Diamant dračej cti
Enyxia sedela na okraji zrázu, jednou nohou hompáľala vo vzduchu a kolenom druhej mala podloženú ruku, o ktorú sa opierala. Čierne vlasy jej viali vo vetre a tmavomodré oči zamyslene hľadeli do diaľky.
,,Vedel som, že ťa tu nájdem." povedal hlas za ňou. Elfka sa obrátila a usmiala sa.
,,Vortex! Vrátil si sa!" vyskočila na nohy a rozbehla sa za drakom.
,,Mám správy od Nymphalissa. Musíme okamžite odletieť! Vezmeme výstroj a ideme." povedal drak a sklonil sa, aby mohla elfka nasadnúť. Otočil sa smerom k hradu a vykročil s odhodlaným výrazom na tvári.
***
Pred súmrakom dorazili na hrad v Jantárových vrchoch. Na námestí už čakali ďalší bojovníci. Enyxia ich poznala. Prišiel ju uvítať paladin Galor. Za ním stála slnečná kňažka Beirsa a elfský hraničiar Nerdis s tharajským čiernym levom Katmaiom. Pri uviazaných koňoch poskakoval nedočkavý elfský mág Ornis a kúsok od neho sa prechádzal rytier Kadlen. Skupinku uzatváral orkský šaman Ascher.
,,Enyx prišla!" vyhŕkol Ornis a rozbehol sa za ňou. Od radosti celý bez seba si nedával pozor, potkol sa o vlastnú róbu a pristál pri elfkyných nohách. Všetci sa smiali, keď zdvihol hlavu a s nevinným úsmevom pozrel na Vortexa, ktorý krútil hlavou. Drak zdvihol mladíka za golier a díval sa na neho.
,,Ahoj Vortex." povedal Ornis a uškrnul sa.
,,Ach ty." vzdychol leviatan znudene a pustil ho. Elf pristál v tureckom sede a začal sa smiať. Vortex ho prebodol pohľadom a odkráčal. Usadil sa pri fontáne a sledoval nádvorie. O chvíľu sa pritackal Nymphaliss. Starý drak sa pomaly vysúkal z útrob polorozpadnutej mohutnej stavby a sadol si vedľa Vortexa. Ostatní sa zbehli k nemu.
,,Prišli ste všetci. Som rád. Mám zlé správy." povedal a zadíval sa na zapadajúce slnko. ,,Rhuun sa vrátil. Snaží sa dobyť Taskaniu. Musíte ho zastaviť! Okamžite vyrazte!" vykríkol a zberal sa späť do svojho hradu. Nymphaliss si nikdy nepotrpel na dlhé reči.
,,Ale ako?" ozval sa Ornis.
,,Pomocou tohoto." povedal starý drak a hodil mu diamant a modrými žilkami. ,,A teraz už choďte!" Všetci sa uklonili a pobrali sa ku koňom. Na Enyxiu už čakal svetlosivý grošovaný žrebec s čiernou hrivou.
,,Vortex, budeš na nás dávať pozor z vrchu." pozrela na draka. Prikývol a vzlietol. Skupina vyrazila.
***
Keď po niekoľkodňovej ceste dorazili do Taskanie, naskytol sa im hrozný pohľad. Mesto horelo a Rhuunove vojská pobiehali pod jeho hradbami. Samotný vládca Taranskej ríše však nebol nikde naokolo. Družina zosadla z koní a bojovníci sa zoradili na kraji útesu na a sledovali mesto druhej strane údolia.
,,Na nich?" spýtala sa Enyxia tajomným hlasom a so záludným pohľadom a miernym úsmevom sa pozrela na Nerdisa.
,,Na nich!" povedal elf potichu.
,,Na NICH!!!" vykríkli ostatní a pustili sa do behu. Vytiahli zbrane a s bojovým výkrikom sa hnali na nepriateľa. Keď ich zbadal Wendis, Rhuunov hlavný veliteľ, škodoradostne sa zasmial. ,,Hlupáci!" vykríkol s úsmevom, avšak ten mu hneď zmizol z tváre, keď začul ohromný rev. Spoza vrchov vyletel ametystový drak s jantárovými očami, mávol mocnými krídlami, ktoré zatienili takmer celý obzor a letel k mestu. Len čo dostihol družinu, vychrlil nafialovelý oheň, ktorým zmietol celé šíky taranských bojovníkov. Nezachránilo ich ani brnenie z adamantinu. Drak sa nezastavoval a chrlil ďalšie a ďalšie plamene. Keď sa vojaci od strachu rozutekali, obrátil svoju pozornosť k Taskanii. Vztýčil sa, zaklonil hlavu a vyriekol niekoľko slov v Zabudnutom jazyku. Len čo to dopovedal, plamene, ktoré oblizovali strieborné stavby, akoby zamrzli. Potom sa zavlnili a ako piesok v púštnej búrke začali prúdiť do drakových rúk. Vortex ich zovrel v dlane a plamene sa vyparili.
Wendis vrčal od zlosti. Jeho pán ho určite zabije, len čo ho nájde. Akoby to bol privolal, neviditeľná sila mu zovrela hrdlo. Začal sa dusiť, zvalil sa na zem a metajúc sa bezvýsledne snažil nadýchnuť. Rhuun sa zrazu zjavil nad ním. ,,Sklamal si." Predniesol ľadovým hlasom bez emócií, ktorý znel ako ozvena. Potom sa zameral na draka, avšak ten jeho čiernej mágii odolal. Žiadny démon nemá dosť síl na zabitie draka.
Rhuun si cez hustý dym všimol sedem prichádzajúcich postáv. Dvaja muži, jeden s dvojručným mečom, druhý veľkým kladivom, žena s čarodejnou palicou, dvaja elfovia, jeden s veľkým lukom, ork s úderným palcátom, no a nakoniec elfka s dvojčepeľovým mečom.
,,Pozrime sa. Družina Diamantu. Milé, že ste sa ukázali." povedal démon posmešne.
,,No ty si mohol zostať v pekle. Čo si bohovi podsvetia sľúbil za tvoje prepustenie?" odvrkla mu Enyxia.
,,Vládu nad svetom Onsirthie, samozrejme. Avšak, keď získam Diamant, bude sa mi klaňať a prosiť ma o zľutovanie." zasmial sa.
,,To sa ti nikdy nepodarí!" vykríkol Nerdis. Už raz sa im démona Rhuuna pred siedmymi rokmi podarilo poraziť, keď podcenil ich spoločnú silu a takisto silu draka. No tentoraz sa zdalo, že je to démon, kto má navrch. No oni sa nikdy nevzdajú. Buď ho porazia znova, ale umrú v boji.
,,Nemali ste sem chodiť. Budete trpieť!" roztiahol ruky, zaklonil hlavu a diabolsky sa zasmial, až sa jeho smiech odrážal od strání zničeného údolia. V dlaniach sa objavili energetické gule z čistej temnoty a stále rástli. S vražedným pohľadom do nich Rhuun gule hodil.
Enyxia okamžite zareagovala a vytvorila z dymu štít, ktorý Ornis spevnil tesne pred dopadom démonovho kúzla. Štít sa zatriasol, ale vydržal. Temnota zasyčala a vyparila sa, o pár sekúnd po nej aj štít. Družina nečakala a vrhla sa na Rhuuna. Galor, Kadlen a Ascher sa ho snažili zraniť, no bolo im jasné, že mechanickými zbraňami ho neporazia, no aspoň odlákajú jeho pozornosť. Ani Nerdisove šípy na neho neplatili. Všetko zostávalo na Enyxii, Beirse a Ornisovi.
Ako démon sa Rhuun panicky bál slnka. Beirsa ho preto najprv oslepila jasným svetlom a potom mu slnečnými lúčmi spaľovala brnenie z ničoty. Na malý okamih sa jej podarilo spútať ho do slnečných reťazí. Démon sa ich po chvíli zbavil, no za ten čas sa prestal koncentrovať na svoj ochranný štít a Galorovi s Kadlenom sa podarilo zasadiť mu pár rán. Aj Nerdis stihol vystreliť niekoľko očarovaných šípov, Katmai tiež použil svoje pazúry. Ascher ho naviac oslabil mocným búrkovým tornádom. Blesky vypálili do netvorovej kože čierne znaky. Reval od zlosti a mlátil okolo seba hlava-nehlava. Zasiahol Kadlena a odhodil ho na niekoľko metrom. Rytier mal však to šťastie, že zasiahol štít, ktorý mohol po takom údere rovno zahodiť. Okamžite sa pozbieral, pribehol k ostatným a bez nejakých väčších obtiaží sa znova zapojil do boja.
Aj Ornisove kúzla spôsobovali démonovi problémy. Prúdom čistej mágie mu uberal silu a potom ju použil proti nemu. Mladý elf s nesmiernym odhodlaním vrhal ďalšie kúzla. Neobmedzoval sa iba na energiu, zosielal oheň, ľad, vietor, blesky. Vďaka nemu sa čoraz viac darilo bojovníkom démona zráňať.
Enyxia všetko pozorovala, ešte ani nezasiahla. Niečo tu nesedelo. Mocný démon sa im takmer bez boja poddával. Vôbec sa nebránil. Nadýchla sa, zavrela oči a začala privolávať silu prírody. Ako druid mala moc nad všetkým živým aj neživým, všetkým, čo bolo súčasťou prírody. Pomaly dvíhala ruky, okolo ktorých jej pulzovalo jasné zelené svetlo víriace v kruhoch. Vyslala ho k démonovi. Narazilo do neho, obmotalo sa okolo neho a rozsvietilo sa ešte jasnejšie. Keď démon klesol na kolená, pozvoľne vyhaslo.
No a vtedy sa potvrdili elfkyne obavy. Z tmavých mračien na oblohe začali zlietať stovky chrličov. Spoza Rhuunovho chrbta sa vyrútili regimenty démonických vojakov. Ornis vzhliadol k oblohe a prestal sa sústreďovať na svoj štít. Rhuun to okamžite využil a vystrel ruku smerom k elfovi. Ornis sa začal dusiť, padol na kolená a začal sa na zemi zvíjať. Enyxia ho prevrátila na chrbát a snažila sa mu pomôcť, avšak márne.
,,Vortex!" kričala, aby ho privolala, avšak drak mal dosť práce s chrličmi, ktorí ho zo všetkých strán obkolesovali. Ornis už ledva dychčal, keď mu spoza róby vyplával Diamant. Elfka to neveriacky sledovala. Diamant vznášajúci sa vo vzduchu zrazu obrovskou rýchlosťou preletel do démonovej ruky.
,,Mám ho! Je môj! Teraz ste skončili!" obrátil sa a zjavil sa na skalnom výbežku vysoko nad nimi. Enyxia gestom ruky privolala ostatných.
,,Postarajte sa o Ornisa. Ja musím za démonom!"
,,Zabije ťa!"
,,Nie, ja jediná mu môžem Diamant zobrať." Ani nečakala na odpoveď a rozbehla sa za Rhunom. Ostatný vytvorili okolo zamretého elfa kruh a vrhli sa do boja proti Rhuunovej armáde.
Démon stál na skale a smial sa. Zarazil sa a obrátil. Elfka stála asi päť metrov od neho.
,,Ty?"
,,Áno, ja. Pošlem ťa tam, kam patríš!"
,,No skús to!" vykríkol sebaisto Rhuun. Enyxii oči zažiarili smaragdovým svetlom. Démon sa pokúsil zabiť ju pomocou Diamantu, no narazil na štít. Druidka stála bez pohnutia, oči jej žiarili stále jasnejšie. Démonovo kúzlo stále silnelo sprevádzané jeho rehotom. Bol si istý svojím víťazstvom. No v ten istý okamžik zistil, že Diamant ho neskutočne páli. Neveriacky pozrel na Enyxiu. Zdvihla ruky a mierne naklonila hlavu na stranu. Vlasy jej divoko viali a jas očí silnel. Rhuun si všimol, že aj Diamant žiari.
,,Čo to …"
,,Vieš čo je česť? Oh, zabudla som, nevieš. Tak ja ti ju teraz predstavím!" a vystrela ruky k nebu. Démon zreval, no nie od zlosti, ale od bolesti. Bolesti, ktorú nikdy v živote nepocítil. Kričal. Jeho krik bolo počuť na kilometre ďaleko. Jeho vojsko zmrzlo a všetky nečisté pohľady sa upreli na neho pár momentov pred tým, než sa rozsypali na prach. Družina začala jasať. No boj ešte neskončil. Okolo démona sa začala objavovať mohutná energia. Druidka dokončila kúzlo, no zistila, že nestihne utiecť pred jeho silou. Umrie, aby zachránila Onsirthiu. Taká bude jej obeť. Ostatní z družiny už utekali k Taskanii vlečúc so sebou omdletého elfa. Len drak sa obrátil a mieril k útesu.
,,Vortex, chod preč! Nemôžeš ma zachrániť! Vortex!" kričala na neho elfka. Drak aj napriek tomu mieril k nej. Zareval a zrýchlil tak, ako ho ešte Enyxia letieť nikdy nevidela. Drak ju s odhodlaným výrazom schmatol do ruky, prudko sa obrátil a mieril za Družinou. Trikrát mávol krídlami, keď kúzlo za strašného démonovho revu vybuchlo. Drak sa zakolísal a bezmocne víril vo vzduchu. Nebyť jeho leteckých schopností, bol by sa zrútil. Ochránili ho jeho šupiny, Enyxiu jej štít. Vlna doletela až k bránam mesta, ale len ako neškodný žiariaci vietor. Vortex zosadol a elfka sa rozbehla za svojimi priateľmi. Hodila sa prekvapenému Nerdisovi okolo krku a pobozkala ho. On jej ho opätoval a objal ju.
,,Mám to brať ako áno na moje nekonečné naliehania?" usmial sa.
,,Áno. Už som to nemohla vydržať. Milujem ťa." povedala Enyxia, stále sa ešte trasúc.
,,Veď aj ja teba." povedal Nerdis znova ju pobozkal. Ornis ich so závisťou sledoval.
,,Škoda, že bol Diamant zničený." povzdychla si Beirsa.
,,Nie, nebol." usmiala sa elfka a ukázala im ho. ,,Tesne pred tým, než ma Vortex odniesol, som ho vytrhla Rhuunovi z ruky."
,,Takže všetko dobre dopadlo?" opýtal sa neisto Ornis. ,,Je konečne po ňom?"
,,Áno, je konečne po tom hnusnom zlosynovi." odpovedal Kadlen a škodoradostne sa zaškeril. Od radosti poskočil a zvýskol. Všetci na neho pozerali a premáhali smiech.
,,No čo? Radosť ako sa patrí, nie?"
,,Áno, presne tak!" zvolala jednohlasne Družina a odkráčali ku koňom. Vydajú sa do chrámu Tel´Nodres a vrátia Diamant dračej cti tam, kam patrí. Do rúk bohovi spravodlivosti Verthainovi.
Nad Onsirthiu svitala éra vytúženého mieru. Už nebolo démonov ani zla, ktoré by ju chcelo ohroziť. Veď Diamant dračej cti, ktorý pred dávnymi vekmi zmizol, bol opäť na svojom mieste, odkiaľ dozeral na osudy tohto sveta.
,,Vedel som, že ťa tu nájdem." povedal hlas za ňou. Elfka sa obrátila a usmiala sa.
,,Vortex! Vrátil si sa!" vyskočila na nohy a rozbehla sa za drakom.
,,Mám správy od Nymphalissa. Musíme okamžite odletieť! Vezmeme výstroj a ideme." povedal drak a sklonil sa, aby mohla elfka nasadnúť. Otočil sa smerom k hradu a vykročil s odhodlaným výrazom na tvári.
***
Pred súmrakom dorazili na hrad v Jantárových vrchoch. Na námestí už čakali ďalší bojovníci. Enyxia ich poznala. Prišiel ju uvítať paladin Galor. Za ním stála slnečná kňažka Beirsa a elfský hraničiar Nerdis s tharajským čiernym levom Katmaiom. Pri uviazaných koňoch poskakoval nedočkavý elfský mág Ornis a kúsok od neho sa prechádzal rytier Kadlen. Skupinku uzatváral orkský šaman Ascher.
,,Enyx prišla!" vyhŕkol Ornis a rozbehol sa za ňou. Od radosti celý bez seba si nedával pozor, potkol sa o vlastnú róbu a pristál pri elfkyných nohách. Všetci sa smiali, keď zdvihol hlavu a s nevinným úsmevom pozrel na Vortexa, ktorý krútil hlavou. Drak zdvihol mladíka za golier a díval sa na neho.
,,Ahoj Vortex." povedal Ornis a uškrnul sa.
,,Ach ty." vzdychol leviatan znudene a pustil ho. Elf pristál v tureckom sede a začal sa smiať. Vortex ho prebodol pohľadom a odkráčal. Usadil sa pri fontáne a sledoval nádvorie. O chvíľu sa pritackal Nymphaliss. Starý drak sa pomaly vysúkal z útrob polorozpadnutej mohutnej stavby a sadol si vedľa Vortexa. Ostatní sa zbehli k nemu.
,,Prišli ste všetci. Som rád. Mám zlé správy." povedal a zadíval sa na zapadajúce slnko. ,,Rhuun sa vrátil. Snaží sa dobyť Taskaniu. Musíte ho zastaviť! Okamžite vyrazte!" vykríkol a zberal sa späť do svojho hradu. Nymphaliss si nikdy nepotrpel na dlhé reči.
,,Ale ako?" ozval sa Ornis.
,,Pomocou tohoto." povedal starý drak a hodil mu diamant a modrými žilkami. ,,A teraz už choďte!" Všetci sa uklonili a pobrali sa ku koňom. Na Enyxiu už čakal svetlosivý grošovaný žrebec s čiernou hrivou.
,,Vortex, budeš na nás dávať pozor z vrchu." pozrela na draka. Prikývol a vzlietol. Skupina vyrazila.
***
Keď po niekoľkodňovej ceste dorazili do Taskanie, naskytol sa im hrozný pohľad. Mesto horelo a Rhuunove vojská pobiehali pod jeho hradbami. Samotný vládca Taranskej ríše však nebol nikde naokolo. Družina zosadla z koní a bojovníci sa zoradili na kraji útesu na a sledovali mesto druhej strane údolia.
,,Na nich?" spýtala sa Enyxia tajomným hlasom a so záludným pohľadom a miernym úsmevom sa pozrela na Nerdisa.
,,Na nich!" povedal elf potichu.
,,Na NICH!!!" vykríkli ostatní a pustili sa do behu. Vytiahli zbrane a s bojovým výkrikom sa hnali na nepriateľa. Keď ich zbadal Wendis, Rhuunov hlavný veliteľ, škodoradostne sa zasmial. ,,Hlupáci!" vykríkol s úsmevom, avšak ten mu hneď zmizol z tváre, keď začul ohromný rev. Spoza vrchov vyletel ametystový drak s jantárovými očami, mávol mocnými krídlami, ktoré zatienili takmer celý obzor a letel k mestu. Len čo dostihol družinu, vychrlil nafialovelý oheň, ktorým zmietol celé šíky taranských bojovníkov. Nezachránilo ich ani brnenie z adamantinu. Drak sa nezastavoval a chrlil ďalšie a ďalšie plamene. Keď sa vojaci od strachu rozutekali, obrátil svoju pozornosť k Taskanii. Vztýčil sa, zaklonil hlavu a vyriekol niekoľko slov v Zabudnutom jazyku. Len čo to dopovedal, plamene, ktoré oblizovali strieborné stavby, akoby zamrzli. Potom sa zavlnili a ako piesok v púštnej búrke začali prúdiť do drakových rúk. Vortex ich zovrel v dlane a plamene sa vyparili.
Wendis vrčal od zlosti. Jeho pán ho určite zabije, len čo ho nájde. Akoby to bol privolal, neviditeľná sila mu zovrela hrdlo. Začal sa dusiť, zvalil sa na zem a metajúc sa bezvýsledne snažil nadýchnuť. Rhuun sa zrazu zjavil nad ním. ,,Sklamal si." Predniesol ľadovým hlasom bez emócií, ktorý znel ako ozvena. Potom sa zameral na draka, avšak ten jeho čiernej mágii odolal. Žiadny démon nemá dosť síl na zabitie draka.
Rhuun si cez hustý dym všimol sedem prichádzajúcich postáv. Dvaja muži, jeden s dvojručným mečom, druhý veľkým kladivom, žena s čarodejnou palicou, dvaja elfovia, jeden s veľkým lukom, ork s úderným palcátom, no a nakoniec elfka s dvojčepeľovým mečom.
,,Pozrime sa. Družina Diamantu. Milé, že ste sa ukázali." povedal démon posmešne.
,,No ty si mohol zostať v pekle. Čo si bohovi podsvetia sľúbil za tvoje prepustenie?" odvrkla mu Enyxia.
,,Vládu nad svetom Onsirthie, samozrejme. Avšak, keď získam Diamant, bude sa mi klaňať a prosiť ma o zľutovanie." zasmial sa.
,,To sa ti nikdy nepodarí!" vykríkol Nerdis. Už raz sa im démona Rhuuna pred siedmymi rokmi podarilo poraziť, keď podcenil ich spoločnú silu a takisto silu draka. No tentoraz sa zdalo, že je to démon, kto má navrch. No oni sa nikdy nevzdajú. Buď ho porazia znova, ale umrú v boji.
,,Nemali ste sem chodiť. Budete trpieť!" roztiahol ruky, zaklonil hlavu a diabolsky sa zasmial, až sa jeho smiech odrážal od strání zničeného údolia. V dlaniach sa objavili energetické gule z čistej temnoty a stále rástli. S vražedným pohľadom do nich Rhuun gule hodil.
Enyxia okamžite zareagovala a vytvorila z dymu štít, ktorý Ornis spevnil tesne pred dopadom démonovho kúzla. Štít sa zatriasol, ale vydržal. Temnota zasyčala a vyparila sa, o pár sekúnd po nej aj štít. Družina nečakala a vrhla sa na Rhuuna. Galor, Kadlen a Ascher sa ho snažili zraniť, no bolo im jasné, že mechanickými zbraňami ho neporazia, no aspoň odlákajú jeho pozornosť. Ani Nerdisove šípy na neho neplatili. Všetko zostávalo na Enyxii, Beirse a Ornisovi.
Ako démon sa Rhuun panicky bál slnka. Beirsa ho preto najprv oslepila jasným svetlom a potom mu slnečnými lúčmi spaľovala brnenie z ničoty. Na malý okamih sa jej podarilo spútať ho do slnečných reťazí. Démon sa ich po chvíli zbavil, no za ten čas sa prestal koncentrovať na svoj ochranný štít a Galorovi s Kadlenom sa podarilo zasadiť mu pár rán. Aj Nerdis stihol vystreliť niekoľko očarovaných šípov, Katmai tiež použil svoje pazúry. Ascher ho naviac oslabil mocným búrkovým tornádom. Blesky vypálili do netvorovej kože čierne znaky. Reval od zlosti a mlátil okolo seba hlava-nehlava. Zasiahol Kadlena a odhodil ho na niekoľko metrom. Rytier mal však to šťastie, že zasiahol štít, ktorý mohol po takom údere rovno zahodiť. Okamžite sa pozbieral, pribehol k ostatným a bez nejakých väčších obtiaží sa znova zapojil do boja.
Aj Ornisove kúzla spôsobovali démonovi problémy. Prúdom čistej mágie mu uberal silu a potom ju použil proti nemu. Mladý elf s nesmiernym odhodlaním vrhal ďalšie kúzla. Neobmedzoval sa iba na energiu, zosielal oheň, ľad, vietor, blesky. Vďaka nemu sa čoraz viac darilo bojovníkom démona zráňať.
Enyxia všetko pozorovala, ešte ani nezasiahla. Niečo tu nesedelo. Mocný démon sa im takmer bez boja poddával. Vôbec sa nebránil. Nadýchla sa, zavrela oči a začala privolávať silu prírody. Ako druid mala moc nad všetkým živým aj neživým, všetkým, čo bolo súčasťou prírody. Pomaly dvíhala ruky, okolo ktorých jej pulzovalo jasné zelené svetlo víriace v kruhoch. Vyslala ho k démonovi. Narazilo do neho, obmotalo sa okolo neho a rozsvietilo sa ešte jasnejšie. Keď démon klesol na kolená, pozvoľne vyhaslo.
No a vtedy sa potvrdili elfkyne obavy. Z tmavých mračien na oblohe začali zlietať stovky chrličov. Spoza Rhuunovho chrbta sa vyrútili regimenty démonických vojakov. Ornis vzhliadol k oblohe a prestal sa sústreďovať na svoj štít. Rhuun to okamžite využil a vystrel ruku smerom k elfovi. Ornis sa začal dusiť, padol na kolená a začal sa na zemi zvíjať. Enyxia ho prevrátila na chrbát a snažila sa mu pomôcť, avšak márne.
,,Vortex!" kričala, aby ho privolala, avšak drak mal dosť práce s chrličmi, ktorí ho zo všetkých strán obkolesovali. Ornis už ledva dychčal, keď mu spoza róby vyplával Diamant. Elfka to neveriacky sledovala. Diamant vznášajúci sa vo vzduchu zrazu obrovskou rýchlosťou preletel do démonovej ruky.
,,Mám ho! Je môj! Teraz ste skončili!" obrátil sa a zjavil sa na skalnom výbežku vysoko nad nimi. Enyxia gestom ruky privolala ostatných.
,,Postarajte sa o Ornisa. Ja musím za démonom!"
,,Zabije ťa!"
,,Nie, ja jediná mu môžem Diamant zobrať." Ani nečakala na odpoveď a rozbehla sa za Rhunom. Ostatný vytvorili okolo zamretého elfa kruh a vrhli sa do boja proti Rhuunovej armáde.
Démon stál na skale a smial sa. Zarazil sa a obrátil. Elfka stála asi päť metrov od neho.
,,Ty?"
,,Áno, ja. Pošlem ťa tam, kam patríš!"
,,No skús to!" vykríkol sebaisto Rhuun. Enyxii oči zažiarili smaragdovým svetlom. Démon sa pokúsil zabiť ju pomocou Diamantu, no narazil na štít. Druidka stála bez pohnutia, oči jej žiarili stále jasnejšie. Démonovo kúzlo stále silnelo sprevádzané jeho rehotom. Bol si istý svojím víťazstvom. No v ten istý okamžik zistil, že Diamant ho neskutočne páli. Neveriacky pozrel na Enyxiu. Zdvihla ruky a mierne naklonila hlavu na stranu. Vlasy jej divoko viali a jas očí silnel. Rhuun si všimol, že aj Diamant žiari.
,,Čo to …"
,,Vieš čo je česť? Oh, zabudla som, nevieš. Tak ja ti ju teraz predstavím!" a vystrela ruky k nebu. Démon zreval, no nie od zlosti, ale od bolesti. Bolesti, ktorú nikdy v živote nepocítil. Kričal. Jeho krik bolo počuť na kilometre ďaleko. Jeho vojsko zmrzlo a všetky nečisté pohľady sa upreli na neho pár momentov pred tým, než sa rozsypali na prach. Družina začala jasať. No boj ešte neskončil. Okolo démona sa začala objavovať mohutná energia. Druidka dokončila kúzlo, no zistila, že nestihne utiecť pred jeho silou. Umrie, aby zachránila Onsirthiu. Taká bude jej obeť. Ostatní z družiny už utekali k Taskanii vlečúc so sebou omdletého elfa. Len drak sa obrátil a mieril k útesu.
,,Vortex, chod preč! Nemôžeš ma zachrániť! Vortex!" kričala na neho elfka. Drak aj napriek tomu mieril k nej. Zareval a zrýchlil tak, ako ho ešte Enyxia letieť nikdy nevidela. Drak ju s odhodlaným výrazom schmatol do ruky, prudko sa obrátil a mieril za Družinou. Trikrát mávol krídlami, keď kúzlo za strašného démonovho revu vybuchlo. Drak sa zakolísal a bezmocne víril vo vzduchu. Nebyť jeho leteckých schopností, bol by sa zrútil. Ochránili ho jeho šupiny, Enyxiu jej štít. Vlna doletela až k bránam mesta, ale len ako neškodný žiariaci vietor. Vortex zosadol a elfka sa rozbehla za svojimi priateľmi. Hodila sa prekvapenému Nerdisovi okolo krku a pobozkala ho. On jej ho opätoval a objal ju.
,,Mám to brať ako áno na moje nekonečné naliehania?" usmial sa.
,,Áno. Už som to nemohla vydržať. Milujem ťa." povedala Enyxia, stále sa ešte trasúc.
,,Veď aj ja teba." povedal Nerdis znova ju pobozkal. Ornis ich so závisťou sledoval.
,,Škoda, že bol Diamant zničený." povzdychla si Beirsa.
,,Nie, nebol." usmiala sa elfka a ukázala im ho. ,,Tesne pred tým, než ma Vortex odniesol, som ho vytrhla Rhuunovi z ruky."
,,Takže všetko dobre dopadlo?" opýtal sa neisto Ornis. ,,Je konečne po ňom?"
,,Áno, je konečne po tom hnusnom zlosynovi." odpovedal Kadlen a škodoradostne sa zaškeril. Od radosti poskočil a zvýskol. Všetci na neho pozerali a premáhali smiech.
,,No čo? Radosť ako sa patrí, nie?"
,,Áno, presne tak!" zvolala jednohlasne Družina a odkráčali ku koňom. Vydajú sa do chrámu Tel´Nodres a vrátia Diamant dračej cti tam, kam patrí. Do rúk bohovi spravodlivosti Verthainovi.
Nad Onsirthiu svitala éra vytúženého mieru. Už nebolo démonov ani zla, ktoré by ju chcelo ohroziť. Veď Diamant dračej cti, ktorý pred dávnymi vekmi zmizol, bol opäť na svojom mieste, odkiaľ dozeral na osudy tohto sveta.