Tvorba

Gawarin: Ďakujem, že si si na ten úryvok posvietil. Skúsim nájsť nejaké to synonymum alebo ak sa bude dať tak niekde to slovo vypustím. Brala som to tak, že keďže tam ide hlavne aj oň tak by bolo dobré zdôrazniť ho tam pomocou toho, že ho použijem viackrát...asi som to však trochu prehnala :D

Tak preruším to mučivé ticho.
Potrebovala by som počuť názor na jednu "romantickú scénu", ktorú som opisovala v mojej rozpísanej poviedke Mená. Pre mňa sú tieto scény tabu a často krát neviem či sú napísané správne, alebo úplne zbabrané. Ťažko sa mi totiž píše o niečom čo nepoznám ale myslím si, že každý príbeh by mal nejakú tú zápletku obsahovať.
Nuž tu máte tú scénu a posúďte aká je, prípadne mi to skritizujte najviac ako len viete. :D

Ticho, ktoré vládlo okolo nás prerušoval len šum stromov z neďalekého lesa a kroky Vitarin prichádzajúce z domu v ktorom sa chystala na spánok. Inak nás nerušilo nič, azda len rúško samotnej noci.
Niekde hlboko vo mne zahorela malá iskierka čo sa chcela postiť do nového, doposiaľ nezažitého dobrodružstva. Ale prúd ľadovej vody, ktorý ma dlhé roky chránil od všetkých pocitov sa ju snažil nadobro zahasiť. Ona však horela. Silnejšie ako kedykoľvek pred tým a donútila moju ruku dotknúť sa Narglenovej tváre. Skĺznuť ňou po jeho hrudi. Reagovať na jeho približujúcu sa tvár a napokon letmo sa dotknúť jeho pier tými svojimi.
Oheň, ktorý bol tak dlho len pahrebou sa rozhorel naplno. Jeho svetlo a teplo mi zalialo konečne celé moje dlho studené telo.
Po tom okamihu sme s Narglenom nepovedali nič. Nemuseli sme, pretože všetko čo sme o ňom potrebovali vedieť sa odzrkadľovalo v očiach toho druhého. Svietilo to v nich tak jasno ako oheň čo zahorel v mojom vnútri.