Takto to vidím
Drak mal by mať vždy dostatok síl
aby temnote a zlu čelil.
No čo keď temnota v ňom samom je
a zvon pomsty mi v srdci znie?
Viem, že správne nie je cítiť zlosť
i smútku svojho mám už dosť!
Neviem viac, čo robiť mám,
veď kam sa pozriem, vidím klam.
Každý len svoju rolu hrá
nehľadiac na to, aká je trápna.
Len nech nedozvie sa nik, čo sme zač...
a v kúte izby svojej potom skrývať plač.
A usmievať sa cez tie slzy slané
vravieť krásne slova a pritom kašľať na ne
a z úst vypúšťať len sľuby plané...
potom čakať už len čo sa stane.
V duši prázdno, srdce ťaží bieda,
bo málo je lásky a to spať mi nedá.
Strach mám bratia moji!
Vážne to za to stojí?
Hrať stále, "tak ako to treba"!
Neklameme iných, klameme len seba!
Neskrývajme za masku smútok ani plač!
Pre tú masku nevidíme, čo sme vlastne zač!
Tak rozprestriem krídla a vojdem medzi ľudí.
Uvidím koho moje "šialenstvo" prebudí.
aby temnote a zlu čelil.
No čo keď temnota v ňom samom je
a zvon pomsty mi v srdci znie?
Viem, že správne nie je cítiť zlosť
i smútku svojho mám už dosť!
Neviem viac, čo robiť mám,
veď kam sa pozriem, vidím klam.
Každý len svoju rolu hrá
nehľadiac na to, aká je trápna.
Len nech nedozvie sa nik, čo sme zač...
a v kúte izby svojej potom skrývať plač.
A usmievať sa cez tie slzy slané
vravieť krásne slova a pritom kašľať na ne
a z úst vypúšťať len sľuby plané...
potom čakať už len čo sa stane.
V duši prázdno, srdce ťaží bieda,
bo málo je lásky a to spať mi nedá.
Strach mám bratia moji!
Vážne to za to stojí?
Hrať stále, "tak ako to treba"!
Neklameme iných, klameme len seba!
Neskrývajme za masku smútok ani plač!
Pre tú masku nevidíme, čo sme vlastne zač!
Tak rozprestriem krídla a vojdem medzi ľudí.
Uvidím koho moje "šialenstvo" prebudí.