Anjel so štyrmi tlapami
Pokojný Štedrý večer. Všade láska, šťastie a hrajúce koledy. Deti pozerajúce spolu s rodičmi Vianočné rozprávky. Cez jedno z okien pozeral do obývačky v jednom z rodinných domov malý chlapec. Na tvári sa mu zračil smútok zo straty rodičov a vyhodenia na ulicu. Nikto, ani len v kostole, mu nepomohol. Od hladu a vyčerpania omdlel a spadol na krásne zasneženú zem. Než ho niekto našiel a odniesol do nemocnice, prisnil sa mu zvláštny sen.
„Kde... kde to som?“ opýtal sa nesmelo v sne. Nikto okrem neho nebol na okolitých lúkach. Bol tam sám v špinavom oblečení a neumytou tvárou. Po chvíli sa vedľa neho zjavil obrovský tieň s jeho majiteľom. Chlapec sa zľakol, no neuskočil. Nemal už čo stratiť. „Len pokoj, maličký. Nikto ti tu neublíži od najmenšej myšky po najväčšieho draka,“ ozval sa hlas tvora. „Kto si?“ opýtal sa chlapec po tvorovej snahe upokojiť ho. „Ja som jeden zo siedmych dračích strážcov hlavného mesta. Volajú ma Erdos. Ako sa voláš ty?“ odvetil drak. „Alex,“ zareagoval ešte stále bojazlivo chlapec. Do očí mu v tej chvíli spadli čierne strapaté vlasy. „Krásne meno. Poď, odnesiem ťa do mesta. Postarajú sa o teba. Dostaneš najesť, umyješ sa, poriadne ťa oblečú a budeš učesaný,“ dodal Erdos a pokojne si sadol na všetky štyri nohy. Alex si nasadol na Erdosa mierne nervózny a nechal sa odniesť do pre neho neznámeho mesta.
Počas prvého letu si Alex obzeral nádherné hlavné mesto. Zapáčilo sa mu. Všade plno krásnych domov, rozkvitnutých kvetov a plno stromov. Po pristaní Erdos odviedol Alexa do paláca, kde ho pokojným hlasom privítal: „Vitaj v paláci Tares v hlavnom meste Amonex.“ Alex sa pousmial a obzrel si Uvítaciu sálu. Na ľavej stene si všimol rad veľkých arkierových okien a na pravej strane také isté okná. „Je to tu úžasné. Krásne biele steny a stĺpy podopiera-júce nádherný strop... Tá krásna mramorová podlaha... Kto tu vládne?“ vzdychol pokojne Alex. „Kráľ Ardos a jeho manželka Irasa je Správkyňa mesta. Choď na koniec Uvítacej sály. Cez dvere sa dostaneš do Trónnej sály, kde ťa kráľ so Správkyňou mesta privítajú. Povedz, že ťa posielam ja,“ ukončil ich rozhovor Erdos a odišiel. Alex urobil, ako mu dračí strážca poradil. Na konci Uvítacej sály prešiel cez gotické dvere do Trónnej sály. Kráľovi a Správkyni mesta sa úctivo uklonil a pozdravil ich: „Dobrý deň, vaša Výsosť a ctená Správkyňa mesta. Hlboko sa ospravedlňujem za rušenie, no posiela ma sem dračí strážca Erdos.“ „Vedeli sme o tebe už od začiatku. To my sme ťa zavolali. Nášmu kráľovstvu hrozí nebezpečenstvo,“ zareagoval kráľ hlbokým hlasom. „Ako vám pomôže obyčajný, sotva osemročný chlapec?“ nerozumel Alex.
„Proti nám sa vzbúril klan Asder, ktorému sme dovolili žiť na našom území pred viac ako šesťsto rokmi. Len ty dokážeš presvedčiť ich vodcu Erasina, aby ukončil vzburu. Zober si na pomoc, koho chceš,“ pokračovala Správkyňa mesta. „Vyberám si draka Erdosa. Bude môj anjel so štyrmi tlapami. Kedy odchádzam?“ zareagoval Alex. „Pozajtra ráno. Si unavený, hladný a špinavý,“ dodal kráľ. Potom zavolal jedného zo sluhov, ktorý poriadne umyl a učesal Alexa a ktorý ho odviedol do jednej z komnát. V dobe Alexovho umývania sa nechal kráľ pri-niesť do chlapcovej komnaty jedlo a do predsiene v kúpeľni čisté nové oblečenie. Za všetko Alex poďakoval, keď ho kráľ prišiel osobne skontrolovať do komnaty.
Deň voľna si Alex užil. S kráľovým súhlasom informoval Erdosa o ich spoločnej misii. Pri drakovej otázke, prečo si ho chalan vybral, mu Alex pokojne odpovedal: „Pretože tu okrem kráľa a Správkyne mestá poznám len teba a začínam ti veriť.“ Erdos sa usmial a nechal Alexa, nech s ním strávi deň, aby sa lepšie spoznali pred cestou. Alex tú možnosť využil.
Pred spaním Alex uvažoval nad tým, čo ho čaká. Začínal sa báť, že zverenú úlohu ne-zvládne a zlyhá na celej čiare. Vedel, že je dôležité, aby vyhral. Na jeho úspechu visí osud celého kráľovstva. Snáď zvládnem všetky úlohy a prekážky, zauvažoval Alex a zaspal.
Ráno sa poriadne najedol, zo zbrojnice zobral vhodné brnenie, tulec so šípmi a dlhý luk určený pre deti. Po vyjdení zo zbrojnice si všimol čakajúceho Erdosa. Po rýchlom pozdrave nasadol na draka a opýtal sa: „Vieš, kam poletíme alebo máme ísť za niekým?“ „Podľa najnovšieho hlásenia sa vzbúrenci nachádzajú východne od našej pozície vo vzdialenosti približne
dvestopäťdesiat kilometrov,“ informoval ho Erdos. „Dá sa veriť tomu hláseniu?“ chcel vedieť Alex. „Áno,“ odvetil dračí strážca a odleteli.
Cestu mali pokojnú, čo sa obom kamarátom zdalo podozrivé. Očakávali, že na nich budú útočiť či už počas letu alebo keď mali prestávky. Alex nie je zvyknutý lietať a potreboval byť chvíľu na zemi. Počas poslednej prestávky mierne nepokojne poznamenal: „Toto sa mi absolútne nepáči. Myslel som, že v blízkosti nepriateľov budú na nás útočiť.“ Erdos sa na chvíľu zamyslel po Alexovej poznámke, než odvetil: „Niekedy sa stáva, že nepriatelia nemá-vajú hliadky ďalej od tábora. Napriek tomu však buďme opatrní.“ Alex kývol hlavou a pokra-čovali v lete. Počas letu aj prestávok Alex kontroloval, či má na mieste luk a tulec so šípmi.
Asi o pol hodinu zbadali nepriateľský tábor. Pristáli pred ním a strážam pri vstupnej bráne vysvetlili dôvod návštevy. Stráž ich napriek vysvetleniu veľmi neochotne pustila do tá-bora. Dvaja zo strážcov zostali na mieste a zvyšní dvaja ich odviedli za vodcom. Alex s Erdo-som sa síce tvárili, že je všetko v absolútnom poriadku, no vo svojom vnútri boli nervózni a dosť nepokojní. Vodca Erasin ich prijal okamžite. Stráže spred brány sa vrátili po prijatí návštevy na svoje miesto. Kým ešte viedli draka aj chlapca, Alex aj Erdos si obzreli tábor. Po chvíli Erdos potichu oznámil Alexovi, že sa jedná o klasický vojenský tábor.
Po odchode stráží sa Erasin pokojne opýtal: „Čo odo mňa potrebujete?“ „Aby si zastavil toto povstanie,“ zareagoval mierne nervózne Alex. „Chceš ma presvedčiť ty? Ako vidím, po-chybujem, že máš viac ako osem alebo deväť rokov,“ zasmial sa vodca. Alex nevedel, čo má povedať a robiť. V tej chvíli sa do rozhovoru zapojil Erdos: „Prepáčte, ale on jediný môže okrem mňa a kráľa s vami komunikovať.“ „Aha. Kto si vlastne ty?“ poznamenal Erasin. „Jeden z dračích strážcov hlavného mesta a Alexov sprievodca,“ vysvetľoval Erdos bez najmenšieho zaváhania. Erasin sa pousmial a znova sa opýtal: „Takže čo odo mňa potrebujete?“ „Aby si ukončil túto výpravu na žiadosť kráľa,“ odpovedal tentokrát už sebavedomo Alex. Kým sa Erdos a Erasin rozprávali, mal čas sa upokojiť a rozmyslieť si odpoveď na danú otázku.
„Dobre. Počkám a skús ma presvedčiť, aby som ukončil túto výpravu, Alex. Pokojne sa usaď aj so sprievodcom a môžeme začať,“ dodal Erasin. Na dôkaz, že neklame, prerušil prípravu armády na pochod a ako prvý si sadol. Po ňom si sadol Erdos a Alex, ktorý si zložil luk a tulec so šípmi. Erasin s Alexom sedeli na pohodlných stoličkách, ktoré vodca nechal priniesť zo svojho súkromného stanu. Erdos sa usadil na zemi.
„Prišli ste, aby sa ma presvedčili o ukončení povstania. Alex, môžeš ma začať presviedčať,“ otvoril diskusiu Erasin.
„Zaujíma ma, prečo ste povstali proti kráľovi? Určite máte nejaký dôvod.“
„Kráľ každého, kto sa mu nepáči alebo mu odporuje čo i len v maličkostiach, nechá buď popraviť alebo ho pošle do vyhnanstva. Ja sám som mal byť popravený za to, že som mu od-poroval pri jednom zo súdov. Jednalo sa o súd, v ktorom sa rozhodovalo, či mám alebo nemám zaplatiť daň z predajného miesta. Skúsil som predať Správkyni mesta knihu ohľadom mágie. Súd som prehral a hneď som aj utiekol.“
„Chápem. Podľa vás je kráľ nespravodlivý. Skúšali ste ho pred súdom nejak presvedčiť alebo sa dohodnúť ohľadom tej dane?“
„Áno. Bohužiaľ som mal vždy smolu.“
„Dobre. Osobne mám z kráľa pocit, že je normálny. Prijal ma pokojne a milo, keď som k nemu prvý krát prišiel. Ešte ma aj v deň príchodu prišiel večer pozrieť do komnaty v paláci. Aby som však neodbočoval od témy. Koľko bola tá suma, čo ste mali zaplatiť?“
„Štyri zlaté. Nie, že by som ich nemal, no kvôli jednému pokusu o predaj priamo v paláci som tú daň nechcel zaplatiť. Je zákonom určená výnimka, ktorá toto povoľuje, no kráľ na ňu buď zabudol alebo ju nerešpektuje.“
„Chápem. Môžem vám poradiť?“
„Určite.“
„Stiahnite svoje vojská a zaplaťte tú daň. Radšej ušetrite výdavky za armádu a zaplaťte tú daň. Ušetríte peniaze a životy na oboch stranách.“
„Zvážim tvoju radu. Dovtedy budete mať obaja odo mňa pokoj a s útokom počkám.“
„Ďakujem,“ poďakoval Alex s úsmevom. Erasin ho potom pustil aj s Erdosom, ktorý sledoval celé vyjednávanie ako dračí anjel strážny. Alex s Erdosom išli počkať na lúku neďaleko tábora. Hneď po pristaní sa Alex opýtal: „Ako mi to išlo?“ „Dobre. Na to, že si vyjednával prvý krát. Navyše vo veku osem rokov,“ pochválil ho Erdos. „Vďaka. Snažil som sa. Istá miera úspechu patrí aj tebe, keďže si tam bol so mnou. Inak by ma asi ani neprijal,“ zareagoval Alex.
Počas čakania na správu sa Alex priznal Erdosovi: „Odkedy sme sa spoznali, beriem ťa ako anjela so štyrmi tlapami. Môžem vedieť, koľko máš rokov?“ „Ďakujem. Oproti iným drakom nie som nejak starý. Mám osemsto dvadsaťjeden rokov. Som akurát v najlepšom veku,“ odvetil Erdos. Alex ostal prekvapený, koľko má drak rokov. Čakal, že bude mať menej rokov.
O pol hodinu k nim prišiel jeden z Erasinových poslov s odkazom, aby sa vrátili do tá-bora. Erdos s Alexom sa potešili a so sebou zobrali aj posla. Po príchode do vodcovho stanu sa Alex opýtal: „Aké je vaše rozhodnutie?“ „Pošlem tie peniaze cez jedného z mojich najdôveryhodnejších poslov a osobne sa postarám o návrat mojich vojakov domov,“ informoval ho Erasin. Alex kývol hlavou, rozlúčil sa s vodcom a počkal pred stanom. Erdos sa ešte rozlúčil. Keďže je obrovský, v stane má len hlavu a časť krku. Nakoniec drak a jeho ľudský partner odleteli priamo do hlavného mesta.
Počas letu začal Alex pomaly miznúť. Niekomu pomohol, hoci to bolo len v sne. Navyše, niekto ho našiel v reálnom svete a pomohol mu - odniesol ho do nemocnice, kde sa mu lekárom podarilo zachrániť život.
A čo sa stalo s Erdosom, Erasinom a všetkými ostatnými z Alexovho sna? Kráľ dostal od Erasina peniaze poslané cez najdôveryhodnejšieho posla. Kráľ po doručení peňazí odpustil Erasinovi trest a zostali žiť v mieri.
Ako dopadol Erdos? Ten sa vrátil na svoje pôvodné miesto a spolu s ostatnými dračími strážcami dávajú pozor na hlavné mesto.
Vlastne, Alex žije vďaka Erdosovi, pretože dával na neho pozor v sne aj v realite ako jeho osobný anjel so štyrmi tlapami. Keď sa Alex prebral po troch dňoch, bol sám v izbe. Potichu poďakoval Erdosovi za jeho ochranu a že bol jeho osobný dračí strážca so štyrmi tlapami.
O niekoľko rokov rozprával Alex tento sen svojim deťom. Jeho syn James sa ho opýtal: „Ako si môžeš pamätať tento sen, hoci si bol v bezvedomí?“ „Neviem, no pamätám si ho. Možno ma Erdos stále sprevádza životom ako môj ochranca. Kto vie?“ James sa pousmial a spolu so sestrou Jane objali Alexa. Odvtedy majú spokojný a šťastný život.
„Kde... kde to som?“ opýtal sa nesmelo v sne. Nikto okrem neho nebol na okolitých lúkach. Bol tam sám v špinavom oblečení a neumytou tvárou. Po chvíli sa vedľa neho zjavil obrovský tieň s jeho majiteľom. Chlapec sa zľakol, no neuskočil. Nemal už čo stratiť. „Len pokoj, maličký. Nikto ti tu neublíži od najmenšej myšky po najväčšieho draka,“ ozval sa hlas tvora. „Kto si?“ opýtal sa chlapec po tvorovej snahe upokojiť ho. „Ja som jeden zo siedmych dračích strážcov hlavného mesta. Volajú ma Erdos. Ako sa voláš ty?“ odvetil drak. „Alex,“ zareagoval ešte stále bojazlivo chlapec. Do očí mu v tej chvíli spadli čierne strapaté vlasy. „Krásne meno. Poď, odnesiem ťa do mesta. Postarajú sa o teba. Dostaneš najesť, umyješ sa, poriadne ťa oblečú a budeš učesaný,“ dodal Erdos a pokojne si sadol na všetky štyri nohy. Alex si nasadol na Erdosa mierne nervózny a nechal sa odniesť do pre neho neznámeho mesta.
Počas prvého letu si Alex obzeral nádherné hlavné mesto. Zapáčilo sa mu. Všade plno krásnych domov, rozkvitnutých kvetov a plno stromov. Po pristaní Erdos odviedol Alexa do paláca, kde ho pokojným hlasom privítal: „Vitaj v paláci Tares v hlavnom meste Amonex.“ Alex sa pousmial a obzrel si Uvítaciu sálu. Na ľavej stene si všimol rad veľkých arkierových okien a na pravej strane také isté okná. „Je to tu úžasné. Krásne biele steny a stĺpy podopiera-júce nádherný strop... Tá krásna mramorová podlaha... Kto tu vládne?“ vzdychol pokojne Alex. „Kráľ Ardos a jeho manželka Irasa je Správkyňa mesta. Choď na koniec Uvítacej sály. Cez dvere sa dostaneš do Trónnej sály, kde ťa kráľ so Správkyňou mesta privítajú. Povedz, že ťa posielam ja,“ ukončil ich rozhovor Erdos a odišiel. Alex urobil, ako mu dračí strážca poradil. Na konci Uvítacej sály prešiel cez gotické dvere do Trónnej sály. Kráľovi a Správkyni mesta sa úctivo uklonil a pozdravil ich: „Dobrý deň, vaša Výsosť a ctená Správkyňa mesta. Hlboko sa ospravedlňujem za rušenie, no posiela ma sem dračí strážca Erdos.“ „Vedeli sme o tebe už od začiatku. To my sme ťa zavolali. Nášmu kráľovstvu hrozí nebezpečenstvo,“ zareagoval kráľ hlbokým hlasom. „Ako vám pomôže obyčajný, sotva osemročný chlapec?“ nerozumel Alex.
„Proti nám sa vzbúril klan Asder, ktorému sme dovolili žiť na našom území pred viac ako šesťsto rokmi. Len ty dokážeš presvedčiť ich vodcu Erasina, aby ukončil vzburu. Zober si na pomoc, koho chceš,“ pokračovala Správkyňa mesta. „Vyberám si draka Erdosa. Bude môj anjel so štyrmi tlapami. Kedy odchádzam?“ zareagoval Alex. „Pozajtra ráno. Si unavený, hladný a špinavý,“ dodal kráľ. Potom zavolal jedného zo sluhov, ktorý poriadne umyl a učesal Alexa a ktorý ho odviedol do jednej z komnát. V dobe Alexovho umývania sa nechal kráľ pri-niesť do chlapcovej komnaty jedlo a do predsiene v kúpeľni čisté nové oblečenie. Za všetko Alex poďakoval, keď ho kráľ prišiel osobne skontrolovať do komnaty.
Deň voľna si Alex užil. S kráľovým súhlasom informoval Erdosa o ich spoločnej misii. Pri drakovej otázke, prečo si ho chalan vybral, mu Alex pokojne odpovedal: „Pretože tu okrem kráľa a Správkyne mestá poznám len teba a začínam ti veriť.“ Erdos sa usmial a nechal Alexa, nech s ním strávi deň, aby sa lepšie spoznali pred cestou. Alex tú možnosť využil.
Pred spaním Alex uvažoval nad tým, čo ho čaká. Začínal sa báť, že zverenú úlohu ne-zvládne a zlyhá na celej čiare. Vedel, že je dôležité, aby vyhral. Na jeho úspechu visí osud celého kráľovstva. Snáď zvládnem všetky úlohy a prekážky, zauvažoval Alex a zaspal.
Ráno sa poriadne najedol, zo zbrojnice zobral vhodné brnenie, tulec so šípmi a dlhý luk určený pre deti. Po vyjdení zo zbrojnice si všimol čakajúceho Erdosa. Po rýchlom pozdrave nasadol na draka a opýtal sa: „Vieš, kam poletíme alebo máme ísť za niekým?“ „Podľa najnovšieho hlásenia sa vzbúrenci nachádzajú východne od našej pozície vo vzdialenosti približne
dvestopäťdesiat kilometrov,“ informoval ho Erdos. „Dá sa veriť tomu hláseniu?“ chcel vedieť Alex. „Áno,“ odvetil dračí strážca a odleteli.
Cestu mali pokojnú, čo sa obom kamarátom zdalo podozrivé. Očakávali, že na nich budú útočiť či už počas letu alebo keď mali prestávky. Alex nie je zvyknutý lietať a potreboval byť chvíľu na zemi. Počas poslednej prestávky mierne nepokojne poznamenal: „Toto sa mi absolútne nepáči. Myslel som, že v blízkosti nepriateľov budú na nás útočiť.“ Erdos sa na chvíľu zamyslel po Alexovej poznámke, než odvetil: „Niekedy sa stáva, že nepriatelia nemá-vajú hliadky ďalej od tábora. Napriek tomu však buďme opatrní.“ Alex kývol hlavou a pokra-čovali v lete. Počas letu aj prestávok Alex kontroloval, či má na mieste luk a tulec so šípmi.
Asi o pol hodinu zbadali nepriateľský tábor. Pristáli pred ním a strážam pri vstupnej bráne vysvetlili dôvod návštevy. Stráž ich napriek vysvetleniu veľmi neochotne pustila do tá-bora. Dvaja zo strážcov zostali na mieste a zvyšní dvaja ich odviedli za vodcom. Alex s Erdo-som sa síce tvárili, že je všetko v absolútnom poriadku, no vo svojom vnútri boli nervózni a dosť nepokojní. Vodca Erasin ich prijal okamžite. Stráže spred brány sa vrátili po prijatí návštevy na svoje miesto. Kým ešte viedli draka aj chlapca, Alex aj Erdos si obzreli tábor. Po chvíli Erdos potichu oznámil Alexovi, že sa jedná o klasický vojenský tábor.
Po odchode stráží sa Erasin pokojne opýtal: „Čo odo mňa potrebujete?“ „Aby si zastavil toto povstanie,“ zareagoval mierne nervózne Alex. „Chceš ma presvedčiť ty? Ako vidím, po-chybujem, že máš viac ako osem alebo deväť rokov,“ zasmial sa vodca. Alex nevedel, čo má povedať a robiť. V tej chvíli sa do rozhovoru zapojil Erdos: „Prepáčte, ale on jediný môže okrem mňa a kráľa s vami komunikovať.“ „Aha. Kto si vlastne ty?“ poznamenal Erasin. „Jeden z dračích strážcov hlavného mesta a Alexov sprievodca,“ vysvetľoval Erdos bez najmenšieho zaváhania. Erasin sa pousmial a znova sa opýtal: „Takže čo odo mňa potrebujete?“ „Aby si ukončil túto výpravu na žiadosť kráľa,“ odpovedal tentokrát už sebavedomo Alex. Kým sa Erdos a Erasin rozprávali, mal čas sa upokojiť a rozmyslieť si odpoveď na danú otázku.
„Dobre. Počkám a skús ma presvedčiť, aby som ukončil túto výpravu, Alex. Pokojne sa usaď aj so sprievodcom a môžeme začať,“ dodal Erasin. Na dôkaz, že neklame, prerušil prípravu armády na pochod a ako prvý si sadol. Po ňom si sadol Erdos a Alex, ktorý si zložil luk a tulec so šípmi. Erasin s Alexom sedeli na pohodlných stoličkách, ktoré vodca nechal priniesť zo svojho súkromného stanu. Erdos sa usadil na zemi.
„Prišli ste, aby sa ma presvedčili o ukončení povstania. Alex, môžeš ma začať presviedčať,“ otvoril diskusiu Erasin.
„Zaujíma ma, prečo ste povstali proti kráľovi? Určite máte nejaký dôvod.“
„Kráľ každého, kto sa mu nepáči alebo mu odporuje čo i len v maličkostiach, nechá buď popraviť alebo ho pošle do vyhnanstva. Ja sám som mal byť popravený za to, že som mu od-poroval pri jednom zo súdov. Jednalo sa o súd, v ktorom sa rozhodovalo, či mám alebo nemám zaplatiť daň z predajného miesta. Skúsil som predať Správkyni mesta knihu ohľadom mágie. Súd som prehral a hneď som aj utiekol.“
„Chápem. Podľa vás je kráľ nespravodlivý. Skúšali ste ho pred súdom nejak presvedčiť alebo sa dohodnúť ohľadom tej dane?“
„Áno. Bohužiaľ som mal vždy smolu.“
„Dobre. Osobne mám z kráľa pocit, že je normálny. Prijal ma pokojne a milo, keď som k nemu prvý krát prišiel. Ešte ma aj v deň príchodu prišiel večer pozrieť do komnaty v paláci. Aby som však neodbočoval od témy. Koľko bola tá suma, čo ste mali zaplatiť?“
„Štyri zlaté. Nie, že by som ich nemal, no kvôli jednému pokusu o predaj priamo v paláci som tú daň nechcel zaplatiť. Je zákonom určená výnimka, ktorá toto povoľuje, no kráľ na ňu buď zabudol alebo ju nerešpektuje.“
„Chápem. Môžem vám poradiť?“
„Určite.“
„Stiahnite svoje vojská a zaplaťte tú daň. Radšej ušetrite výdavky za armádu a zaplaťte tú daň. Ušetríte peniaze a životy na oboch stranách.“
„Zvážim tvoju radu. Dovtedy budete mať obaja odo mňa pokoj a s útokom počkám.“
„Ďakujem,“ poďakoval Alex s úsmevom. Erasin ho potom pustil aj s Erdosom, ktorý sledoval celé vyjednávanie ako dračí anjel strážny. Alex s Erdosom išli počkať na lúku neďaleko tábora. Hneď po pristaní sa Alex opýtal: „Ako mi to išlo?“ „Dobre. Na to, že si vyjednával prvý krát. Navyše vo veku osem rokov,“ pochválil ho Erdos. „Vďaka. Snažil som sa. Istá miera úspechu patrí aj tebe, keďže si tam bol so mnou. Inak by ma asi ani neprijal,“ zareagoval Alex.
Počas čakania na správu sa Alex priznal Erdosovi: „Odkedy sme sa spoznali, beriem ťa ako anjela so štyrmi tlapami. Môžem vedieť, koľko máš rokov?“ „Ďakujem. Oproti iným drakom nie som nejak starý. Mám osemsto dvadsaťjeden rokov. Som akurát v najlepšom veku,“ odvetil Erdos. Alex ostal prekvapený, koľko má drak rokov. Čakal, že bude mať menej rokov.
O pol hodinu k nim prišiel jeden z Erasinových poslov s odkazom, aby sa vrátili do tá-bora. Erdos s Alexom sa potešili a so sebou zobrali aj posla. Po príchode do vodcovho stanu sa Alex opýtal: „Aké je vaše rozhodnutie?“ „Pošlem tie peniaze cez jedného z mojich najdôveryhodnejších poslov a osobne sa postarám o návrat mojich vojakov domov,“ informoval ho Erasin. Alex kývol hlavou, rozlúčil sa s vodcom a počkal pred stanom. Erdos sa ešte rozlúčil. Keďže je obrovský, v stane má len hlavu a časť krku. Nakoniec drak a jeho ľudský partner odleteli priamo do hlavného mesta.
Počas letu začal Alex pomaly miznúť. Niekomu pomohol, hoci to bolo len v sne. Navyše, niekto ho našiel v reálnom svete a pomohol mu - odniesol ho do nemocnice, kde sa mu lekárom podarilo zachrániť život.
A čo sa stalo s Erdosom, Erasinom a všetkými ostatnými z Alexovho sna? Kráľ dostal od Erasina peniaze poslané cez najdôveryhodnejšieho posla. Kráľ po doručení peňazí odpustil Erasinovi trest a zostali žiť v mieri.
Ako dopadol Erdos? Ten sa vrátil na svoje pôvodné miesto a spolu s ostatnými dračími strážcami dávajú pozor na hlavné mesto.
Vlastne, Alex žije vďaka Erdosovi, pretože dával na neho pozor v sne aj v realite ako jeho osobný anjel so štyrmi tlapami. Keď sa Alex prebral po troch dňoch, bol sám v izbe. Potichu poďakoval Erdosovi za jeho ochranu a že bol jeho osobný dračí strážca so štyrmi tlapami.
O niekoľko rokov rozprával Alex tento sen svojim deťom. Jeho syn James sa ho opýtal: „Ako si môžeš pamätať tento sen, hoci si bol v bezvedomí?“ „Neviem, no pamätám si ho. Možno ma Erdos stále sprevádza životom ako môj ochranca. Kto vie?“ James sa pousmial a spolu so sestrou Jane objali Alexa. Odvtedy majú spokojný a šťastný život.