Dračí amulet
Odpradávna bol lov na drakov pre ľudí najväčšou adrenalínovou zábavou. Zúčastniť sa na takomto love chcel každý, kto túžil po sláve, bohatstve a pocitu, že je nadradenejší než ostatné živé tvory. Zabiješ draka – najväčšieho dravca – a staneš sa hrdinom. Títo ľudia si hovorili lovci drakov a nikdy nedovolili aby ich meno bolo neoprávnené.
Nebolo to však ako kedysi. Vtedy bolo drakov veľa a ľudí málo. Ako zbrane používali zväčša luky a šípy, ktoré nemali ďaleký dostrel a niekedy sa prihlásili o slovo aj meče – no priamemu stretu s drakom sa skoro každý vyhýbal. Na prepravu im slúžili kone, často používané aj ako možnosť rýchleho úniku pred rozzúreným drakom. Nebolo to až také zlé a na populáciu drakov to nemalo skoro žiaden dopad. No prítomnosť je iná. Dnes sa využívajú silné zbrane s ďalekým dostrelom, ktoré sú špeciálne určené na skolenie draka. Na presun boli vyrobené jedinečné ohňu- a nárazu- vzdorné obrnené vozidlá, ktoré dokonca vedia sami nájsť a zamerať draka vo voľnej prírode pomocou radaru. Fungujú samozrejme aj ako GPS – lovcov dovedú bez chybičky priamo ku svojej koristi.
Dnes je drakov v prírode žalostne málo a ukrývajú sa pred ľuďmi. A to viac sa to páči lovcom. Kto prvý nájde takto dobre skrytého draka? Kto mu prvý vrazí guľku do hlavy? A KTO zabije posledného draka...?
Staručičký červeno-hnedý drak podľa pachu vycítil, že teraz prišiel rad na neho. Práve liezol na skalu, keď to zacítil – pach kovu a potu. Rozmýšľal. Bol už starý, šupiny už dávno stratili lesk, obratnosť už nebola taká ako kedysi. No oči mu iskrili. Ešte chvíľku musí vydržať...
Vtedy zrazu skamenel. Čo ak...?
Ale sám to nedokáže. Kúsok ďalej, na úpätí hôr, žije iný drak, mladší a svižnejší než je on. Musí za ním doletieť, skôr než bude neskoro. Ťažkopádne sa odrazil a vyletel do vzduchu na svoj posledný let.
V aute panovala skvelá nálada. Rádio bolo nahlas pustené a všetky okná otvorené dokorán. Dnu prúdil čerstvý horský vzduch a fúkal Willovi do tváre. Will mal dlhé čierne vlasy po plecia a tmavé oči, ktoré mu dodávali hrozivý výraz. S kamenným pohľadom pozeral von z okna. Tejto akcii velil on, vlastne ako skoro každej. Na svoj mladý vek mal už slušnú prácu – bol prvotriedny zabijak drakov. Na tohto starého draka si už dlho nárokoval. Dva krát sa tej beštii podarilo uniknúť a to Will nemohol nechať len tak. Cítil, že dnes draka nájde a zabije. Pozrel vedľa seba na Jacka, ktorý si stále dokola kontroloval svoj najnovší revolver, a znechutene pokrčil nos. Tento mladý poriadne nevie trafiť ani do terča a už vôbec nie do letiaceho draka. Má však peniaze a tie najlepšie zbrane, preto ho Will zobral. Potajme však dúfal, že sa mu nešťastnou náhodou niečo pritrafí.
Vpredu sedeli Tučný Dick, ktorý bol za volantom a Tom. Rozprávali si vtipy a hlasno sa na nich smiali. Zrazu ich smiech prerušilo ostré pípanie. Hneď za ním sa ozval hlasný výstrel a veľký džíp s prívesom mierne vybočil z cesty.
„Ty kretén!!!“ zahučal Will na Jacka. Ten sa totiž zľakol piskľavého zvuku a vystrelil, našťastie len von z okna.
„Ja...ja som nechcel,“ koktal Jack, sám vydesený z toho, čo spravil. Ale nikto si ho nevšímal. Tom stíšil rádio a všetci sa zahľadeli na radar umiestnený v strede palubnej dosky. Svietil na ňom červený bod, ktorý sa pomalým tempom posúval na sever.
„Myslí si, že nám ujde!“ povedal Tom a začal sa smiať. Tučný Dick a Jack sa k nemu hneď pridali. Len Will sledoval malú červenú bodku a v očiach mu svietilo odhodlanie.
Dimar letel čo najrýchlejšie aby sa dostal späť. Jeho zelenohnedé šupiny odrážali slnečné lúče a krídla kmitali hore a dolu v pravidelnom rýchlom tempe. Spravil skoro všetko čo mu starý drak prikázal. Mal nájsť Veľkú horu a v nej skrytý dračí poklad. Zhruba v strede hory bol ukrytý vchod zatarasený kameňmi. Dimarovi trvalo dosť dlho, kým sa dostal dnu, ale keď sa mu to podarilo, zostal prekvapene stáť. Vnútri boli haldy zlata, drahých kameňov a mincí. On si však nemal všímať tento poklad. Mal nájsť ošúchaný dračí amulet pohodený kdesi v kúte. Dimar ho hneď zbadal, pretože to bola jediná vec, ktorá akoby nezapadala k všetkému tomu zlatu. Starý drak vravel, že je to jediná nádej pre ešte žijúcich drakov, ale nič bližšie o ňom Dimar nevedel. Jediné, o čo sa mal postarať bolo aby sa amulet dostal k lovcom. Červenohnedý drak odletel opačnou stranou aby odlákal ľudí, zatiaľ čo Dimar mal ísť k Veľkej hore. Ten však dobre vedel čo sa stalo. Starý drak už nežije...
Vtom Dimar vyletel spoza stromov a zarazil sa. Na ceste stálo nejaké vozidlo a boli pri ňom dvaja chlapi so zbraňami. Vietor mu fúkal od chrbta, takže ich necítil. Keď nad nimi prelietal, stiahol hlavu medzi plecia, ale lovci si ho zrejme nevšimli. O kus ďalej si vydýchol. Už by ho netrafili. No keď mu okolo hlavy presvišťala guľka, zľakol sa a pustil amulet. Chcel zlietnuť po neho, ale ďalšia salva ho presvedčila o opaku. Amulet sa stratil v korunách stromov.
Tučný Dick a Tom mali strážiť džíp s naloženým drakom v prívese, kým Will s Jackom sa rozdelili a prehľadávali les. Vtedy im nad hlavami preletel ten drak, kým si ho však stihli všimnúť, už bol ďaleko. Aj tak po ňom však začali strieľať a dúfali skôr v šťastie než v svoju obratnosť.
Will potichu obchádzal spadnutý kmeň stromu. Pred odchodom chcel ešte preskúmať okolie, tak ako to mal vo zvyku. Veľa krát sa stávalo, že objavili mláďatá alebo iného draka. Prenosný radar mal však Jack a tak sa Will musel spoliehať len na svoju intuíciu a revolver. Zrazu sa ozvala streľba a Will sa otočil s pripravenou zbraňou. Chvíľu bolo ticho, no potom začul zapraskanie konárov a vzápätí slabý buchot, akoby niečo dopadlo na zem. A naozaj, kúsok od neho ležalo na zemi niečo lesklé. Okamžite mu pohľad vystrelil hore, ale nebo bolo čisté. Zamračil sa. Vari si z neho robí Jack srandu? Ale veď ten je v úplne inej časti lesa. Will sa zo zdvihnutou hlavňou blížil k predmetu. Keď videl, že mu nič nehrozí, kľakol si a zobral čudnú vec do ruky. Niečo také ešte nevidel. Bol to nejaký starý prívesok na hrubšej reťazi. Bol na ňom zobrazený stočený drak, ktorý mal namiesto oka hladký čierny kameň.
Nebodaj to spadlo nejakému drakovi, pomyslel si Will a sám sa tomu zasmial. Prívesok si dal okolo krku a s úškrnom na tvári sa išiel ukázať ostatným. Vtedy sa čierny kameň rozžiaril modrým svetlom. Ale to si už Will nevšimol.
Keď vyšiel z lesa, chcel zamávať na Tučného Dicka a Toma, ktorí stáli pri džípe. Z druhej strany práve prichádzal Jack. No ten zrazu zjačal a zdvihol revolver priamo na Willa. Will sa zhrozil. Vari len nechce...? Zakričal na neho: „Ty kretén, to som ja!“, ako to mal vo zvyku, ale Jack akoby ho vôbec nepočul. Čo sa to deje? Vtedy Jack vystrelil. Sekundu predtým sa Will duchaprítomne skryl do tieňa stromov a tak sa zachránil pred smrtiacou guľkou. Počul ako Jack reve: „Vy zostaňte tu, ten drak je môj! Tom, rýchlo mi podaj tú sieť!“
Jack si myslí, že som drak?? Alebo si zo mňa robí srandu? Ale prečo by potom na mňa strieľal? Veď ma mohol zabiť! Ten idiot sa asi zbláznil, myslel si Will. Videl ako k nemu beží ten blázon, s podivným jasom v očiach a s pripravenou zbraňou v ruke. Will sa chcel otočiť a utiecť pred ním, no niečím zavadil o strom. Otočil sa...a zbadal krídla. On je vážne drak? Nevedel čo sa to deje. Akoby bol celý svet zrazu naruby. Ale kým si stihol niečo rozmyslieť, už sa do lesa prihnal Jack a strieľal ako zmyslov zbavený. Ešteže nevie poriadne mieriť, pomyslel si Will, ale radšej sa rozhodol pre útek. A vtedy – jediné čo mohol urobiť bez rozmýšľania – pudovo rozprestrel krídla a vzlietol. Keďže to v živote nerobil, letel ako zranená hus, ťažko a pomaly. Nebol zvyknutý na takú námahu. A Jack bol stále za ním, nech robil čokoľvek. Will vedel, že má zo sebou radar, ktorým ho vystopuje, kamkoľvek sa pohne. Po hodine lietania Willovi začali oťažievať krídla a letel stále pomalšie. Už nevládal. Vtedy začul zvuk, ktorý dobre poznal – zvuk siete, ktorú sám navrhol na chytanie drakov za letu. To ho prebralo a začal rýchlejšie zaberať krídlami. No už bolo neskoro. Sieť sa mu omotala okolo tela a krídla mu pritisla pevne k telu. Will sa bezvládne rútil k zemi. Počul ešte Jackovo víťazoslávne zrevanie a potom dopadol. Ten náraz mu vyrazil dych. Cítil ako mu v ruke...teraz v prednej pravej nohe niečo prasklo a pekelne to bolelo. Nedokázal s ňou vôbec hýbať. Potom si začal uvedomovať, čo sa s ním deje. Je chytený vo vlastnej sieti, má zlomenú nohu, nemohol sa ani pohnúť a akoby toho nebolo málo, stál nad ním Jack s revolverom v ruke. Willovi sa rozšírili zreničky a srdce sa mu rozbúchalo ako splašené. To nie...to hádam nespraví...
„Jack, to som ja! Nemôžeš...nemôžeš ma zabiť, nevidíš?! Ja, Will!!!“ kričal, a napriek bolesti sa začal zúrivo zmietať v sieti. No vedel, že je vyrobená z pevnej látky a nepovolí.
„No tak, počuješ ma?!“ reval Will a vtedy mu to došlo. Pre Jacka je len drak, nepočuje ho...Koľkokrát Will sám chytil draka do siete a smial sa, keď videl ako ho zachvátil smrteľný strach z toho, že zomrie. A presne to robil teraz Jack. Smial sa.
„Z tvojej hlavy bude pekná ozdoba do obývačky!“ povedal a namieril zbraň na Willa.
„NIE! Prestaň, Jack! Nemôžeš ma zabiť, mám svoj život, chcem žiť! Nechcem zomrieť!!!“ reval a kopal do siete.
V tej chvíli niečo vrazilo zozadu do Jacka a ozval sa výstrel. Will zreval, keď jeho nohou prenikla ostrá bolesť. Na stehne sa mu objavila hlboká strelná rana a hneď sa mu pustila krv. Cítil ako ho niečo zdvihlo a nieslo preč. Omdlel.
Prebral sa chvíľku na to. Stále bol v sieti, ale videl, že mu už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Niesol ho nejaký zelený drak, ale nemal pocit, že by ho chcel zabiť. Prečo by ho inak zachránil?
Keď Dimar zbadal, že sa Will prebral, zlietol na zem a opatrne ho položil na lístie pod stromami.
„Si drak,“ povedal Dimar a skúmavo sa zahľadel na Willa. Ten nič nevravel.
„Si ako my. Možno to teraz konečne pochopíš.“
Keď Will nič nevravel, drak sa bez slova natiahol a zvesil mu z krku amulet. Will vedel, že už je naspäť vo svojom tele, ale bolesť nepoľavovala. Dimar sa s ním rozlúčil miernym úklonom hlavy a zmizol, amulet pevne zvierajúc v pazúroch.
Will nevedel ako dlho tam ležal opustený v sieti. Chcel len aby sa to už všetko skončilo. Celý sa triasol, bolelo ho celé telo a stratil veľa krvi. Konečne začul praskanie vetvičiek.
„Will...Preboha, čo tu robíš?! Prečo si v sieti?? To spravil ten drak, však? Neboj, kamarát, nájdem ho a zabijem...,“ hovoril Jack.
„Nie...,“ zamumlal Will.
„Čože?? Čo sa s tebou deje? Veď máš horúčku!“ povedal keď siahol na Willa, ktorý priam horel. „Máš halucinácie, ale neboj, budeš zase v poriadku.“
„Žiadny...drak...sa zabíjať...nebude,“ dostal zo seba Will.
„No dobre...dobre...,“ váhal Jack. „Panebože, kto ťa postrelil?!“
„Žiadni draci sa vraždiť...nebudú,“ zopakoval Will hlasnejšie.
Jack sa na neho podozrievavo zahľadel a vytiahol mobil. „Vieš čo? Zavolám Tomovi a Tučnému Dickovi, nech po nás prídu, dobre?“
Dimar pozeral za odchádzajúcim autom a vedel, že amulet zachránil život nielen jemu, ale aj tým zopár drakom, ktoré sa ešte na svete skrývajú. A čo je najhlavnejšie, od dnešného dňa sa minimálne jeden človek rozhodne pre lepší život. Život bez vraždenia.
Nebolo to však ako kedysi. Vtedy bolo drakov veľa a ľudí málo. Ako zbrane používali zväčša luky a šípy, ktoré nemali ďaleký dostrel a niekedy sa prihlásili o slovo aj meče – no priamemu stretu s drakom sa skoro každý vyhýbal. Na prepravu im slúžili kone, často používané aj ako možnosť rýchleho úniku pred rozzúreným drakom. Nebolo to až také zlé a na populáciu drakov to nemalo skoro žiaden dopad. No prítomnosť je iná. Dnes sa využívajú silné zbrane s ďalekým dostrelom, ktoré sú špeciálne určené na skolenie draka. Na presun boli vyrobené jedinečné ohňu- a nárazu- vzdorné obrnené vozidlá, ktoré dokonca vedia sami nájsť a zamerať draka vo voľnej prírode pomocou radaru. Fungujú samozrejme aj ako GPS – lovcov dovedú bez chybičky priamo ku svojej koristi.
Dnes je drakov v prírode žalostne málo a ukrývajú sa pred ľuďmi. A to viac sa to páči lovcom. Kto prvý nájde takto dobre skrytého draka? Kto mu prvý vrazí guľku do hlavy? A KTO zabije posledného draka...?
Staručičký červeno-hnedý drak podľa pachu vycítil, že teraz prišiel rad na neho. Práve liezol na skalu, keď to zacítil – pach kovu a potu. Rozmýšľal. Bol už starý, šupiny už dávno stratili lesk, obratnosť už nebola taká ako kedysi. No oči mu iskrili. Ešte chvíľku musí vydržať...
Vtedy zrazu skamenel. Čo ak...?
Ale sám to nedokáže. Kúsok ďalej, na úpätí hôr, žije iný drak, mladší a svižnejší než je on. Musí za ním doletieť, skôr než bude neskoro. Ťažkopádne sa odrazil a vyletel do vzduchu na svoj posledný let.
V aute panovala skvelá nálada. Rádio bolo nahlas pustené a všetky okná otvorené dokorán. Dnu prúdil čerstvý horský vzduch a fúkal Willovi do tváre. Will mal dlhé čierne vlasy po plecia a tmavé oči, ktoré mu dodávali hrozivý výraz. S kamenným pohľadom pozeral von z okna. Tejto akcii velil on, vlastne ako skoro každej. Na svoj mladý vek mal už slušnú prácu – bol prvotriedny zabijak drakov. Na tohto starého draka si už dlho nárokoval. Dva krát sa tej beštii podarilo uniknúť a to Will nemohol nechať len tak. Cítil, že dnes draka nájde a zabije. Pozrel vedľa seba na Jacka, ktorý si stále dokola kontroloval svoj najnovší revolver, a znechutene pokrčil nos. Tento mladý poriadne nevie trafiť ani do terča a už vôbec nie do letiaceho draka. Má však peniaze a tie najlepšie zbrane, preto ho Will zobral. Potajme však dúfal, že sa mu nešťastnou náhodou niečo pritrafí.
Vpredu sedeli Tučný Dick, ktorý bol za volantom a Tom. Rozprávali si vtipy a hlasno sa na nich smiali. Zrazu ich smiech prerušilo ostré pípanie. Hneď za ním sa ozval hlasný výstrel a veľký džíp s prívesom mierne vybočil z cesty.
„Ty kretén!!!“ zahučal Will na Jacka. Ten sa totiž zľakol piskľavého zvuku a vystrelil, našťastie len von z okna.
„Ja...ja som nechcel,“ koktal Jack, sám vydesený z toho, čo spravil. Ale nikto si ho nevšímal. Tom stíšil rádio a všetci sa zahľadeli na radar umiestnený v strede palubnej dosky. Svietil na ňom červený bod, ktorý sa pomalým tempom posúval na sever.
„Myslí si, že nám ujde!“ povedal Tom a začal sa smiať. Tučný Dick a Jack sa k nemu hneď pridali. Len Will sledoval malú červenú bodku a v očiach mu svietilo odhodlanie.
Dimar letel čo najrýchlejšie aby sa dostal späť. Jeho zelenohnedé šupiny odrážali slnečné lúče a krídla kmitali hore a dolu v pravidelnom rýchlom tempe. Spravil skoro všetko čo mu starý drak prikázal. Mal nájsť Veľkú horu a v nej skrytý dračí poklad. Zhruba v strede hory bol ukrytý vchod zatarasený kameňmi. Dimarovi trvalo dosť dlho, kým sa dostal dnu, ale keď sa mu to podarilo, zostal prekvapene stáť. Vnútri boli haldy zlata, drahých kameňov a mincí. On si však nemal všímať tento poklad. Mal nájsť ošúchaný dračí amulet pohodený kdesi v kúte. Dimar ho hneď zbadal, pretože to bola jediná vec, ktorá akoby nezapadala k všetkému tomu zlatu. Starý drak vravel, že je to jediná nádej pre ešte žijúcich drakov, ale nič bližšie o ňom Dimar nevedel. Jediné, o čo sa mal postarať bolo aby sa amulet dostal k lovcom. Červenohnedý drak odletel opačnou stranou aby odlákal ľudí, zatiaľ čo Dimar mal ísť k Veľkej hore. Ten však dobre vedel čo sa stalo. Starý drak už nežije...
Vtom Dimar vyletel spoza stromov a zarazil sa. Na ceste stálo nejaké vozidlo a boli pri ňom dvaja chlapi so zbraňami. Vietor mu fúkal od chrbta, takže ich necítil. Keď nad nimi prelietal, stiahol hlavu medzi plecia, ale lovci si ho zrejme nevšimli. O kus ďalej si vydýchol. Už by ho netrafili. No keď mu okolo hlavy presvišťala guľka, zľakol sa a pustil amulet. Chcel zlietnuť po neho, ale ďalšia salva ho presvedčila o opaku. Amulet sa stratil v korunách stromov.
Tučný Dick a Tom mali strážiť džíp s naloženým drakom v prívese, kým Will s Jackom sa rozdelili a prehľadávali les. Vtedy im nad hlavami preletel ten drak, kým si ho však stihli všimnúť, už bol ďaleko. Aj tak po ňom však začali strieľať a dúfali skôr v šťastie než v svoju obratnosť.
Will potichu obchádzal spadnutý kmeň stromu. Pred odchodom chcel ešte preskúmať okolie, tak ako to mal vo zvyku. Veľa krát sa stávalo, že objavili mláďatá alebo iného draka. Prenosný radar mal však Jack a tak sa Will musel spoliehať len na svoju intuíciu a revolver. Zrazu sa ozvala streľba a Will sa otočil s pripravenou zbraňou. Chvíľu bolo ticho, no potom začul zapraskanie konárov a vzápätí slabý buchot, akoby niečo dopadlo na zem. A naozaj, kúsok od neho ležalo na zemi niečo lesklé. Okamžite mu pohľad vystrelil hore, ale nebo bolo čisté. Zamračil sa. Vari si z neho robí Jack srandu? Ale veď ten je v úplne inej časti lesa. Will sa zo zdvihnutou hlavňou blížil k predmetu. Keď videl, že mu nič nehrozí, kľakol si a zobral čudnú vec do ruky. Niečo také ešte nevidel. Bol to nejaký starý prívesok na hrubšej reťazi. Bol na ňom zobrazený stočený drak, ktorý mal namiesto oka hladký čierny kameň.
Nebodaj to spadlo nejakému drakovi, pomyslel si Will a sám sa tomu zasmial. Prívesok si dal okolo krku a s úškrnom na tvári sa išiel ukázať ostatným. Vtedy sa čierny kameň rozžiaril modrým svetlom. Ale to si už Will nevšimol.
Keď vyšiel z lesa, chcel zamávať na Tučného Dicka a Toma, ktorí stáli pri džípe. Z druhej strany práve prichádzal Jack. No ten zrazu zjačal a zdvihol revolver priamo na Willa. Will sa zhrozil. Vari len nechce...? Zakričal na neho: „Ty kretén, to som ja!“, ako to mal vo zvyku, ale Jack akoby ho vôbec nepočul. Čo sa to deje? Vtedy Jack vystrelil. Sekundu predtým sa Will duchaprítomne skryl do tieňa stromov a tak sa zachránil pred smrtiacou guľkou. Počul ako Jack reve: „Vy zostaňte tu, ten drak je môj! Tom, rýchlo mi podaj tú sieť!“
Jack si myslí, že som drak?? Alebo si zo mňa robí srandu? Ale prečo by potom na mňa strieľal? Veď ma mohol zabiť! Ten idiot sa asi zbláznil, myslel si Will. Videl ako k nemu beží ten blázon, s podivným jasom v očiach a s pripravenou zbraňou v ruke. Will sa chcel otočiť a utiecť pred ním, no niečím zavadil o strom. Otočil sa...a zbadal krídla. On je vážne drak? Nevedel čo sa to deje. Akoby bol celý svet zrazu naruby. Ale kým si stihol niečo rozmyslieť, už sa do lesa prihnal Jack a strieľal ako zmyslov zbavený. Ešteže nevie poriadne mieriť, pomyslel si Will, ale radšej sa rozhodol pre útek. A vtedy – jediné čo mohol urobiť bez rozmýšľania – pudovo rozprestrel krídla a vzlietol. Keďže to v živote nerobil, letel ako zranená hus, ťažko a pomaly. Nebol zvyknutý na takú námahu. A Jack bol stále za ním, nech robil čokoľvek. Will vedel, že má zo sebou radar, ktorým ho vystopuje, kamkoľvek sa pohne. Po hodine lietania Willovi začali oťažievať krídla a letel stále pomalšie. Už nevládal. Vtedy začul zvuk, ktorý dobre poznal – zvuk siete, ktorú sám navrhol na chytanie drakov za letu. To ho prebralo a začal rýchlejšie zaberať krídlami. No už bolo neskoro. Sieť sa mu omotala okolo tela a krídla mu pritisla pevne k telu. Will sa bezvládne rútil k zemi. Počul ešte Jackovo víťazoslávne zrevanie a potom dopadol. Ten náraz mu vyrazil dych. Cítil ako mu v ruke...teraz v prednej pravej nohe niečo prasklo a pekelne to bolelo. Nedokázal s ňou vôbec hýbať. Potom si začal uvedomovať, čo sa s ním deje. Je chytený vo vlastnej sieti, má zlomenú nohu, nemohol sa ani pohnúť a akoby toho nebolo málo, stál nad ním Jack s revolverom v ruke. Willovi sa rozšírili zreničky a srdce sa mu rozbúchalo ako splašené. To nie...to hádam nespraví...
„Jack, to som ja! Nemôžeš...nemôžeš ma zabiť, nevidíš?! Ja, Will!!!“ kričal, a napriek bolesti sa začal zúrivo zmietať v sieti. No vedel, že je vyrobená z pevnej látky a nepovolí.
„No tak, počuješ ma?!“ reval Will a vtedy mu to došlo. Pre Jacka je len drak, nepočuje ho...Koľkokrát Will sám chytil draka do siete a smial sa, keď videl ako ho zachvátil smrteľný strach z toho, že zomrie. A presne to robil teraz Jack. Smial sa.
„Z tvojej hlavy bude pekná ozdoba do obývačky!“ povedal a namieril zbraň na Willa.
„NIE! Prestaň, Jack! Nemôžeš ma zabiť, mám svoj život, chcem žiť! Nechcem zomrieť!!!“ reval a kopal do siete.
V tej chvíli niečo vrazilo zozadu do Jacka a ozval sa výstrel. Will zreval, keď jeho nohou prenikla ostrá bolesť. Na stehne sa mu objavila hlboká strelná rana a hneď sa mu pustila krv. Cítil ako ho niečo zdvihlo a nieslo preč. Omdlel.
Prebral sa chvíľku na to. Stále bol v sieti, ale videl, že mu už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Niesol ho nejaký zelený drak, ale nemal pocit, že by ho chcel zabiť. Prečo by ho inak zachránil?
Keď Dimar zbadal, že sa Will prebral, zlietol na zem a opatrne ho položil na lístie pod stromami.
„Si drak,“ povedal Dimar a skúmavo sa zahľadel na Willa. Ten nič nevravel.
„Si ako my. Možno to teraz konečne pochopíš.“
Keď Will nič nevravel, drak sa bez slova natiahol a zvesil mu z krku amulet. Will vedel, že už je naspäť vo svojom tele, ale bolesť nepoľavovala. Dimar sa s ním rozlúčil miernym úklonom hlavy a zmizol, amulet pevne zvierajúc v pazúroch.
Will nevedel ako dlho tam ležal opustený v sieti. Chcel len aby sa to už všetko skončilo. Celý sa triasol, bolelo ho celé telo a stratil veľa krvi. Konečne začul praskanie vetvičiek.
„Will...Preboha, čo tu robíš?! Prečo si v sieti?? To spravil ten drak, však? Neboj, kamarát, nájdem ho a zabijem...,“ hovoril Jack.
„Nie...,“ zamumlal Will.
„Čože?? Čo sa s tebou deje? Veď máš horúčku!“ povedal keď siahol na Willa, ktorý priam horel. „Máš halucinácie, ale neboj, budeš zase v poriadku.“
„Žiadny...drak...sa zabíjať...nebude,“ dostal zo seba Will.
„No dobre...dobre...,“ váhal Jack. „Panebože, kto ťa postrelil?!“
„Žiadni draci sa vraždiť...nebudú,“ zopakoval Will hlasnejšie.
Jack sa na neho podozrievavo zahľadel a vytiahol mobil. „Vieš čo? Zavolám Tomovi a Tučnému Dickovi, nech po nás prídu, dobre?“
Dimar pozeral za odchádzajúcim autom a vedel, že amulet zachránil život nielen jemu, ale aj tým zopár drakom, ktoré sa ešte na svete skrývajú. A čo je najhlavnejšie, od dnešného dňa sa minimálne jeden človek rozhodne pre lepší život. Život bez vraždenia.