Tvorba - Texty

Temnota, láska a nádej

Temnota z hĺbky lesa blíži sa,
zo srdca divý oheň stráca sa,
čiernota celú dušu dračiu pohltí,
Thrissii utiecť preč sa nedarí.

Uteká drak lesom pred láskou,
svoju snahu končí otázkou:
,,Prečo utekať pred tým, čo vo mne žije,
keď moje srdce len pre lásku bije?"

V temnote žiaria rudé oči Astarové,
vo svetle mihajú sa šupiny jantárové,
v Thrissii sa nová nádej prebudí,
zabudnúť na Astara... to už nevadí.