Prehovoriť trpaslíka, časť 2
Prehovoriť trpaslíka časť 2.
Dohodla som sa s Thorom, že im budem dávať priebežné správy o pohybe ľudí. No tí nevedeli, že sú sledovaní a tak svoje plány nemenili. Nasledujúci deň prešla ich armáda veľkú vzdialenosť a už sa približovali k menšej jednotke, ktorá zjavne čakala na nich. Cítila som sa dosť nepríjemne, že musím robiť niečo také a stávalo sa, že som sa občas musela prinútiť. No zatiaľ to fungovalo.
Obdivovala som trpaslíkov(tým pádom aj seba), že idú do vopred prehratého boja. Aspoň mne to tak pripadalo, lebo ľudia svojím počtom mnohonásobne prevyšovali Thorove vojsko. No ešte mi napadla ďalšia vec. Majú ľudia drakov? Nebola som si istá, či by boli draky ochotné pomáhať ľudom. Zatiaľ som však žiadnych drakov nevidela a tým som sa utešovala.
Nasledujúci deň začalo všetko ubiehať prudkým tempom. Nadránom som zacítila v hlave jemné volanie. Znechutene som vstala a ponaťahovala sa. Naviazala som myšlienkovú sieť s Thorom a ten ma informoval :
Už môžeš vyraziť
Zvláštne som sa zachvela. Možno to na mňa preskočilo z Thorových myšlienok, ale zrazu ma zachvátila krvilačná chuť zabíjať.
Mala som sa pokúsiť aspoň na chvíľu zadržať pochodujúcu armádu vojakov. Trpaslíci mali zatiaľ zneškodniť malé vojsko, ktoré sa zdržiavalo stále na tom istom mieste a čakalo na príchod ostatných. Netušila som však ako to spraviť, či lesťou alebo útokom. A o to horšie bolo to, že sa nachádzali v zalesnenej časti krajiny, kde som nemala veľkú možnosť zaútočiť. A tak som sa ako dravá a nesmierne krutá dračica rozhodla nad nimi preletieť. Chcela som vedieť ako budú reagovať a podľa toho sa zariadiť.
Odrazila som sa zadnými nohami a vyletela do vzduchu. Potom som rozprestrela krídla a párkrát nimi zamávala. Netrvalo dlho a zbadala som ich. Naklonila som pravé krídlo a spravila veľký oblúk aby som sa im vyhla a priletela k nim zboku. Letela som v malej výške, takže som nevidela celé vojsko, no aj tak ma zarazila jeho veľkosť. Vzdychla som si a preletela nad nimi, pozorne sledujúc ich reakcie. Väčšina vojakov na mňa okamžite namierila zbrane, ale u ostatných som si všimla mierne váhanie. Rýchlo som preletela za koruny stromov, tak aby som už nebola v dohľade a premýšľala. Akoby si neboli istí, či sa majú brániť alebo nie. To môže znamenať len jedno – majú so sebou draky, len sa tu ešte neobjavili. Dokonca som ich ani necítila. Rýchlo som to oznámila Thorovi, ale ten neprejavil žiaden náznak strachu alebo obavy. Ukončila som vonkajší tok myšlienok a rozhodovala som sa čo spravím. Mohla som použiť oheň, ale nechcela som podpáliť všetko naokolo, aj keď som mala istotu, že by ich to spomalilo alebo až zastavilo. S tým nesúhlasil ani Thor. Povedal, že by bolo lepšie keby som sa vyhla priamemu stretu a že mám využiť svoje silné stránky. Lenže ako to mám potom spraviť? Z úkrytu medzi stromami som sledovala pohyb jednotiek. Stále sa správali nepokojne a nervózne sa obzerali po oblohe. Všimla som si, že prvá štvrtina armády sú jazdci a ostatní pešiaci. Napadlo mi, že z ich strany to je veľmi veľká výhoda oproti trpaslíkom. Zrazu sa mi v hlave zrodil plán. Kone sú síce oproti trpaslíkom nevýhodou, ale pre mňa nie. A sú neobyčajne vnímavé. Otvorila som si myseľ a predstavila som si bolesť a strach, tmu a smrť, zimu a hlad... Všetko to, čo je pre živé tvory tým najväčším desom. Zvieratá to okamžite zacítili. Sekundu na to sa všetky otočili a rozcválali opačným smerom, pričom svojich jazdcov ťahali za sebou. Cestou ešte rozniesli paniku medzi pešiakov, ktorí nevedeli čo sa deje a nestačili sa uhýbať pred konskými kopytami. Vyzeralo to naozaj desivo. S pobavením som to sledovala a potom som poslala správu Thorovi. Zasmial sa a v myšlienkach mi povedal :
Tie veľké zvieratá som aj tak nikdy nemal rád. Ale vidno, že nie sú hlúpe, jednoducho utekajú pred nebezpečenstvom
Vycerila som zuby a bezočivo som sa spýtala :
Čiže vy ste hlúpi?
Nie, my sme tá hrozba...
Po tomto rafinovanom útoku na kone som si vyžiadala pauzu a odletela si oddýchnuť. Chcela som sa trošku posilniť pred nastávajúcim bojom, v ktorom budem zrejme proti viacerým drakom. Našla som si dobre kryté jazero a tam si nachytala zopár rýb. Chvíľu som si zaplávala a popritom mi Thor posielal správy čo, sa deje. Podarilo sa im obkľúčiť asi stočlennú výzvednú jednotku a tak ich prekvapili, že nikto neprežil, pričom na ich strane neboli žiadne straty. Nechcela som im tam zbytočne zavadzať a dobre som spravila, pretože trpaslíci sa skoro ani vôbec nezadýchali. Skôr som sa obávala ako dopadne boj s prichádzajúcou armádou. No z týchto myšlienok ma vytrhlo volanie aby som sa vrátila naspäť.
Pri lete som sa snažila čo najlepšie vyhnúť vojakom. Vtedy som zacítila ten pach, na ktorý som sa toľko pripravovala, obávala sa ho a aj tešila zároveň. O chvíľu som nad horami zbadala dva približujúce sa body. Prišlo mi to neuveriteľné, doteraz som nikdy nevidela žiadneho iného draka. Zachvátila ma panika. Nevedela som aký majú spôsob boja, ako sa zachovajú keď ma zbadajú, nič...Samozrejme, že som vedela, že žijú aj iné draky, no cielene som ich nevyhľadávala, skôr naopak. S vrčaním som letela ďalej. Ako sa draky približovali, videla som, že na chrbte nemajú jazdcov. To ma trochu utešilo. Aspoň sa neponížili až tak aby niekoho niesli na chrbte. Vedela som, že ma vidia, no leteli ďalej, tak ako mali prikázané. Rýchlo som doletela k trpaslíkom a prudko som dosadla vedľa nich. S Thorom som sa pozdravila miernym úklonom hlavy a myšlienkami mu oznámila správu o drakoch. Prikývol a zadumane sa zahľadel nabok. Ostatní trpaslíci ma trpezlivo ignorovali. Pritiahla som si krídla k telu a zaujala miesto na čele trpasličieho vojska, hneď vedľa Thora. Za chvíľu sa to začne...
Dohodla som sa s Thorom, že im budem dávať priebežné správy o pohybe ľudí. No tí nevedeli, že sú sledovaní a tak svoje plány nemenili. Nasledujúci deň prešla ich armáda veľkú vzdialenosť a už sa približovali k menšej jednotke, ktorá zjavne čakala na nich. Cítila som sa dosť nepríjemne, že musím robiť niečo také a stávalo sa, že som sa občas musela prinútiť. No zatiaľ to fungovalo.
Obdivovala som trpaslíkov(tým pádom aj seba), že idú do vopred prehratého boja. Aspoň mne to tak pripadalo, lebo ľudia svojím počtom mnohonásobne prevyšovali Thorove vojsko. No ešte mi napadla ďalšia vec. Majú ľudia drakov? Nebola som si istá, či by boli draky ochotné pomáhať ľudom. Zatiaľ som však žiadnych drakov nevidela a tým som sa utešovala.
Nasledujúci deň začalo všetko ubiehať prudkým tempom. Nadránom som zacítila v hlave jemné volanie. Znechutene som vstala a ponaťahovala sa. Naviazala som myšlienkovú sieť s Thorom a ten ma informoval :
Už môžeš vyraziť
Zvláštne som sa zachvela. Možno to na mňa preskočilo z Thorových myšlienok, ale zrazu ma zachvátila krvilačná chuť zabíjať.
Mala som sa pokúsiť aspoň na chvíľu zadržať pochodujúcu armádu vojakov. Trpaslíci mali zatiaľ zneškodniť malé vojsko, ktoré sa zdržiavalo stále na tom istom mieste a čakalo na príchod ostatných. Netušila som však ako to spraviť, či lesťou alebo útokom. A o to horšie bolo to, že sa nachádzali v zalesnenej časti krajiny, kde som nemala veľkú možnosť zaútočiť. A tak som sa ako dravá a nesmierne krutá dračica rozhodla nad nimi preletieť. Chcela som vedieť ako budú reagovať a podľa toho sa zariadiť.
Odrazila som sa zadnými nohami a vyletela do vzduchu. Potom som rozprestrela krídla a párkrát nimi zamávala. Netrvalo dlho a zbadala som ich. Naklonila som pravé krídlo a spravila veľký oblúk aby som sa im vyhla a priletela k nim zboku. Letela som v malej výške, takže som nevidela celé vojsko, no aj tak ma zarazila jeho veľkosť. Vzdychla som si a preletela nad nimi, pozorne sledujúc ich reakcie. Väčšina vojakov na mňa okamžite namierila zbrane, ale u ostatných som si všimla mierne váhanie. Rýchlo som preletela za koruny stromov, tak aby som už nebola v dohľade a premýšľala. Akoby si neboli istí, či sa majú brániť alebo nie. To môže znamenať len jedno – majú so sebou draky, len sa tu ešte neobjavili. Dokonca som ich ani necítila. Rýchlo som to oznámila Thorovi, ale ten neprejavil žiaden náznak strachu alebo obavy. Ukončila som vonkajší tok myšlienok a rozhodovala som sa čo spravím. Mohla som použiť oheň, ale nechcela som podpáliť všetko naokolo, aj keď som mala istotu, že by ich to spomalilo alebo až zastavilo. S tým nesúhlasil ani Thor. Povedal, že by bolo lepšie keby som sa vyhla priamemu stretu a že mám využiť svoje silné stránky. Lenže ako to mám potom spraviť? Z úkrytu medzi stromami som sledovala pohyb jednotiek. Stále sa správali nepokojne a nervózne sa obzerali po oblohe. Všimla som si, že prvá štvrtina armády sú jazdci a ostatní pešiaci. Napadlo mi, že z ich strany to je veľmi veľká výhoda oproti trpaslíkom. Zrazu sa mi v hlave zrodil plán. Kone sú síce oproti trpaslíkom nevýhodou, ale pre mňa nie. A sú neobyčajne vnímavé. Otvorila som si myseľ a predstavila som si bolesť a strach, tmu a smrť, zimu a hlad... Všetko to, čo je pre živé tvory tým najväčším desom. Zvieratá to okamžite zacítili. Sekundu na to sa všetky otočili a rozcválali opačným smerom, pričom svojich jazdcov ťahali za sebou. Cestou ešte rozniesli paniku medzi pešiakov, ktorí nevedeli čo sa deje a nestačili sa uhýbať pred konskými kopytami. Vyzeralo to naozaj desivo. S pobavením som to sledovala a potom som poslala správu Thorovi. Zasmial sa a v myšlienkach mi povedal :
Tie veľké zvieratá som aj tak nikdy nemal rád. Ale vidno, že nie sú hlúpe, jednoducho utekajú pred nebezpečenstvom
Vycerila som zuby a bezočivo som sa spýtala :
Čiže vy ste hlúpi?
Nie, my sme tá hrozba...
Po tomto rafinovanom útoku na kone som si vyžiadala pauzu a odletela si oddýchnuť. Chcela som sa trošku posilniť pred nastávajúcim bojom, v ktorom budem zrejme proti viacerým drakom. Našla som si dobre kryté jazero a tam si nachytala zopár rýb. Chvíľu som si zaplávala a popritom mi Thor posielal správy čo, sa deje. Podarilo sa im obkľúčiť asi stočlennú výzvednú jednotku a tak ich prekvapili, že nikto neprežil, pričom na ich strane neboli žiadne straty. Nechcela som im tam zbytočne zavadzať a dobre som spravila, pretože trpaslíci sa skoro ani vôbec nezadýchali. Skôr som sa obávala ako dopadne boj s prichádzajúcou armádou. No z týchto myšlienok ma vytrhlo volanie aby som sa vrátila naspäť.
Pri lete som sa snažila čo najlepšie vyhnúť vojakom. Vtedy som zacítila ten pach, na ktorý som sa toľko pripravovala, obávala sa ho a aj tešila zároveň. O chvíľu som nad horami zbadala dva približujúce sa body. Prišlo mi to neuveriteľné, doteraz som nikdy nevidela žiadneho iného draka. Zachvátila ma panika. Nevedela som aký majú spôsob boja, ako sa zachovajú keď ma zbadajú, nič...Samozrejme, že som vedela, že žijú aj iné draky, no cielene som ich nevyhľadávala, skôr naopak. S vrčaním som letela ďalej. Ako sa draky približovali, videla som, že na chrbte nemajú jazdcov. To ma trochu utešilo. Aspoň sa neponížili až tak aby niekoho niesli na chrbte. Vedela som, že ma vidia, no leteli ďalej, tak ako mali prikázané. Rýchlo som doletela k trpaslíkom a prudko som dosadla vedľa nich. S Thorom som sa pozdravila miernym úklonom hlavy a myšlienkami mu oznámila správu o drakoch. Prikývol a zadumane sa zahľadel nabok. Ostatní trpaslíci ma trpezlivo ignorovali. Pritiahla som si krídla k telu a zaujala miesto na čele trpasličieho vojska, hneď vedľa Thora. Za chvíľu sa to začne...