Literárna výmena: Oblek
Zvonček na dverách zacengal rovnako, ako v každom inom obchode, toto však nebol obyčajný obchod ani zďaleka . Prach sa tu usadzoval na strope a pravdu povediac, aká špina by už túžila spočinúť na koži vypchatého krakena.
,,Je ružový!“
,,Jasne že je ružový. Kraken má kožu jemne ružovej farby.“ slovo má vyslovil s veľkým dôrazom toho, že skutočnosť je to, čo mu leží pred nohami.
,,A čo tu preboha robí kraken?“
,,To je rovnaké ako sa pýtať, prečo vonku na námestí predávajú tie malé tornáda na špagátoch.“
Predavač bol evidentne pobavený, nechával to poznať vycerenými zubatým úsmevom plným azúrovo modrých zubov, od ktorých sa momentálne odrážal oheň, malého fénixa zatvoreného v klietke vyrobenej zo zapletených strieborných drôtov. Len tak mimochodom pozrel na klietku.
,,No len vydrž miláčik, čelenky robíme hneď, ako si tu prítomný zákazník vyberie.“ rozradostene sa uškrnul.
,,Fénixov možno šklbať koľko je len nutné, dajú sa recyklovať donekonečna.“
Pri pohľade na klietku padne pohľad hneď na vyšrafované drôty, iste je to pekné ale málokto tuší, že práve tam si užívateľ značí počet opakovaní . A očividne sa netešil ani zúbožený vták, ktorý sa tváril ako mačiatko, ktoré idú utopiť.
Dra sa akurát chystala vstúpiť do jeho nekonečného bľabotania. Znervózňovalo ju to ako neustále na seba strháva pozornosť.
,,Vážená zákazníčka ani nič nehovorte, vidím vám to na očiach, vidím v nich pompéznosť na rozdávanie .“ Povedať, že čo alebo kto vlastne predávajúci je sa dalo len veľmi ťažko. Na nohách mal zložito ryté brnenie siahajúce po pás. Na voľnom tričku so žlto fialovými vodorovnými pruhmi bola vyobrazená vysmiata medúza s veľkou bublinou v oblasti hrudi:,,Podporujem sochárstvo“
Bola mierne prekvapená ale o nič menej rozhodnutá ukončiť prietrž vo forme siahlo dlhej prednášky o nej samej . Po ceste zobrala kožuch z morských hadov a napchala ho predávačovi do jeho cvakajúcej papule . Len vtedy si všimla, že mu z chrbta vyrastá pár pahýľov, nazvať ich krídlami by bola urážka samotnej podstaty lietania.
,,Kto si ?“dodala predajcovi z mierne vycerenými zubami . Ten na chvíľu prestal a kožuch vypľul jediným masívnym pľuvancom.
,,Pardon samozrejme zabudol som sa predstaviť, moje meno Zelanhyr Olertrin Gewliurin Sawctenarious, niekdajší člen posádky pri pekelnej bráne, bol som vylúčený z armády kvôli kupčeniu z proviantom na okraji priepasti, nekupovali ho démoni ale členovia revolučného výboru troj hlavých psích plemien.“
Jeho oranžové oči sa na chvíľu skryli pri srdečnom úsmeve .
,,Mám niečo aj od nich“ povedal a ukázal na stenu v zadu, na ktorej viselo tričko s nápisom .
,,Tri je viac ako jedna. Zjednoťte sa pod vedením Cerbera .“
Znovu ju začalo iritovať, ako opätovne strháva pozornosť na seba. To nie je možné! Rada by mu šliapla na nohu ale tú mal skrytú pod brnením. Myslela, že to bude nejaký anjel, ale ten vzhľad.
,,Ok, počuj teraz narátam do päť a chcem aby som tu mala na výber niečo solídne.“predniesla to s mierne panovačným prízvukom, ale nikomu evidentne neprekážal .
Problematickosť vyjednávania so šialeným obchodníkom, čo má popolavú kožu, oranžové oči a z chrbta mu trčia konáre, je zrejmá až vtedy, keď niečo také na niekoho príde.
,,Môj obchod je to pravé čo potrebujete, solídny sme až moc.” potom natešene tleskol tri krát rukami.
To čo prišlo sa vymykalo akémukoľvek ponímaniu reality. V miestnosti sa objavil rytier v nablýskanom brnení s vlasmi vyčesanými do chochola, malá okrídlená hydra s obrovským trubicovým kožušinovým klobúkom oblečená, respektíve zabalená v tmavo modrých reťaziach.
Spoločnosť doplnil tmavo-červený škriatok s obrovskými presýpacími hodinami, zavesenými na hrubej zlatej reťaze okolo krku . Trojica aktívne prezentovala kúsok samého seba . Rytier sa všemožne točil na chrbte, potom vyskakoval, chodil po rukách, šmýkal sa, predvádzal kúsky nad ktorými by v údive stál nejeden brakedancer. Hydra predvádzala perfektný odzemok, bez nôh.
Reťaze, ktoré ju obklopovali zbesilo švihali a okolie premieňali na priestor, ktorého by sa ovocie bálo viac ako mixéra. Neúnavne kmitala chvostom, ktorý divo vyskakoval spod nej a späť. Obaja sa tvárili veselo a pobavene na rozdiel od škriatka, z ktorého sa sypali slová rýchlosťou a silou atómovej bomby. Divoké gestikulovanie a obrovské presýpacie hodiny blembajúce až po zem boli doplnkom k jeho osobe, ktorú môžeme prirovnať ku odisteným granátom pridaným do perníkového cesta.
Sawctenarious sa iba hrdo usmieval .
,,Dosť!” hlas mal prenikavý ako pol tonový kváder rútiaci sa rýchlosťou svetla to mu trebalo uznať.
Na povel sa personál zoradil ale nie na dlho. Bez ďalších rozkazov obklopili zákazníka. Rytier ponúkal svetre a oblečenie tkané zo zlata, olova, adamantia, živého striebra, hrdze, spekaného prachu či šrapnelov. Hydra predvádzala bohatú paletu reťazí z kovu, blata, lístia, PET fľaši, očných bielkov, kostičiek, asfaltu a drobných mušličiek podrvený na prach a zabalených do sáčkov. Škriatok namosúrene artikuloval v neidentifikovateľnej reči a zrejme okrem oblečenia z jemných tkanín ako hodváb, kašmír, látok zo slnečných, mesačných a námesačných lúčov, hnilobný puchu a vysokopecného dymu ponúkal aj doživotný traumatizujúci zážitok prirovanteľný iba ku podupaniu párom zúrivých nosorožcov. Všetci sa popri tom stále hýbali, skákali, robili premety neustále tancovali a v prípade škriatka torpédovali realitu slovami svojím charakterom pripomínajúce odpílené navijaky z titanských udíc.
Už jej to začínalo liezť na nervy. Oceňovala, to s akou vervou to robia ale rýchlosť premietania filmu “Na nákupe u Sawctenaria ” sa dala porovnať len ku kadencii rotačného guľometu.
Kto vie ako by sa to skončilo. Kúzlo, ktorým táto trojica pôsobila bola zdrvujúca . Zlomila ho loptička ktorá v rýchlom slede trafila všetkých troch priamo do čela.
,,Moje ospravedlnenie, vaša najvyššia pompéznosť, odovzdávam vám P.R.T.(Protomorfátor Registrovateľnej Tkaniny) čo je predmet, ktorý prispôsobí všetky vami vybrané šaty na vašu postavu. Stačí aby ste držali vybranú vec pomysleli na to, že si to chcete vyskúšať.” do ruky Dre podal splesnetý pomaranč. Pod slovom splesnetý treba rozumieť prehnitý do hneda a zateplený zelenou plesňou starostlivo obrastajúcou všetky plochy zošúverenej kože.
Tentoraz bola rozhodnutá mu šliapnuť na nohu, ten plech by rozpučila ako nič .
,,Neodporúčam, moje topánky sú z čistého adamantia kaleného v slzách titanov. Ak mi neveríte tak tu je dôkaz ukazujúci nepoužiteľných zákazníkov.”
Ako na rozkaz pribehla hydra, na hrudi v rukách držala hŕbu fotiek. Natočila ich smerom ku Dre a začala premietať . Bol na ňom obrovský minotaurus. Svojím kopytom s celej sily dupol Sauwctenariousovi po topánke. Prekvapivo sa zvalil so zlomenou nohou.
Ďalšia séria zobrazovala titana s obrovským kyjakom. On oproti nemu vyzeral jak mravec. Kyjak sa po údere rozletel na mračno triesok. Premietanie nemalo konca kraja.
,,Dosť, prosím dosť verím vám!”a pomyslela si, že táto partia bláznov má nekonečnú výdrž, ale nejako ich uštvať musí, predtým než bude môcť normálne nakúpiť .
Miestnosť, v ktorej boli teraz mala vysoký klenutý strop s vysokánskymi policami. Čo je čudné, lebo z vonku to vyzeralo na polo zborenú drevenicu a nie pseudomorfnú kamennú katedrálu prerobenú na gigantický sklad . Výška políc nezodpovedala zákazníkovi.
,,Teda, vy ste mi ale obchod, ja potrebujem niečo špecifické.”dodala povznesená nad absurdnosť tohto zariadenia.
Anjel nadskočil a ešte počas toho ako dopadal :,,Menujte, čo len chcete nachádzate sa v tom najlepšom krajčírstve tridsatichšiestich dimenzii, dovážame tovar z vyše troch miliárd planét a osemsto miliónov svetov. Nieje nič čo by sme nemali .” znel veľmi sebavedome a miestami skĺzal do šialeného smiechu. Trojica iba súhlasné pokyvovala hlavami. Prestali kmitať ako na pokyn.
Dru to neveľmi zaujímalo, čo nebolo až také ťažké zistiť. Povedala si, že teraz sa ide baviť . Už chcela začať ale on ju nenechal .
,,Ešte minútku prosím, mali by sme prejsť z predsiene ku hlavným výstavným pultom, nasledujte ma.” kráčal pohodovým, krokom a pospevoval si veselú pochodovú pesničku.
,,Toto....je .....iba ....predsieň?” na chvíľu zalapala po dychu . Okamžite sa ovládla a nasledovala ho.
Sama sa pýtala čo tu robí.
Trojica neposedných pomocníkov sa pohla a trielila skrz zapratanú trielila k obrovským dvojkrídlovým dverám na konci. Dvere otvoril škriatok rozhodným kopancom. Rozleteli akoby nič nevážili .
Keď uvidela, čo je dnu povedala si, že ju v živote neprekvapí už nič.
,,To je šialené!”
,,Nie to je moja predajňa, Sawcenariovo krajčírstvo, navychírenejšia dielňa na všetkých rovinách existencie, aj sudičky pletú pre mňa a dohodli sme sa, že keď skončia zo splietaním osudov zoberiem ich na plný úväzok. ”
To, čo videli bola viac než kombinácia nekropole, podmorského mesta, solárnej sústavy a plameňmi zdevastovanej predajne hračiek . Najvyššie a najvzdialenejšie police zanikali v opare.
Pohľad to bol monumentálny, ale to ju nesmelo zlomiť . A okamžite začala byť tým najnáročnejším a najotravnejším zákazníkom akého kedy mali. Trojica prinášala a odnášala veci rýchlosťou blížiacou sa rýchlosti svetla ale tak isto aj odmietnutia sa množili ako huby po daždi . Bolo to ako paľba medzi zákopmi, kde delostrelecká a guľometná paľba trvala nonstop takže žiadna zo strán nebola schopná previesť rozhodujúci protiútok .
,,Nie ! To je strašné, to je otrasné , to sa mi nepáči ! Nie ani toto ! Chcem niečo iné ! Nie toto je príliš hrubé, toto je príliš malé .”
Majiteľ medzitým prišiel so servírovacím vozíkom na kolieskach plnom rôznych nápojov.
,,Iste ste vysmädla vaša pompéznosť, viem výber správnych šiat, je dôležitý, a svätou pravdou je aj pravidlo, že šaty robia človeka. Aj keby všetky dimenzie zhoreli v záplave raketového paliva tak to zostane konštantou” hovoril vážne a chladne až sa mu na obrnených nohách robila námraza. Hydra po nich pohotovo švihla reťazou . Oboje sa zmenilo na spŕšku ľadu a kovu. Všetci ostali bez zranenia. Nebol to zázrak ani náhoda ale zákaznícky štít.
,,Ďakujem!” povedal a nonšalantne ju vykázal zo služby.
,,Pokračujte, náš zákazník, náš pán.” Sawcenarius zaujal polohu tak aby nezavadzal a cirkus sa mohol začať znovu .
,,Dra naozaj vysmädla ale nechala sa núkať, zároveň odrážala všemožné ponuky, znovu a znovu .
,,Ako si tu mám niečo pre zmilovanie vybrať!”pomyslela si .
Trojica zastala a pred nimi na stojane spočíval oblek , jednoduché čierne sako a biela košeľa .
,,Toto sa mi páči,” poznamenala a použila P.R.T. Sadol presne z výstrihmi a prispôsobením všade, kde to trebalo.
,,Výborne, takže sme sa dostali k modelu, ale ešte nie sme pri produkte!” Anjelov výstup bol prudký a pôsobivý ako dopad kométy . To akú konfiguráciu nadobudla jeho tvár by vystihla najlepšie krásne upečená torta v rukách samotného ničiteľa vesmírov.
,,Čo to tu melieš, ja vás všetkým vyplieskam ako smrkáčov, končím už som si vybrala.” tento sebavedomý útok sa zlomil ako tabuľa skla, ktorú naberie buldozér poháňaný bičmi makabejcov.
,,Tento oblek nie je hodný aby bol personifikáciou vašej pompéznosti, musí to byť unikátny kus, duch v ňom sídliaci, čistá esencia pompy v ten najlepší čas. Do roboty vy traja . A vás samozrejme poprosím za mnou.” celý preslov precítene artikuloval až mu žilky navierali, oči sa ligotali a rytie na brnení ožívalo iskričkami .
Pomocníci medzitým privliekli najpodivnejšie nástroje. Rytier harpúny a háky spolu s hrdzavým trojrožcom ovešaným kušami a zapriahnutým do vozíka s obrovským harpúnometom. Hydra priskočila s balíkom obaleným jak inak reťazami . Vypadávali z nej bábovky snažiace sa újsť . Samotný balík ich inštinktívne chytal a pojedal späť. Majiteľka klbka žonglovala s guľovými bleskami a trojzubcami . Škriatok si priniesol zástup súkmeňovcov, vlastne úľ sršňou vybavených granátometmi by bol vhodnejší výraz. Z okolia utekalo všetko živé a neživé . Škriatkove presýpacie explodovali v oblaku prachu ale ani jedno zrnko sa ich nedotklo . Dra by prisahala, že videla ako hrôza od nich uteká s plnými gaťami .
,,Ideme po váš oblek samozrejme bude to pod vaším dorozom.” Než mu na to stihla niečo povedať obsypala skupina ich pozíciu práškom . Všetci zmizli v oslňujúco hnedozelenom opare rozpúšťajúcom väčšinu vecí vo svojom dosahu na pravú v sudoch vyzretú whisky.
,,Čiernobiela?”to bolo prvé na čo pomyslela pri pohľade na takto sfarbený svet.
,,Sme v dimenzii kontrastov a toto je krajina bez farby.”
,,Aké logické ty tlčhuba. Ale načo sme tu a načo tú majú tamtí toľko zbraní . ”
,,Nachádzame sa na jedinom mieste reality a nereality bytia kde sa ešte vyskytujú voľné žijúce jedince rodu Oblekus Sakus a Oblekus Frakus. Samozrejme tieto úbohé exempláre nás nezaujímajú, mi hľadáme kusy oveľa zriedkavejšie, konkrétne Oblekus Sakus Extraordinale Iraciocionale Ultimatíve pompetike.” vysvetľoval anjel a nakoniec to zakončil úsmevom. Tu boli jeho zuby ako z čierneho obsidiánu.
,,Do práce !” vykríkol vo vyzývavom geste akoby bol na čele vojska.
Hornatý kraj pokrývali hlboké doliny porastené bizarnými vecami. Stromami sa dali ťažko nazvať . Nedotýkali sa ani zeme a podobali sa pudingu vyvrátenému z vlnkovanej formičky. Z tých vyrastali zhrdzavené háky do mnohých metrov. Mnohé sa zmenilo, po príchode lovcov. Robili rámus ako päťstočlenná črieda slov s rapkáčmi namiesto uší. Škriatkovia tvorili nárazovú vlnu ničiacu pred sebou silou supernovy každý kus reality. Vystrašili a vyplašili všetko takmer na smrť . Zdalo sa, že aj hory chcú utiecť ale nemôžu.
,,Tamto máme jedného, aké to šťastie ” ukazoval na tlupu oblekových chumáčov panicky utekajúcich preč. Rytier naštartoval harpúnomet a kropil územie krupobitím harpún všetkých druhov bez poradia. Hydra vypustila klbko . Vyleteli z neho dlhé bábovkové hady a z reťazí vznikla chobotnica .
,,Tamtí sú návnada, aj keď sú bábovky z vašej dimenzii, Pompetikovia nie sú schopný odolať a vrhajú sa vždy bezhlavo po nich.”
Dra len súhlasne prikyvovala a pozorovala to divadlo.
Pompetikus sa vrhol na návnadu už z vyše desiatimi harpúnami v chrbte . Ďalšie pribúdali ale vrchol tomu dala chobotnica. Zmotala do reťazového chuchvalca a škriatkovia čo do vtedy pripravovali celé okolie o holý život naskákali na uväzneného tvora a smerovali kanonádu dnu.
Tu a tam vyletel rozšklbaný zdrap aby oznámil stav väzňa. Poslednou ranou udrela hydra s rytierom. Jedno ručná vrhacia harpúna by bola monštrózna nebyť toho, že bola celá bielo červeno pruhovaná.
,,Veľké dávky cukru ho okamžite zabijú” pokračoval v sérii prednášok. Hydrin trojzubec to dovŕšil. Ružový zo srdiečkami namiesto bodcov .
Dru striaslo, aj na ňu to bolo príliš sladké.
,,Práve upadol do superglykemicého šoku ale bez strachu jeho vnútorné inernale pompetide major zostane nepoškodené..”
Dra sa pokúsila niečo poznamenať, ale opäť to bolo bleskové nasypanie prachového kruhu a odporný výpar z ropušej polievky.
,,Tu.” zakýval Sawcenrious cez záblesk. Boli opäť v predajni . Ticho prepuklo vo svojej nádhere aj tu čo bolo až na počudovanie .
,,Proces extrakcie tkaniny by ste určite nechceli vidieť. Naša ochota k zákazníkovi je nekonečná ako samotný vesmír ale ušetrím vás toho strašného pohľadu . ”
Anjel stál v uvoľnenej pozícii tváriac sa pre tentoraz vážne ako kilo kapusty.
,,Tu mi niečo nesedí !” zvrieskla a zdrapla ho za tričko.
,,Sedí, to vás môžem uistiť,” jeho odpoveď bola chladná ako ľad a tvrdá ako oceľ. Spražil ňou jej poznámku tak, že znovu bolo chvíľu ticho.
,,Poďte toto nie je miesto, pre čakajúceho zákazníka.” luskol prstami a objavili sa vo veľmi útulnej izbe s krbom, kreslami a vlastne všetkým úplne normálnym akurát, keby sa človek pozrel von z okna videl by šíri vesmír a flotily lodí nemilosrdne do seba páliacich salvy a salvy rakiet, tisícky lúčov preblikajúcich z plavidla na plavidlo. Svetlo z výbuchov sa javilo ako silné slnečné lúče.
Dra si zobrala čaj, ktorý bol naservírovaný na stole a odsrkla si z neho . Bol dobrý a to bolo asi tak všetko. Zarazilo ju ako utli s tými volovinami, ktoré predvádzali po celý čas. Praskot dreva prerušoval pokoj čo tu bol .
,,Berú to asi príliš vážne, zrejme som im zavarila tak, že ich ide rozdrapiť len aby to spravili dobre.” spokojne sa zachichotala a rozvalila sa . Zaspala spokojná zo sebou .
,,Vstávajte prosím, milosť pani,” hlas bol viac než podlízavý a najradšej by ho za to vyplieskala . Zarazila sa, lebo netušila, čo ešte môže ten predajca skrývať
Bola stále v tej pohodlnej izbietke. Jej pohľad upútal Sawcenarious, sypal prach do kruhu okolo nich .
,,Re..” nestihla dopovedať a zmizla vo zvyčajnom opare aj s anjelom.
Boli v miestnosti s tisíckami zrkadiel? Niektoré boli zrkadlá, iné ich pripomínali ale miesto zrkadiel mali rôzne nelogické veci ako vatu, pružiny, vypreparované obličky či jahodový puding.
,,Tu,” zavolal majiteľ, pri ktorom boli nastúpený pomocníci, všetci ticho a v očakávaní. Na dosah ruky mali stojan zakrytý plátnom. Dra pristúpila a strhla ho . Oblek. Naoko úplne normálny ale iba naoko.
,,Je .. no ...ehm ...oh” nemohla uveriť, že ona nedokázala vyjsť s niečím rozumným. Bolo na ňom niečo iné . Jedným slovom dýchala z neho akási okom ťažko postrehnuteľná pompa. Nemohla sa ho vynadívať.
,,Nech sa páči vyskúšajte si ho” povzbudil ju anjel. Stlačila pomaranč a našla normálne zrkadlo .
,,Ohromné! Ja som ohromná!” zasmiala sa na celú miestnosť a nepotlačovala túžbu kraľovať tu a teraz . Pristojaci vybuchli nadšením . Sám stvoriteľ dimenzii hodil očkom na to miesto taký to bol výbuch radosti. Tanec nemal konca kraja. Majiteľ sa tváril spokojne modrý zubatý úsmev mal doslova od ucha k uchu a rytie na brnení jasne žiarilo .
,,Stop!” to slovo bolo bleskom zrážajúcim smrteľníkov ako hydraulický lis odšťavujúci ovocie.
Zamrzli všetci, a vo vesmíre by nikto nenašiel lepšie mimické vyjadrenia otázky :,,Čo sa deje?”
Dra sa tam týčila vo svojom obleku a keby bola veľkoleposť medom stekala by z nej v riekach . Trojici spadli sánky. Hneď dostali cez papuľu všetci traja od anjela.
,,Správanie, mužstvo!”potom sa otočil a v tom najprokatívnejšom a najpetolízačskejšom geste sa spýtal ,,Áno?”
,,A čo kravata?” spýtala sa .
Sawcenarious sa usmial ešte viacej ako predtým, ale tentoraz sa mu v očiach blízkalo, bol ticho. Rástla v ňom akási energia a v spoločníkoch obrovské očakávanie. Mohol by to byť veľký tresk, tisícnásobná sepernova, kolízia čiernych dier, zlúčenie dimenzii alebo uchechtnutie stvoriteľa.
A potom vybuchol.
,,Týmto smerom prosím.” dodal úplne mäkko.
,,Je ružový!“
,,Jasne že je ružový. Kraken má kožu jemne ružovej farby.“ slovo má vyslovil s veľkým dôrazom toho, že skutočnosť je to, čo mu leží pred nohami.
,,A čo tu preboha robí kraken?“
,,To je rovnaké ako sa pýtať, prečo vonku na námestí predávajú tie malé tornáda na špagátoch.“
Predavač bol evidentne pobavený, nechával to poznať vycerenými zubatým úsmevom plným azúrovo modrých zubov, od ktorých sa momentálne odrážal oheň, malého fénixa zatvoreného v klietke vyrobenej zo zapletených strieborných drôtov. Len tak mimochodom pozrel na klietku.
,,No len vydrž miláčik, čelenky robíme hneď, ako si tu prítomný zákazník vyberie.“ rozradostene sa uškrnul.
,,Fénixov možno šklbať koľko je len nutné, dajú sa recyklovať donekonečna.“
Pri pohľade na klietku padne pohľad hneď na vyšrafované drôty, iste je to pekné ale málokto tuší, že práve tam si užívateľ značí počet opakovaní . A očividne sa netešil ani zúbožený vták, ktorý sa tváril ako mačiatko, ktoré idú utopiť.
Dra sa akurát chystala vstúpiť do jeho nekonečného bľabotania. Znervózňovalo ju to ako neustále na seba strháva pozornosť.
,,Vážená zákazníčka ani nič nehovorte, vidím vám to na očiach, vidím v nich pompéznosť na rozdávanie .“ Povedať, že čo alebo kto vlastne predávajúci je sa dalo len veľmi ťažko. Na nohách mal zložito ryté brnenie siahajúce po pás. Na voľnom tričku so žlto fialovými vodorovnými pruhmi bola vyobrazená vysmiata medúza s veľkou bublinou v oblasti hrudi:,,Podporujem sochárstvo“
Bola mierne prekvapená ale o nič menej rozhodnutá ukončiť prietrž vo forme siahlo dlhej prednášky o nej samej . Po ceste zobrala kožuch z morských hadov a napchala ho predávačovi do jeho cvakajúcej papule . Len vtedy si všimla, že mu z chrbta vyrastá pár pahýľov, nazvať ich krídlami by bola urážka samotnej podstaty lietania.
,,Kto si ?“dodala predajcovi z mierne vycerenými zubami . Ten na chvíľu prestal a kožuch vypľul jediným masívnym pľuvancom.
,,Pardon samozrejme zabudol som sa predstaviť, moje meno Zelanhyr Olertrin Gewliurin Sawctenarious, niekdajší člen posádky pri pekelnej bráne, bol som vylúčený z armády kvôli kupčeniu z proviantom na okraji priepasti, nekupovali ho démoni ale členovia revolučného výboru troj hlavých psích plemien.“
Jeho oranžové oči sa na chvíľu skryli pri srdečnom úsmeve .
,,Mám niečo aj od nich“ povedal a ukázal na stenu v zadu, na ktorej viselo tričko s nápisom .
,,Tri je viac ako jedna. Zjednoťte sa pod vedením Cerbera .“
Znovu ju začalo iritovať, ako opätovne strháva pozornosť na seba. To nie je možné! Rada by mu šliapla na nohu ale tú mal skrytú pod brnením. Myslela, že to bude nejaký anjel, ale ten vzhľad.
,,Ok, počuj teraz narátam do päť a chcem aby som tu mala na výber niečo solídne.“predniesla to s mierne panovačným prízvukom, ale nikomu evidentne neprekážal .
Problematickosť vyjednávania so šialeným obchodníkom, čo má popolavú kožu, oranžové oči a z chrbta mu trčia konáre, je zrejmá až vtedy, keď niečo také na niekoho príde.
,,Môj obchod je to pravé čo potrebujete, solídny sme až moc.” potom natešene tleskol tri krát rukami.
To čo prišlo sa vymykalo akémukoľvek ponímaniu reality. V miestnosti sa objavil rytier v nablýskanom brnení s vlasmi vyčesanými do chochola, malá okrídlená hydra s obrovským trubicovým kožušinovým klobúkom oblečená, respektíve zabalená v tmavo modrých reťaziach.
Spoločnosť doplnil tmavo-červený škriatok s obrovskými presýpacími hodinami, zavesenými na hrubej zlatej reťaze okolo krku . Trojica aktívne prezentovala kúsok samého seba . Rytier sa všemožne točil na chrbte, potom vyskakoval, chodil po rukách, šmýkal sa, predvádzal kúsky nad ktorými by v údive stál nejeden brakedancer. Hydra predvádzala perfektný odzemok, bez nôh.
Reťaze, ktoré ju obklopovali zbesilo švihali a okolie premieňali na priestor, ktorého by sa ovocie bálo viac ako mixéra. Neúnavne kmitala chvostom, ktorý divo vyskakoval spod nej a späť. Obaja sa tvárili veselo a pobavene na rozdiel od škriatka, z ktorého sa sypali slová rýchlosťou a silou atómovej bomby. Divoké gestikulovanie a obrovské presýpacie hodiny blembajúce až po zem boli doplnkom k jeho osobe, ktorú môžeme prirovnať ku odisteným granátom pridaným do perníkového cesta.
Sawctenarious sa iba hrdo usmieval .
,,Dosť!” hlas mal prenikavý ako pol tonový kváder rútiaci sa rýchlosťou svetla to mu trebalo uznať.
Na povel sa personál zoradil ale nie na dlho. Bez ďalších rozkazov obklopili zákazníka. Rytier ponúkal svetre a oblečenie tkané zo zlata, olova, adamantia, živého striebra, hrdze, spekaného prachu či šrapnelov. Hydra predvádzala bohatú paletu reťazí z kovu, blata, lístia, PET fľaši, očných bielkov, kostičiek, asfaltu a drobných mušličiek podrvený na prach a zabalených do sáčkov. Škriatok namosúrene artikuloval v neidentifikovateľnej reči a zrejme okrem oblečenia z jemných tkanín ako hodváb, kašmír, látok zo slnečných, mesačných a námesačných lúčov, hnilobný puchu a vysokopecného dymu ponúkal aj doživotný traumatizujúci zážitok prirovanteľný iba ku podupaniu párom zúrivých nosorožcov. Všetci sa popri tom stále hýbali, skákali, robili premety neustále tancovali a v prípade škriatka torpédovali realitu slovami svojím charakterom pripomínajúce odpílené navijaky z titanských udíc.
Už jej to začínalo liezť na nervy. Oceňovala, to s akou vervou to robia ale rýchlosť premietania filmu “Na nákupe u Sawctenaria ” sa dala porovnať len ku kadencii rotačného guľometu.
Kto vie ako by sa to skončilo. Kúzlo, ktorým táto trojica pôsobila bola zdrvujúca . Zlomila ho loptička ktorá v rýchlom slede trafila všetkých troch priamo do čela.
,,Moje ospravedlnenie, vaša najvyššia pompéznosť, odovzdávam vám P.R.T.(Protomorfátor Registrovateľnej Tkaniny) čo je predmet, ktorý prispôsobí všetky vami vybrané šaty na vašu postavu. Stačí aby ste držali vybranú vec pomysleli na to, že si to chcete vyskúšať.” do ruky Dre podal splesnetý pomaranč. Pod slovom splesnetý treba rozumieť prehnitý do hneda a zateplený zelenou plesňou starostlivo obrastajúcou všetky plochy zošúverenej kože.
Tentoraz bola rozhodnutá mu šliapnuť na nohu, ten plech by rozpučila ako nič .
,,Neodporúčam, moje topánky sú z čistého adamantia kaleného v slzách titanov. Ak mi neveríte tak tu je dôkaz ukazujúci nepoužiteľných zákazníkov.”
Ako na rozkaz pribehla hydra, na hrudi v rukách držala hŕbu fotiek. Natočila ich smerom ku Dre a začala premietať . Bol na ňom obrovský minotaurus. Svojím kopytom s celej sily dupol Sauwctenariousovi po topánke. Prekvapivo sa zvalil so zlomenou nohou.
Ďalšia séria zobrazovala titana s obrovským kyjakom. On oproti nemu vyzeral jak mravec. Kyjak sa po údere rozletel na mračno triesok. Premietanie nemalo konca kraja.
,,Dosť, prosím dosť verím vám!”a pomyslela si, že táto partia bláznov má nekonečnú výdrž, ale nejako ich uštvať musí, predtým než bude môcť normálne nakúpiť .
Miestnosť, v ktorej boli teraz mala vysoký klenutý strop s vysokánskymi policami. Čo je čudné, lebo z vonku to vyzeralo na polo zborenú drevenicu a nie pseudomorfnú kamennú katedrálu prerobenú na gigantický sklad . Výška políc nezodpovedala zákazníkovi.
,,Teda, vy ste mi ale obchod, ja potrebujem niečo špecifické.”dodala povznesená nad absurdnosť tohto zariadenia.
Anjel nadskočil a ešte počas toho ako dopadal :,,Menujte, čo len chcete nachádzate sa v tom najlepšom krajčírstve tridsatichšiestich dimenzii, dovážame tovar z vyše troch miliárd planét a osemsto miliónov svetov. Nieje nič čo by sme nemali .” znel veľmi sebavedome a miestami skĺzal do šialeného smiechu. Trojica iba súhlasné pokyvovala hlavami. Prestali kmitať ako na pokyn.
Dru to neveľmi zaujímalo, čo nebolo až také ťažké zistiť. Povedala si, že teraz sa ide baviť . Už chcela začať ale on ju nenechal .
,,Ešte minútku prosím, mali by sme prejsť z predsiene ku hlavným výstavným pultom, nasledujte ma.” kráčal pohodovým, krokom a pospevoval si veselú pochodovú pesničku.
,,Toto....je .....iba ....predsieň?” na chvíľu zalapala po dychu . Okamžite sa ovládla a nasledovala ho.
Sama sa pýtala čo tu robí.
Trojica neposedných pomocníkov sa pohla a trielila skrz zapratanú trielila k obrovským dvojkrídlovým dverám na konci. Dvere otvoril škriatok rozhodným kopancom. Rozleteli akoby nič nevážili .
Keď uvidela, čo je dnu povedala si, že ju v živote neprekvapí už nič.
,,To je šialené!”
,,Nie to je moja predajňa, Sawcenariovo krajčírstvo, navychírenejšia dielňa na všetkých rovinách existencie, aj sudičky pletú pre mňa a dohodli sme sa, že keď skončia zo splietaním osudov zoberiem ich na plný úväzok. ”
To, čo videli bola viac než kombinácia nekropole, podmorského mesta, solárnej sústavy a plameňmi zdevastovanej predajne hračiek . Najvyššie a najvzdialenejšie police zanikali v opare.
Pohľad to bol monumentálny, ale to ju nesmelo zlomiť . A okamžite začala byť tým najnáročnejším a najotravnejším zákazníkom akého kedy mali. Trojica prinášala a odnášala veci rýchlosťou blížiacou sa rýchlosti svetla ale tak isto aj odmietnutia sa množili ako huby po daždi . Bolo to ako paľba medzi zákopmi, kde delostrelecká a guľometná paľba trvala nonstop takže žiadna zo strán nebola schopná previesť rozhodujúci protiútok .
,,Nie ! To je strašné, to je otrasné , to sa mi nepáči ! Nie ani toto ! Chcem niečo iné ! Nie toto je príliš hrubé, toto je príliš malé .”
Majiteľ medzitým prišiel so servírovacím vozíkom na kolieskach plnom rôznych nápojov.
,,Iste ste vysmädla vaša pompéznosť, viem výber správnych šiat, je dôležitý, a svätou pravdou je aj pravidlo, že šaty robia človeka. Aj keby všetky dimenzie zhoreli v záplave raketového paliva tak to zostane konštantou” hovoril vážne a chladne až sa mu na obrnených nohách robila námraza. Hydra po nich pohotovo švihla reťazou . Oboje sa zmenilo na spŕšku ľadu a kovu. Všetci ostali bez zranenia. Nebol to zázrak ani náhoda ale zákaznícky štít.
,,Ďakujem!” povedal a nonšalantne ju vykázal zo služby.
,,Pokračujte, náš zákazník, náš pán.” Sawcenarius zaujal polohu tak aby nezavadzal a cirkus sa mohol začať znovu .
,,Dra naozaj vysmädla ale nechala sa núkať, zároveň odrážala všemožné ponuky, znovu a znovu .
,,Ako si tu mám niečo pre zmilovanie vybrať!”pomyslela si .
Trojica zastala a pred nimi na stojane spočíval oblek , jednoduché čierne sako a biela košeľa .
,,Toto sa mi páči,” poznamenala a použila P.R.T. Sadol presne z výstrihmi a prispôsobením všade, kde to trebalo.
,,Výborne, takže sme sa dostali k modelu, ale ešte nie sme pri produkte!” Anjelov výstup bol prudký a pôsobivý ako dopad kométy . To akú konfiguráciu nadobudla jeho tvár by vystihla najlepšie krásne upečená torta v rukách samotného ničiteľa vesmírov.
,,Čo to tu melieš, ja vás všetkým vyplieskam ako smrkáčov, končím už som si vybrala.” tento sebavedomý útok sa zlomil ako tabuľa skla, ktorú naberie buldozér poháňaný bičmi makabejcov.
,,Tento oblek nie je hodný aby bol personifikáciou vašej pompéznosti, musí to byť unikátny kus, duch v ňom sídliaci, čistá esencia pompy v ten najlepší čas. Do roboty vy traja . A vás samozrejme poprosím za mnou.” celý preslov precítene artikuloval až mu žilky navierali, oči sa ligotali a rytie na brnení ožívalo iskričkami .
Pomocníci medzitým privliekli najpodivnejšie nástroje. Rytier harpúny a háky spolu s hrdzavým trojrožcom ovešaným kušami a zapriahnutým do vozíka s obrovským harpúnometom. Hydra priskočila s balíkom obaleným jak inak reťazami . Vypadávali z nej bábovky snažiace sa újsť . Samotný balík ich inštinktívne chytal a pojedal späť. Majiteľka klbka žonglovala s guľovými bleskami a trojzubcami . Škriatok si priniesol zástup súkmeňovcov, vlastne úľ sršňou vybavených granátometmi by bol vhodnejší výraz. Z okolia utekalo všetko živé a neživé . Škriatkove presýpacie explodovali v oblaku prachu ale ani jedno zrnko sa ich nedotklo . Dra by prisahala, že videla ako hrôza od nich uteká s plnými gaťami .
,,Ideme po váš oblek samozrejme bude to pod vaším dorozom.” Než mu na to stihla niečo povedať obsypala skupina ich pozíciu práškom . Všetci zmizli v oslňujúco hnedozelenom opare rozpúšťajúcom väčšinu vecí vo svojom dosahu na pravú v sudoch vyzretú whisky.
,,Čiernobiela?”to bolo prvé na čo pomyslela pri pohľade na takto sfarbený svet.
,,Sme v dimenzii kontrastov a toto je krajina bez farby.”
,,Aké logické ty tlčhuba. Ale načo sme tu a načo tú majú tamtí toľko zbraní . ”
,,Nachádzame sa na jedinom mieste reality a nereality bytia kde sa ešte vyskytujú voľné žijúce jedince rodu Oblekus Sakus a Oblekus Frakus. Samozrejme tieto úbohé exempláre nás nezaujímajú, mi hľadáme kusy oveľa zriedkavejšie, konkrétne Oblekus Sakus Extraordinale Iraciocionale Ultimatíve pompetike.” vysvetľoval anjel a nakoniec to zakončil úsmevom. Tu boli jeho zuby ako z čierneho obsidiánu.
,,Do práce !” vykríkol vo vyzývavom geste akoby bol na čele vojska.
Hornatý kraj pokrývali hlboké doliny porastené bizarnými vecami. Stromami sa dali ťažko nazvať . Nedotýkali sa ani zeme a podobali sa pudingu vyvrátenému z vlnkovanej formičky. Z tých vyrastali zhrdzavené háky do mnohých metrov. Mnohé sa zmenilo, po príchode lovcov. Robili rámus ako päťstočlenná črieda slov s rapkáčmi namiesto uší. Škriatkovia tvorili nárazovú vlnu ničiacu pred sebou silou supernovy každý kus reality. Vystrašili a vyplašili všetko takmer na smrť . Zdalo sa, že aj hory chcú utiecť ale nemôžu.
,,Tamto máme jedného, aké to šťastie ” ukazoval na tlupu oblekových chumáčov panicky utekajúcich preč. Rytier naštartoval harpúnomet a kropil územie krupobitím harpún všetkých druhov bez poradia. Hydra vypustila klbko . Vyleteli z neho dlhé bábovkové hady a z reťazí vznikla chobotnica .
,,Tamtí sú návnada, aj keď sú bábovky z vašej dimenzii, Pompetikovia nie sú schopný odolať a vrhajú sa vždy bezhlavo po nich.”
Dra len súhlasne prikyvovala a pozorovala to divadlo.
Pompetikus sa vrhol na návnadu už z vyše desiatimi harpúnami v chrbte . Ďalšie pribúdali ale vrchol tomu dala chobotnica. Zmotala do reťazového chuchvalca a škriatkovia čo do vtedy pripravovali celé okolie o holý život naskákali na uväzneného tvora a smerovali kanonádu dnu.
Tu a tam vyletel rozšklbaný zdrap aby oznámil stav väzňa. Poslednou ranou udrela hydra s rytierom. Jedno ručná vrhacia harpúna by bola monštrózna nebyť toho, že bola celá bielo červeno pruhovaná.
,,Veľké dávky cukru ho okamžite zabijú” pokračoval v sérii prednášok. Hydrin trojzubec to dovŕšil. Ružový zo srdiečkami namiesto bodcov .
Dru striaslo, aj na ňu to bolo príliš sladké.
,,Práve upadol do superglykemicého šoku ale bez strachu jeho vnútorné inernale pompetide major zostane nepoškodené..”
Dra sa pokúsila niečo poznamenať, ale opäť to bolo bleskové nasypanie prachového kruhu a odporný výpar z ropušej polievky.
,,Tu.” zakýval Sawcenrious cez záblesk. Boli opäť v predajni . Ticho prepuklo vo svojej nádhere aj tu čo bolo až na počudovanie .
,,Proces extrakcie tkaniny by ste určite nechceli vidieť. Naša ochota k zákazníkovi je nekonečná ako samotný vesmír ale ušetrím vás toho strašného pohľadu . ”
Anjel stál v uvoľnenej pozícii tváriac sa pre tentoraz vážne ako kilo kapusty.
,,Tu mi niečo nesedí !” zvrieskla a zdrapla ho za tričko.
,,Sedí, to vás môžem uistiť,” jeho odpoveď bola chladná ako ľad a tvrdá ako oceľ. Spražil ňou jej poznámku tak, že znovu bolo chvíľu ticho.
,,Poďte toto nie je miesto, pre čakajúceho zákazníka.” luskol prstami a objavili sa vo veľmi útulnej izbe s krbom, kreslami a vlastne všetkým úplne normálnym akurát, keby sa človek pozrel von z okna videl by šíri vesmír a flotily lodí nemilosrdne do seba páliacich salvy a salvy rakiet, tisícky lúčov preblikajúcich z plavidla na plavidlo. Svetlo z výbuchov sa javilo ako silné slnečné lúče.
Dra si zobrala čaj, ktorý bol naservírovaný na stole a odsrkla si z neho . Bol dobrý a to bolo asi tak všetko. Zarazilo ju ako utli s tými volovinami, ktoré predvádzali po celý čas. Praskot dreva prerušoval pokoj čo tu bol .
,,Berú to asi príliš vážne, zrejme som im zavarila tak, že ich ide rozdrapiť len aby to spravili dobre.” spokojne sa zachichotala a rozvalila sa . Zaspala spokojná zo sebou .
,,Vstávajte prosím, milosť pani,” hlas bol viac než podlízavý a najradšej by ho za to vyplieskala . Zarazila sa, lebo netušila, čo ešte môže ten predajca skrývať
Bola stále v tej pohodlnej izbietke. Jej pohľad upútal Sawcenarious, sypal prach do kruhu okolo nich .
,,Re..” nestihla dopovedať a zmizla vo zvyčajnom opare aj s anjelom.
Boli v miestnosti s tisíckami zrkadiel? Niektoré boli zrkadlá, iné ich pripomínali ale miesto zrkadiel mali rôzne nelogické veci ako vatu, pružiny, vypreparované obličky či jahodový puding.
,,Tu,” zavolal majiteľ, pri ktorom boli nastúpený pomocníci, všetci ticho a v očakávaní. Na dosah ruky mali stojan zakrytý plátnom. Dra pristúpila a strhla ho . Oblek. Naoko úplne normálny ale iba naoko.
,,Je .. no ...ehm ...oh” nemohla uveriť, že ona nedokázala vyjsť s niečím rozumným. Bolo na ňom niečo iné . Jedným slovom dýchala z neho akási okom ťažko postrehnuteľná pompa. Nemohla sa ho vynadívať.
,,Nech sa páči vyskúšajte si ho” povzbudil ju anjel. Stlačila pomaranč a našla normálne zrkadlo .
,,Ohromné! Ja som ohromná!” zasmiala sa na celú miestnosť a nepotlačovala túžbu kraľovať tu a teraz . Pristojaci vybuchli nadšením . Sám stvoriteľ dimenzii hodil očkom na to miesto taký to bol výbuch radosti. Tanec nemal konca kraja. Majiteľ sa tváril spokojne modrý zubatý úsmev mal doslova od ucha k uchu a rytie na brnení jasne žiarilo .
,,Stop!” to slovo bolo bleskom zrážajúcim smrteľníkov ako hydraulický lis odšťavujúci ovocie.
Zamrzli všetci, a vo vesmíre by nikto nenašiel lepšie mimické vyjadrenia otázky :,,Čo sa deje?”
Dra sa tam týčila vo svojom obleku a keby bola veľkoleposť medom stekala by z nej v riekach . Trojici spadli sánky. Hneď dostali cez papuľu všetci traja od anjela.
,,Správanie, mužstvo!”potom sa otočil a v tom najprokatívnejšom a najpetolízačskejšom geste sa spýtal ,,Áno?”
,,A čo kravata?” spýtala sa .
Sawcenarious sa usmial ešte viacej ako predtým, ale tentoraz sa mu v očiach blízkalo, bol ticho. Rástla v ňom akási energia a v spoločníkoch obrovské očakávanie. Mohol by to byť veľký tresk, tisícnásobná sepernova, kolízia čiernych dier, zlúčenie dimenzii alebo uchechtnutie stvoriteľa.
A potom vybuchol.
,,Týmto smerom prosím.” dodal úplne mäkko.