Áno ako to viete?“ Odpovie pokojne
„No podľa vášho saka usudzujem že na hríby asi nepôjdete“ povie s odmeraným hlasom šofér.
Stopár sa pousmeje, chvíľu bolo ticho ktoré si užíval stopár, to ale netrvalo dlho
„Ako sa voláte?“ Spýta sa zvedavo šofér
„Michal Stránsky“ odpovie zdvorilo aj keď nie ochotne
„Ja som Jozef, vy asi pracujete v úrade však … ja som tam mal pracovať ale nakoniec som sa rozhodol inak , viete už 12 rokov robím šéfa technologického oddelenia ktoré sa zameriava na odpočúvacie zariadenia, je to celkom fajn práca aj keď nemám rád tých obmedzených ľudí, tých ktorí len snívajú“
Michal iba prevráti očami a povie „ako to myslíte ?“
„Nie sú ako ja, pedantný a hlavne rozumný, jeden tam robí iba rok a už si vyskakuje, vyhodil som ho aj keď je pravda že bol snaživý a mal mnoho ambícií ale ja toto neuznávam ak sa má niečo naučiť tak nech to vie poriadne tak ako ja“
„Samozrejme keď to už robíte 12 rokov tak to viete aj na spamäť vy cynik“ zamrmle si Michal tak aby ho nebolo počuť
„Hovorili ste niečo?“ Povie zaujato Jozef, Michal pokýva hlavou v tom pod kapotou zarachotilo „ten zvuk sa mi nepáči odparkujem to sem do lesa a pozriem v čom je chyba“
Po krátkom hľadaní našli odbočku do lesa kde auto odparkuje obidvaja vystúpia, Jozef otvorí kapotu na aute a kufor skadiaľ vyberie náradie „viete treba byť vždy opatrný a na všetko pripravený“ hovorí Jozef opravujúc motor „a samozrejme si dať pozor na ľudí, byť prísny a vždy mať svoj názor, nehľadieť na to aké vaše rozhodnutie bude mať následky, ja robím iba dobré rozhodnutia“
Michal prevráti očami a pozerá sa na Jozefa ako opravuje auto „niekto si môže myslieť že človek môže chybovať... ale na chyby ja nemám čas a nerád ich vidím aj na iných a kto chybuje ten nemá čo u mňa robiť“
Michal si za tak krátky čas zhnusí túto osobu, kiež by mu ruka odpadla ako nasadnúť do auta s týmto odporným človekom, bez prejavu akejkoľvek emócie na tvári pristúpi bližšie ku kapote a chytí ju do rúk „ja som nikdy nechybo...“ a v tom s veľkou ranou privrie Michal kapotu auta rovno cez Jozefov krk bolo počuť iba vzdychy, ale Michal kapotu priviera aj naďalej - prvý krát, druhý krát až na tretí krát sa mu podarilo hlavu odtrhnúť od tela, telo sa zrútilo na zem a hlava ostala pri motore v tom všetky vtáky v lese utíchli. Michal otvorí kapotu a zoberie hlavu, kapotu zatvorí a hlavu na ňu položí, vyberie si cigaretu a zapáli si, opierajúc sa o auto rozmýšľal a zároveň aj fajčil, po chvíli odhodí špak chytí bezhlavé telo otvorí zadné dvere a posadí ho na sedačku následne zoberie hlavu a na zadnom sedadle ho prišije k telu, netrvalo to dlho a hlava bola na svojom mieste, poklepe mu po lícach a Jozef sa znova prebudí
„Čo sa stalo? Kde to som?“ Hovorí Jozef potichu skoro akoby šepkal
„Opravovali ste motor a udreli ste si hlavu o kapotu, spadli ste a omdleli“ povie bez akejkoľvek emócie v hlase
Jozef si chytí hlavu do náručia „Ah, strašne ma bolí hlava“ hovorí Jozef vzdychajúc kvôli bolesti
„Za chvíľu to prejde“ povie Michal
Jozef a Michal vystúpia z auta a zatiaľ čo Jozef nasadá za volant Michal mu cez otvorené okno povie „viete čo ďalej pôjdem pešo, šťastnú cestu a nejazdite bezhlavo“ pousmeje sa Michal, Jozef iba kývne hlavou naštartuje auto a odíde smerom do mesta Michal chvíľu stojí na mieste, prehodí si sako cez plece a napokon sa aj on rozhodne že pôjde do mesta, ale tento krát pešo.
(Part II Comig soon)
Na opustenej ceste neďaleko lesa je počuť spev vtákov a žblnkajúcej vody, toto prijemné zátišie narušilo auto ktoré akurát prechádzalo, zdanlivo pokojnou atmosférou sa nedá nazvať to čo sa v aute dialo.
„Takže vy idete do mesta ?“ Spýta sa šofér auta chlapíka ktorý stopoval na ceste
„Áno ako to viete?“ Odpovie pokojne
„No podľa vášho saka usudzujem že na hríby asi nepôjdete“ povie s odmeraným hlasom šofér.
Stopár sa pousmeje, chvíľu bolo ticho ktoré si užíval stopár, to ale netrvalo dlho
„Ako sa voláte?“ Spýta sa zvedavo šofér
„Michal Stránsky“ odpovie zdvorilo aj keď nie ochotne
„Ja som Jozef, vy asi pracujete v úrade však … ja som tam mal pracovať ale nakoniec som sa rozhodol inak , viete už 12 rokov robím šéfa technologického oddelenia ktoré sa zameriava na odpočúvacie zariadenia, je to celkom fajn práca aj keď nemám rád tých obmedzených ľudí, tých ktorí len snívajú“
Michal iba prevráti očami a povie „ako to myslíte ?“
„Nie sú ako ja, pedantný a hlavne rozumný, jeden tam robí iba rok a už si vyskakuje, vyhodil som ho aj keď je pravda že bol snaživý a mal mnoho ambícií ale ja toto neuznávam ak sa má niečo naučiť tak nech to vie poriadne tak ako ja“
„Samozrejme keď to už robíte 12 rokov tak to viete aj na spamäť vy cynik“ zamrmle si Michal tak aby ho nebolo počuť
„Hovorili ste niečo?“ Povie zaujato Jozef, Michal pokýva hlavou v tom pod kapotou zarachotilo „ten zvuk sa mi nepáči odparkujem to sem do lesa a pozriem v čom je chyba“
Po krátkom hľadaní našli odbočku do lesa kde auto odparkuje obidvaja vystúpia, Jozef otvorí kapotu na aute a kufor skadiaľ vyberie náradie „viete treba byť vždy opatrný a na všetko pripravený“ hovorí Jozef opravujúc motor „a samozrejme si dať pozor na ľudí, byť prísny a vždy mať svoj názor, nehľadieť na to aké vaše rozhodnutie bude mať následky, ja robím iba dobré rozhodnutia“
Michal prevráti očami a pozerá sa na Jozefa ako opravuje auto „niekto si môže myslieť že človek môže chybovať... ale na chyby ja nemám čas a nerád ich vidím aj na iných a kto chybuje ten nemá čo u mňa robiť“
Michal si za tak krátky čas zhnusí túto osobu, kiež by mu ruka odpadla ako nasadnúť do auta s týmto odporným človekom, bez prejavu akejkoľvek emócie na tvári pristúpi bližšie ku kapote a chytí ju do rúk „ja som nikdy nechybo...“ a v tom s veľkou ranou privrie Michal kapotu auta rovno cez Jozefov krk bolo počuť iba vzdychy, ale Michal kapotu priviera aj naďalej - prvý krát, druhý krát až na tretí krát sa mu podarilo hlavu odtrhnúť od tela, telo sa zrútilo na zem a hlava ostala pri motore v tom všetky vtáky v lese utíchli. Michal otvorí kapotu a zoberie hlavu, kapotu zatvorí a hlavu na ňu položí, vyberie si cigaretu a zapáli si, opierajúc sa o auto rozmýšľal a zároveň aj fajčil, po chvíli odhodí špak chytí bezhlavé telo otvorí zadné dvere a posadí ho na sedačku následne zoberie hlavu a na zadnom sedadle ho prišije k telu, netrvalo to dlho a hlava bola na svojom mieste, poklepe mu po lícach a Jozef sa znova prebudí
„Čo sa stalo? Kde to som?“ Hovorí Jozef potichu skoro akoby šepkal
„Opravovali ste motor a udreli ste si hlavu o kapotu, spadli ste a omdleli“ povie bez akejkoľvek emócie v hlase
Jozef si chytí hlavu do náručia „Ah, strašne ma bolí hlava“ hovorí Jozef vzdychajúc kvôli bolesti
„Za chvíľu to prejde“ povie Michal
Jozef a Michal vystúpia z auta a zatiaľ čo Jozef nasadá za volant Michal mu cez otvorené okno povie „viete čo ďalej pôjdem pešo, šťastnú cestu a nejazdite bezhlavo“ pousmeje sa Michal, Jozef iba kývne hlavou naštartuje auto a odíde smerom do mesta Michal chvíľu stojí na mieste, prehodí si sako cez plece a napokon sa aj on rozhodne že pôjde do mesta, ale tento krát pešo.
(Part II Comig soon)