Príbeh Emy II
Cúvla som dozadu. Merog sa ohnal mečom po Arway, ona jeho útok odrazila. Jej pohyby mečom boli také rýchle že som ich sotva stihla zaregistrovať, avšak bolo vidieť že Merog vyhráva.
Štýl boja Arway spočíval vtom, že sekala mečom ladne a rýchlo ako mačka pazúrmi. Merog sa spoliehal na silu a presné načasovanie úderu, nebolo na ňom badať únavu. Vedela som že Arway nemôže vyhrať. Ak prehrá budem sa musieť spoliehať na kúzla. Pomyslela som si.
Jeden osudný pohyb mečom, veľa krvi a prenikavý výkrik Arway kľačiacej na kolenách. Na zemi ležala jej odseknutá ruka, ešte stále zvierajúca meč. Obišiel Arway a poberal sa ku mne. Mysľou mi prebehli dve slová: neviditeľná stena.
Plne som sa sústredila, vystrela ruky a priam som cítila ako mi z nich uniká číra energia, obklopuje ma a chráni.
Merog sa pousmial, jeho meč sa naplnil temnou žiarou, sekol ním a moja obranná stena sa rozpadla akoby bola zo skla.
,,Myslela si si že ma môžeš zastaviť? Aké naivné!“ povedal a v tú chvíľu mi to došlo. Toto nehovorí Merog, ale Ero!
,,Ero,“ zamrmlala som.
,,Správne, prepožičal som si telo svojho syna. Pôjdeš so mnou.“
,,Nikdy!“ zakričala som a snažila sa rozbehnúť, no nešlo to spútal ma kúzlom. Bola som nehybná ani socha, nemohla som klásť odpor. Vysadol na modrú dračicu, ktorá vzlietla a chytila ma do pazúrov. Nevedela som kam ma odnesú, moju myseľ ovládol strach. Dúfala som že ho bude Smaragd cítiť, ale bol ďaleko, mimo dosahu mojich myšlienok. Prepadala ma únava, niečo ma uspávalo. Snažila som sa zostať hore, ale moje viečka boli čoraz ťažšie a ťažšie až...
Vitaj v Erdel, nedobytnej pevnosti
Prebudila som sa v kamennej miestnosti, na tvrdej posteli, ktorá pozostávala z látky položenej na biednej kope sena. Miestnosť bola malá a temná, bez okien. Jediným zdrojom svetla bola malá guľa vznášajúca sa pri strope. Posadila som sa premýšľajúc čo asi teraz robí Smaragd.
Niekto zaklopal na dvere. Neozývala som sa. Dvere sa otvorili a v nich stála Stela. Oblečená bola celá v čiernom, hnedé vlasy mala v konti a škodoradostne usmievala od ucha k uchu. Usmiala sa ešte viac, tak že odhalila svoje biele zuby, avšak už nemala zuby človeka...
,,Stela ty si...! Čo sa s tebou stalo?“ zhrozene sa pýtam
,,Stal sa zo mňa upír Ema“ povedala a zasmiala sa.
,,Prečo si sa pridala na stranu zla?“
Pozrela sa na mňa a vyhlásila:
,,Čo má dobrý človek z toho že koná dobro? Nič!“
,,Ako to že si sa tak zmenila?“ spýtala som sa s nádejou v očiach že možno niekde v hĺbke ešte je tá stará Stela.
,,Vždy som bola taká Ema, len ty si to nevidela.“ chvíľu mlčala no potom chladne pokračovala ,,Mám ťa priviesť za Erom. Pánom Erdel, nedobytnej pevnosti.“
Zdrapila ma za ruku a viedla tmavými chodbami, náhle sme sa ocitli vo veľkej sieni. Bol tam trón a na ňom sedel Ero, vládca temnoty. Mal dlhé čierne vlasy, hnedé oči a bledú pokožku. Na kolenách mu ležal meč, ktorý presekol moju obranu.
,,Vitaj v Erdel Ema! Je veľa dôvodov prečo by si sa ku mne mala pridať dobrovoľne ako tvoja kamarátka, už nemusíš poslúchať hlúpe a prefíkané rady elfov. Prejdi na stranu víťaza a ja ti sľubujem že ti neublížim a splním všetko čo budeš chcieť.“ povedal Ero podliezavo ako had
Jeho ponuka bola lákavá, vedela som že by som sa vďaka nej mohla opäť stretnúť s rodinou. Vidieť Ebigail a mamu, povedať im že je všetko v poriadku. Mohla som ju prijať, ale dokázala by som zradiť Smaragda? Nie, nemohla som.
,,Nepridám sa k vám!“ vykríknem ,,Nezradím ich, nezradím Smaragda!“
Ero sa zamračil, no inak nedal najavo hnev, ktorý sa mu snažil opantať myseľ. Zabodol do mňa pohľad a prehovoril pokojným hlasom:
,,Koho by si zradila? Tých, ktorí ťa chceli využiť vo vojne? Alebo draka čo si ťa vybral na základe starodávnej dohody?“ zasmial sa a ukázal na zrkadlo pri tróne. Jeho povrch sa zavlnil a objavil sa v ňom obraz Oena, Arway, malého zavalitého trpaslíka so sivou bradou, čarokrásnej víly, okolo ktorej tancovalo pestrofarebné lístie, a Feénor. Skláňali sa nad mapou a plánovali útok.
,,Vidíš, idú si po teba, ale nie preto, že by im na tebe záležalo. Tvoj drak bez teba dlho nevydrží, ani ti bez neho čoskoro vás pohltí šialenstvo a budete ochotní urobiť čokoľvek len aby ste sa stretli.“
Vrhla som na Era pohľad plný zlosti, a povedala mu:
,,Vy máte čo hovoriť o využívaní, chcete urobiť presne to isté. Smaragd a ja vydržíme, poznám to proroctvo. Som pre vás dôležitá, pretože ak ma nalákate na stranu zla nenaplní sa a vy, ovládnete všetko živé.“
,,Nie si taká zadebnená ako hovorila Selia,“ povedal.
,,Selia?“ s nedôverou som sa spýtala.
,,Selia je pravé meno Stely, sledovala ťa od detstva. Vedel som že ty si tá pravá, ktorá bude rozhodovať o osude Nirénie. Tak či onak, mám ešte jeden prostriedok ako ťa donútiť spolupracovať. Priveďte Meroga!“ zakričal
Privideli ho, na tvári mal zaschnutú krv. V očiach bolesť, vzdor a trápenie. Pozrel sa na mňa tak ospravedlňujúco akoby mohol za všetko iba on. Povzbudila som ho úsmevom, ktorý v danej situácií nebol vôbec vhodný a zároveň nanič.
,,Nie je to krásne?“ spýtal sa Ero posmešne ,,Láska, tak zbytočná láska.“
,,Nedotkneš sa jej!“ kričal Merog zúrivo snažiac sa vytrhnúť spod zovretia dvoch strážcov
,,Budeš ticho, už si mi poslúžil, videla že ti môžem ublížiť ak nemá srdce z kameňa urobí čo jej poviem.“
Na jazyk sa mi hnuli slová, ktoré neboli moje, boli vo mne však od narodenia len čakali na správnu chvíľu. Prúdila do mňa sila odporu, stará ako samotná Nirénia. Až teraz som cítila že som jej súčasťou.
,,Nie! Ja pre vás nič robiť nebudem, Smaragd príde a sním aj vojsko. Všetci sa spoja, prehráte! Chcete ma zlákať na svoju stranu, ale ja som sa pevne rozhodla pre tých čo sa teraz pripravujú na bitku! Viete že prehráte.“
V Erových očiach som spoznala strach, už aj on to vedel. Cítil tú prastarú energiu.
,,Zamknite ju do najhlbšej cely v Erdel, nech ju stráží zo dvadsať najlepších bojovníkov!“
,,Pane,“ ozvala sa Stela, teda Selia ,,Ako vám môže ublížiť? Veď ledva udrží meč, neovláda ani základné čary a jej drak je za horami.“
,,Chceš azda pochybovať o mojich rozkazoch?!“ plný hnevu zvolal
,,Nie, pane. Len som...“
,,Choď, a dohliadni aby im Ema počas cesty neušla“ rozkázal
,,Áno, pane“ povedala a náhlila sa ku mne
Keď sme stály pred dverami mojej cely spýtala som sa jej:
,,To si to celé tie roky len hrala?“ poviem a pozriem sa jej priamo do očí, ktoré teraz majú červenú farbu
,,Áno.“ ticho povie a odomyká dvere
Nasledujúce dni sa mi zlievali do jednej veľkej machule, všetky boli totiž rovnaké.
Ráno mi Selia priniesla raňajky, povedala mi že bi bola rada ak by som sa pridala na ich stranu a ja som to ako vždy odmietla. Okolo obeda si ma volal Ero, presviedčal ma, mučil pred mojimi očami Meroga, pretože zistil že ťažšie nesiem utrpenie ostatných ako vlastné.
Niečo mi hovorilo že už stráca trpezlivosť a za chvíľu pristúpi k omnoho radikálnejším riešeniam, no tá prastará sila vo mne sa nedala zlomiť. Kocky už boli hodené a predpovedali Erovi skazu.
Nakoniec ma pustil so slovami, že dlho zhovievavý nebude. Za mreže ma odviedla Selia, ktorá mala na starosti to aby som neutiekla. Obed ma tam už čakal a večera, nebola.
Stále som sa cítila bez Smaragda akási prázdna. Každým dňom síce cítim že je bližšie, ale to my nepomáhalo, pretože potom narastal môj strach o jeho bezpečie. Viem, že má za sebou toho viac ako ja, že je obrovský a mocný drak, no predsa sa mi zdal taký zraniteľný ako muška.
Prekvapenie
Po týždni môjho pobytu v Erdel sa ozval hlasný tón loveckého rohu, vzápätí bolo počuť už len krik a rev obyvateľov Erdel. Vedela som, že dorazilo vojsko a schyľuje sa k bitke. Sem tam sa mi zazdalo že cítim v mysli útržky Smaragdových pocitov. No, nevedela som sním nadviazať kontakt, ani len mu dať vedieť že žijem.
Zrazu niekto zabúchal na dvere mojej cely a ozval sa slabý šepot:
,,Ema, odstúp od dverí"
Neváhala som a cúvla dozadu. Ozvalo sa už len hlasné prásk a dvere vyleteli aj s pántov. Na ich mieste ,(nestačila som sa diviť vlastným očiam) stál Merog.
,,Ako si utiekol?" prekvapene sa pýtam
,,Ero povolal do boja všetkých, ani tvoju celu nikto nestrážil" odvetil
,,Počkať, a ako mám vedieť že si to naozaj ti a nie tvoj otec?"
Merog sa mi pozrel do očí, podišiel ku mne a zľahla ma pobozkal na pery. Moja okamžitá reakcia bola to, že som mu dala facku.
Zmetene sa na mňa pozrel a povedal:
,,To bolo za čo?"
,,Nabudúce sa aspoň opýtaj!"
Chvíľu sme mlčky stáli, napokon sa však ozval ako prvý Merog. ,,Ero je hore v trónnej sále, ničí všetko čo je okolo neho a momentálne vníma iba hnev. Chodba ktorou som prišiel je momentálne prázdna a vedie k nepoužívanému východu, máme šancu utiecť."
,,Nevieš aj kde schovávajú zbrane zajatcov? Potrebujem svoj meč, cítim to."
,,Mohlo by nás to pripraviť o možnosť úteku." namietal
,,Aj tak, musím ho mať!" trvala som na svojom
,,Dobre, prinesiem ho. Viem ako vyzerá, počkaj tu na mňa." povedal a rozbehol sa do chodby naľavo
,,Nikam sa neponáhľam." zahundrala som si pre seba
Merog sa vrátil približne o päť minút, podal mi meč aj s opaskom a rozbehli sme sa k východu. Asi v polovici cesty som zastala a rozmýšľala.
Ak teraz utečiem, možno už nebudem mať šancu prekvapiť Era, zastihnúť ho nepripraveného a tak ukončiť celé toto šialenstvo.
,,Ema poď!" kričal Merog
,,Nie, rozhodla som sa. Pôjdem hoci aj cez mŕtvoly, musím to zastaviť, musím ho zničiť." vážne poviem, otočím sa a bežím tak kde leží môj osud.
,,Ema!" žalostne kričí, no pre mňa je teraz dôležitá len jediná vec.
Ocitla som sa pred dverami do trónnej siene, ozýval sa stade rachot a krik. Chytím kľučku, otvorím dvere a zakričím:
,,Toto je tvoj koniec Ero!"
Svitol ten deň
Ero obrátil svoju pozornosť na mňa, šialene sa zasmial a hromovým hlasom zvolal:
,,Myslíš si že ma môžeš poraziť?" povedal a vyčaroval okolo seba magickú ochranu.
Nevšímala som si jeho slová zovrela som meč a rútila sa priamo naňho. Môj meč začal vydávať tlmené zelené svetlo, šírila sa z neho akási prapodivná energia.
Na Erovej tvári sa objavil zdesený výraz.
,,Lubíjnska oceľ, to nie je možné!"
Meč preťal jeho ochranu a ja som ho bodla priamo do srdca. Ero vládca temnôt, padol. Jeho bezvládne telo ležalo na zemi, padol mojou rukou.
Prešla mnou vlna radosti, bolo po všetkom.
,,Ero fermel!"(Ero padol) kričala som tak silno aby ma bolo počuť čo najďalej
Rozbehla som sa preč k východu, len čo som však prvýkrát zabočila narazila som do Meroga.
,,Vyhrali sme!" zakričím a bežím ďalej
Priam som horela nedočkavosťou stretnúť sa so Smaragdom, iba som bežala celá šťastím bez seba. Prebehla som cez hlavnú bránu do Erdel a uvidela strašnú spúšť. Na zemi samé boli mŕtvoly, rôznych oblúd no aj elfov, ľudí, víl, trpaslíkov a drakov. Uprostred toho všetkého stál Smaragd len čo na zazrel živú a zdravú hlasno zareval a rozbehol sa ku mne.
Smaragd! Radostne som zakričala a objala ho okolo krku.
Ema, som tak rád že sme opäť spolu. Čo sa udialo v Erdel? Uprostred boja všetci na strane nepriateľa padli na zem mŕtvi, ani som si nestihol užiť boj. Spýtal sa ma.
Ero padol, mojou rukou je koniec.
Smaragd hlasno zareval. Ja som sa k nemu pridala a kričala na plné pľúca: ,,Ero fermel!"
Ostatní odhodili zbrane a radovali sa, podišli ku mne a Smaragdovi. Rýchlo som mu vyliezla na chrbát aby ma neušliapali.
Do večera sa nanosili všetky tela na kopu a spálili, priateľ osobitne od nepriateľa. V noci čarodejníci preskúmali Erdel a objavili Meroga, na ktorého som v tej radosti zabudla. Rýchlo som k nim pribehla a vysvetlila im že to on ma pustil z cely, napokon však aj oni neochotne pustili jeho.
Po návrate do Ariolu sa konali veľkolepé oslavy a hostiny pod hviezdami, tam som opäť stretla Arway.
,,Tak si to teda dokázala" povedala
,,Nuž áno, ale je mi ľúto vašej ruky"
,,Ale, čo sa stalo sa stalo, napraviť sa to už nedá. Vyzeráš že ťa niečo trápi." riekla a pozrela sa mi do očí, zdalo sa že moje pocity práve číta ako knihu
,,Áno, Ero pred svojou smrťou povedal že môj meč je vyrobený z nie - akého materiálu menom lubíjnska oceľ" zverila som sa jej
,, Lubíjnska oceľ je jediný materiál, na ktorý nevplývajú kúzla. Meč vyrobený z tohto materiálu, poslúcha len toho koho si vyvolil, inému prinesie smrť v boji. Raz sme našli jednu skalu, ktorá ju obsahovala. Množstvo stačilo na vyrobenie siedmich mečov, šesť sa však podarilo Erovi zničiť, siedmi sa stratil a teraz znovu našiel."
Tri dni po páde Era za mnou prišiel Oen, vládca Saltusu. Najprv mi povedal ako jeho čarodejníci, vrátane jeho syna Argona s pomocou Meroga prehľadali celú pevnosť Erdel. Nakoniec sa mi zmienil o čarovnom zrkadle, ktoré by pomocou dostatočného množstva čarodejníkov dokázalo preniesť moju mamu a sestru do Nirénie. Hovoril že tu je isté riziko straty na životoch, no mňa späť kvôli môjmu putu so Smaragdom preniesť nemôžu. Vysvetlil mi aj aký by bol postup. Vraj by sa najprv objavilo obrazové spojenie kde by som sa ich spýtala či by chceli žiť v Nirénií a až potom by sa otvoril portál, ktorým by prešli. Nakoniec som však súhlasila, vedela som že keby nie tak bi mi to bolo ľúto do konca môjho života.
Po západe slnka sme začali, vypomáhalo celkom dvadsať čarodejníkov a čarodejníc, bez rozdielu na pôvod či národ. Smaragd sklonil hlavu, zľahka do mňa drgol a povedal: Neboj sa všetko dobre dopadne, a ak nie, stále tu máš mňa. Usmiala som sa a poškrabkala ho.
Na zrkadle sa začali objavovať obrysy, spoznávala som kuchyňu. Pri stole sedela mama s očami červenými od plaču a veľa nej sedela Ebigail , ktorá držala v rukách moju fotku a smutne sa na ňu pozerala. Mama uprela zrak priamo na mňa a zašepkala: ,,Ema"
,,Áno mami, som vo svete inom ako je ten ,v ktorom som vyrastala, no predsa je mu podobný, ba teraz aj lepší." povedala som a Ebigail už počúvala s mamou, usmejem sa a pokračujem ,,Nebojte, nesníva sa vám. Môžete prísť za mnou, pochopím ak nebudete chcieť opustiť to čo máte, no ja sa vrátiť nemôžem"
Ebigail a mama sa na seba vážne pozreli, potom sa mama usmiala a riekla:
,,Samozrejme že pôjdeme, máme ťa obidve radi a život by už nikdy nebol ako predtým."
Prikývla som, brána sa začala otvárať. Bolo vidieť že mnohý sú už vyčerpaný, no neprestávali. Mama s Ebigail prekročili hranice jedného sveta a prešli do druhého. Stáli predo mnou. Rozbehla som sa a objala najprv mamu a potom Ebigail.
,,Chýbali ste mi." poviem
,,Aj ti nám, Ema. Bolo mi tak ľúto všetkých tých hádok, myslela som si že si mŕtva! A kde to vlastne sme?" spýta sa Ebigail
,,Sme v Nirénií, chcela by som vám niekoho predstaviť" poviem a vediem ich ku Smaragdovi
,,To je predsa drak!" vykríkne mama
,,Toto je Smaragd a ja som jeho jazdkyňa. Ak mu chceš niečo povedať, normálne to povedz a on ti odpovie v mysli."
Mama s Ebigail si na nezvyčajné veci v Nirénií zvykali ťažšie ako ja. Trvalo mi hrozne dlho kým som im vysvetlila ako a prečo som zabila Era, čo vlastne teraz som a dokážem. Mama sa stále nevedela zmieriť s tým že som to čo som, nechcela si pripustiť že už nie som tá istá Ema za akú ma mala. Smaragda sa bála. Ebigail si však dokonale porozumela s jeho sestrou, až to chvíľami vyzeralo že si ju vyvolí. Dobrú a spoľahlivú priateľku našla v Turdis, tá ju naučila strieľať z luku a Ebigail ako sa ukázalo mala veľké nadanie na jazdu na koni. Stal sa znej úplne iný človek.
A Merog, ten ma trápil. Po tom čo ma pobozkal v Erdel sme sa skoro nerozprávali, každý večer sedel pod hviezdami a rozmýšľal až som sa raz rozhodla vysvetliť prečo som ho odmietla.
,,Merog?" spýtam sa
,,Prečo si prišla?" chladne povie
,,Nie že by som ťa nemala rada, ale podľa mňa je na takéto veci ešte skoro. Máme ešte more času, nebudeme zatiaľ len priatelia?"
,,Ja veľa času nemám Ema, nie som nesmrteľný ako ty."
Vyvaľujem naňho oči. Nesmrteľná a ja? Zase mi Smaragd niečo zatajil.
,,Tebe to nepovedali?" prekvapene sa ma Merog pýtal
,,Nie," odvetím ,,Daj mi rok potom sa s tebou dám dokopy, chcem si zvyknúť. Ešte stále toho veľa neviem a aj je tu mama, je zo všetkého vydesená. Chcem aby sa trochu usadila, myslím že keby som jej teraz povedala že mám teba, dostala by infarkt."
,,Dobre, máš rok ale ani o mesiac viac. Len dúfaj že ma tu dovtedy neroztrhajú"
,,Budem" poviem a sadnem si vedľa neho
Bolo mi jasné že som konečne našla svoje miesto.
Štýl boja Arway spočíval vtom, že sekala mečom ladne a rýchlo ako mačka pazúrmi. Merog sa spoliehal na silu a presné načasovanie úderu, nebolo na ňom badať únavu. Vedela som že Arway nemôže vyhrať. Ak prehrá budem sa musieť spoliehať na kúzla. Pomyslela som si.
Jeden osudný pohyb mečom, veľa krvi a prenikavý výkrik Arway kľačiacej na kolenách. Na zemi ležala jej odseknutá ruka, ešte stále zvierajúca meč. Obišiel Arway a poberal sa ku mne. Mysľou mi prebehli dve slová: neviditeľná stena.
Plne som sa sústredila, vystrela ruky a priam som cítila ako mi z nich uniká číra energia, obklopuje ma a chráni.
Merog sa pousmial, jeho meč sa naplnil temnou žiarou, sekol ním a moja obranná stena sa rozpadla akoby bola zo skla.
,,Myslela si si že ma môžeš zastaviť? Aké naivné!“ povedal a v tú chvíľu mi to došlo. Toto nehovorí Merog, ale Ero!
,,Ero,“ zamrmlala som.
,,Správne, prepožičal som si telo svojho syna. Pôjdeš so mnou.“
,,Nikdy!“ zakričala som a snažila sa rozbehnúť, no nešlo to spútal ma kúzlom. Bola som nehybná ani socha, nemohla som klásť odpor. Vysadol na modrú dračicu, ktorá vzlietla a chytila ma do pazúrov. Nevedela som kam ma odnesú, moju myseľ ovládol strach. Dúfala som že ho bude Smaragd cítiť, ale bol ďaleko, mimo dosahu mojich myšlienok. Prepadala ma únava, niečo ma uspávalo. Snažila som sa zostať hore, ale moje viečka boli čoraz ťažšie a ťažšie až...
Vitaj v Erdel, nedobytnej pevnosti
Prebudila som sa v kamennej miestnosti, na tvrdej posteli, ktorá pozostávala z látky položenej na biednej kope sena. Miestnosť bola malá a temná, bez okien. Jediným zdrojom svetla bola malá guľa vznášajúca sa pri strope. Posadila som sa premýšľajúc čo asi teraz robí Smaragd.
Niekto zaklopal na dvere. Neozývala som sa. Dvere sa otvorili a v nich stála Stela. Oblečená bola celá v čiernom, hnedé vlasy mala v konti a škodoradostne usmievala od ucha k uchu. Usmiala sa ešte viac, tak že odhalila svoje biele zuby, avšak už nemala zuby človeka...
,,Stela ty si...! Čo sa s tebou stalo?“ zhrozene sa pýtam
,,Stal sa zo mňa upír Ema“ povedala a zasmiala sa.
,,Prečo si sa pridala na stranu zla?“
Pozrela sa na mňa a vyhlásila:
,,Čo má dobrý človek z toho že koná dobro? Nič!“
,,Ako to že si sa tak zmenila?“ spýtala som sa s nádejou v očiach že možno niekde v hĺbke ešte je tá stará Stela.
,,Vždy som bola taká Ema, len ty si to nevidela.“ chvíľu mlčala no potom chladne pokračovala ,,Mám ťa priviesť za Erom. Pánom Erdel, nedobytnej pevnosti.“
Zdrapila ma za ruku a viedla tmavými chodbami, náhle sme sa ocitli vo veľkej sieni. Bol tam trón a na ňom sedel Ero, vládca temnoty. Mal dlhé čierne vlasy, hnedé oči a bledú pokožku. Na kolenách mu ležal meč, ktorý presekol moju obranu.
,,Vitaj v Erdel Ema! Je veľa dôvodov prečo by si sa ku mne mala pridať dobrovoľne ako tvoja kamarátka, už nemusíš poslúchať hlúpe a prefíkané rady elfov. Prejdi na stranu víťaza a ja ti sľubujem že ti neublížim a splním všetko čo budeš chcieť.“ povedal Ero podliezavo ako had
Jeho ponuka bola lákavá, vedela som že by som sa vďaka nej mohla opäť stretnúť s rodinou. Vidieť Ebigail a mamu, povedať im že je všetko v poriadku. Mohla som ju prijať, ale dokázala by som zradiť Smaragda? Nie, nemohla som.
,,Nepridám sa k vám!“ vykríknem ,,Nezradím ich, nezradím Smaragda!“
Ero sa zamračil, no inak nedal najavo hnev, ktorý sa mu snažil opantať myseľ. Zabodol do mňa pohľad a prehovoril pokojným hlasom:
,,Koho by si zradila? Tých, ktorí ťa chceli využiť vo vojne? Alebo draka čo si ťa vybral na základe starodávnej dohody?“ zasmial sa a ukázal na zrkadlo pri tróne. Jeho povrch sa zavlnil a objavil sa v ňom obraz Oena, Arway, malého zavalitého trpaslíka so sivou bradou, čarokrásnej víly, okolo ktorej tancovalo pestrofarebné lístie, a Feénor. Skláňali sa nad mapou a plánovali útok.
,,Vidíš, idú si po teba, ale nie preto, že by im na tebe záležalo. Tvoj drak bez teba dlho nevydrží, ani ti bez neho čoskoro vás pohltí šialenstvo a budete ochotní urobiť čokoľvek len aby ste sa stretli.“
Vrhla som na Era pohľad plný zlosti, a povedala mu:
,,Vy máte čo hovoriť o využívaní, chcete urobiť presne to isté. Smaragd a ja vydržíme, poznám to proroctvo. Som pre vás dôležitá, pretože ak ma nalákate na stranu zla nenaplní sa a vy, ovládnete všetko živé.“
,,Nie si taká zadebnená ako hovorila Selia,“ povedal.
,,Selia?“ s nedôverou som sa spýtala.
,,Selia je pravé meno Stely, sledovala ťa od detstva. Vedel som že ty si tá pravá, ktorá bude rozhodovať o osude Nirénie. Tak či onak, mám ešte jeden prostriedok ako ťa donútiť spolupracovať. Priveďte Meroga!“ zakričal
Privideli ho, na tvári mal zaschnutú krv. V očiach bolesť, vzdor a trápenie. Pozrel sa na mňa tak ospravedlňujúco akoby mohol za všetko iba on. Povzbudila som ho úsmevom, ktorý v danej situácií nebol vôbec vhodný a zároveň nanič.
,,Nie je to krásne?“ spýtal sa Ero posmešne ,,Láska, tak zbytočná láska.“
,,Nedotkneš sa jej!“ kričal Merog zúrivo snažiac sa vytrhnúť spod zovretia dvoch strážcov
,,Budeš ticho, už si mi poslúžil, videla že ti môžem ublížiť ak nemá srdce z kameňa urobí čo jej poviem.“
Na jazyk sa mi hnuli slová, ktoré neboli moje, boli vo mne však od narodenia len čakali na správnu chvíľu. Prúdila do mňa sila odporu, stará ako samotná Nirénia. Až teraz som cítila že som jej súčasťou.
,,Nie! Ja pre vás nič robiť nebudem, Smaragd príde a sním aj vojsko. Všetci sa spoja, prehráte! Chcete ma zlákať na svoju stranu, ale ja som sa pevne rozhodla pre tých čo sa teraz pripravujú na bitku! Viete že prehráte.“
V Erových očiach som spoznala strach, už aj on to vedel. Cítil tú prastarú energiu.
,,Zamknite ju do najhlbšej cely v Erdel, nech ju stráží zo dvadsať najlepších bojovníkov!“
,,Pane,“ ozvala sa Stela, teda Selia ,,Ako vám môže ublížiť? Veď ledva udrží meč, neovláda ani základné čary a jej drak je za horami.“
,,Chceš azda pochybovať o mojich rozkazoch?!“ plný hnevu zvolal
,,Nie, pane. Len som...“
,,Choď, a dohliadni aby im Ema počas cesty neušla“ rozkázal
,,Áno, pane“ povedala a náhlila sa ku mne
Keď sme stály pred dverami mojej cely spýtala som sa jej:
,,To si to celé tie roky len hrala?“ poviem a pozriem sa jej priamo do očí, ktoré teraz majú červenú farbu
,,Áno.“ ticho povie a odomyká dvere
Nasledujúce dni sa mi zlievali do jednej veľkej machule, všetky boli totiž rovnaké.
Ráno mi Selia priniesla raňajky, povedala mi že bi bola rada ak by som sa pridala na ich stranu a ja som to ako vždy odmietla. Okolo obeda si ma volal Ero, presviedčal ma, mučil pred mojimi očami Meroga, pretože zistil že ťažšie nesiem utrpenie ostatných ako vlastné.
Niečo mi hovorilo že už stráca trpezlivosť a za chvíľu pristúpi k omnoho radikálnejším riešeniam, no tá prastará sila vo mne sa nedala zlomiť. Kocky už boli hodené a predpovedali Erovi skazu.
Nakoniec ma pustil so slovami, že dlho zhovievavý nebude. Za mreže ma odviedla Selia, ktorá mala na starosti to aby som neutiekla. Obed ma tam už čakal a večera, nebola.
Stále som sa cítila bez Smaragda akási prázdna. Každým dňom síce cítim že je bližšie, ale to my nepomáhalo, pretože potom narastal môj strach o jeho bezpečie. Viem, že má za sebou toho viac ako ja, že je obrovský a mocný drak, no predsa sa mi zdal taký zraniteľný ako muška.
Prekvapenie
Po týždni môjho pobytu v Erdel sa ozval hlasný tón loveckého rohu, vzápätí bolo počuť už len krik a rev obyvateľov Erdel. Vedela som, že dorazilo vojsko a schyľuje sa k bitke. Sem tam sa mi zazdalo že cítim v mysli útržky Smaragdových pocitov. No, nevedela som sním nadviazať kontakt, ani len mu dať vedieť že žijem.
Zrazu niekto zabúchal na dvere mojej cely a ozval sa slabý šepot:
,,Ema, odstúp od dverí"
Neváhala som a cúvla dozadu. Ozvalo sa už len hlasné prásk a dvere vyleteli aj s pántov. Na ich mieste ,(nestačila som sa diviť vlastným očiam) stál Merog.
,,Ako si utiekol?" prekvapene sa pýtam
,,Ero povolal do boja všetkých, ani tvoju celu nikto nestrážil" odvetil
,,Počkať, a ako mám vedieť že si to naozaj ti a nie tvoj otec?"
Merog sa mi pozrel do očí, podišiel ku mne a zľahla ma pobozkal na pery. Moja okamžitá reakcia bola to, že som mu dala facku.
Zmetene sa na mňa pozrel a povedal:
,,To bolo za čo?"
,,Nabudúce sa aspoň opýtaj!"
Chvíľu sme mlčky stáli, napokon sa však ozval ako prvý Merog. ,,Ero je hore v trónnej sále, ničí všetko čo je okolo neho a momentálne vníma iba hnev. Chodba ktorou som prišiel je momentálne prázdna a vedie k nepoužívanému východu, máme šancu utiecť."
,,Nevieš aj kde schovávajú zbrane zajatcov? Potrebujem svoj meč, cítim to."
,,Mohlo by nás to pripraviť o možnosť úteku." namietal
,,Aj tak, musím ho mať!" trvala som na svojom
,,Dobre, prinesiem ho. Viem ako vyzerá, počkaj tu na mňa." povedal a rozbehol sa do chodby naľavo
,,Nikam sa neponáhľam." zahundrala som si pre seba
Merog sa vrátil približne o päť minút, podal mi meč aj s opaskom a rozbehli sme sa k východu. Asi v polovici cesty som zastala a rozmýšľala.
Ak teraz utečiem, možno už nebudem mať šancu prekvapiť Era, zastihnúť ho nepripraveného a tak ukončiť celé toto šialenstvo.
,,Ema poď!" kričal Merog
,,Nie, rozhodla som sa. Pôjdem hoci aj cez mŕtvoly, musím to zastaviť, musím ho zničiť." vážne poviem, otočím sa a bežím tak kde leží môj osud.
,,Ema!" žalostne kričí, no pre mňa je teraz dôležitá len jediná vec.
Ocitla som sa pred dverami do trónnej siene, ozýval sa stade rachot a krik. Chytím kľučku, otvorím dvere a zakričím:
,,Toto je tvoj koniec Ero!"
Svitol ten deň
Ero obrátil svoju pozornosť na mňa, šialene sa zasmial a hromovým hlasom zvolal:
,,Myslíš si že ma môžeš poraziť?" povedal a vyčaroval okolo seba magickú ochranu.
Nevšímala som si jeho slová zovrela som meč a rútila sa priamo naňho. Môj meč začal vydávať tlmené zelené svetlo, šírila sa z neho akási prapodivná energia.
Na Erovej tvári sa objavil zdesený výraz.
,,Lubíjnska oceľ, to nie je možné!"
Meč preťal jeho ochranu a ja som ho bodla priamo do srdca. Ero vládca temnôt, padol. Jeho bezvládne telo ležalo na zemi, padol mojou rukou.
Prešla mnou vlna radosti, bolo po všetkom.
,,Ero fermel!"(Ero padol) kričala som tak silno aby ma bolo počuť čo najďalej
Rozbehla som sa preč k východu, len čo som však prvýkrát zabočila narazila som do Meroga.
,,Vyhrali sme!" zakričím a bežím ďalej
Priam som horela nedočkavosťou stretnúť sa so Smaragdom, iba som bežala celá šťastím bez seba. Prebehla som cez hlavnú bránu do Erdel a uvidela strašnú spúšť. Na zemi samé boli mŕtvoly, rôznych oblúd no aj elfov, ľudí, víl, trpaslíkov a drakov. Uprostred toho všetkého stál Smaragd len čo na zazrel živú a zdravú hlasno zareval a rozbehol sa ku mne.
Smaragd! Radostne som zakričala a objala ho okolo krku.
Ema, som tak rád že sme opäť spolu. Čo sa udialo v Erdel? Uprostred boja všetci na strane nepriateľa padli na zem mŕtvi, ani som si nestihol užiť boj. Spýtal sa ma.
Ero padol, mojou rukou je koniec.
Smaragd hlasno zareval. Ja som sa k nemu pridala a kričala na plné pľúca: ,,Ero fermel!"
Ostatní odhodili zbrane a radovali sa, podišli ku mne a Smaragdovi. Rýchlo som mu vyliezla na chrbát aby ma neušliapali.
Do večera sa nanosili všetky tela na kopu a spálili, priateľ osobitne od nepriateľa. V noci čarodejníci preskúmali Erdel a objavili Meroga, na ktorého som v tej radosti zabudla. Rýchlo som k nim pribehla a vysvetlila im že to on ma pustil z cely, napokon však aj oni neochotne pustili jeho.
Po návrate do Ariolu sa konali veľkolepé oslavy a hostiny pod hviezdami, tam som opäť stretla Arway.
,,Tak si to teda dokázala" povedala
,,Nuž áno, ale je mi ľúto vašej ruky"
,,Ale, čo sa stalo sa stalo, napraviť sa to už nedá. Vyzeráš že ťa niečo trápi." riekla a pozrela sa mi do očí, zdalo sa že moje pocity práve číta ako knihu
,,Áno, Ero pred svojou smrťou povedal že môj meč je vyrobený z nie - akého materiálu menom lubíjnska oceľ" zverila som sa jej
,, Lubíjnska oceľ je jediný materiál, na ktorý nevplývajú kúzla. Meč vyrobený z tohto materiálu, poslúcha len toho koho si vyvolil, inému prinesie smrť v boji. Raz sme našli jednu skalu, ktorá ju obsahovala. Množstvo stačilo na vyrobenie siedmich mečov, šesť sa však podarilo Erovi zničiť, siedmi sa stratil a teraz znovu našiel."
Tri dni po páde Era za mnou prišiel Oen, vládca Saltusu. Najprv mi povedal ako jeho čarodejníci, vrátane jeho syna Argona s pomocou Meroga prehľadali celú pevnosť Erdel. Nakoniec sa mi zmienil o čarovnom zrkadle, ktoré by pomocou dostatočného množstva čarodejníkov dokázalo preniesť moju mamu a sestru do Nirénie. Hovoril že tu je isté riziko straty na životoch, no mňa späť kvôli môjmu putu so Smaragdom preniesť nemôžu. Vysvetlil mi aj aký by bol postup. Vraj by sa najprv objavilo obrazové spojenie kde by som sa ich spýtala či by chceli žiť v Nirénií a až potom by sa otvoril portál, ktorým by prešli. Nakoniec som však súhlasila, vedela som že keby nie tak bi mi to bolo ľúto do konca môjho života.
Po západe slnka sme začali, vypomáhalo celkom dvadsať čarodejníkov a čarodejníc, bez rozdielu na pôvod či národ. Smaragd sklonil hlavu, zľahka do mňa drgol a povedal: Neboj sa všetko dobre dopadne, a ak nie, stále tu máš mňa. Usmiala som sa a poškrabkala ho.
Na zrkadle sa začali objavovať obrysy, spoznávala som kuchyňu. Pri stole sedela mama s očami červenými od plaču a veľa nej sedela Ebigail , ktorá držala v rukách moju fotku a smutne sa na ňu pozerala. Mama uprela zrak priamo na mňa a zašepkala: ,,Ema"
,,Áno mami, som vo svete inom ako je ten ,v ktorom som vyrastala, no predsa je mu podobný, ba teraz aj lepší." povedala som a Ebigail už počúvala s mamou, usmejem sa a pokračujem ,,Nebojte, nesníva sa vám. Môžete prísť za mnou, pochopím ak nebudete chcieť opustiť to čo máte, no ja sa vrátiť nemôžem"
Ebigail a mama sa na seba vážne pozreli, potom sa mama usmiala a riekla:
,,Samozrejme že pôjdeme, máme ťa obidve radi a život by už nikdy nebol ako predtým."
Prikývla som, brána sa začala otvárať. Bolo vidieť že mnohý sú už vyčerpaný, no neprestávali. Mama s Ebigail prekročili hranice jedného sveta a prešli do druhého. Stáli predo mnou. Rozbehla som sa a objala najprv mamu a potom Ebigail.
,,Chýbali ste mi." poviem
,,Aj ti nám, Ema. Bolo mi tak ľúto všetkých tých hádok, myslela som si že si mŕtva! A kde to vlastne sme?" spýta sa Ebigail
,,Sme v Nirénií, chcela by som vám niekoho predstaviť" poviem a vediem ich ku Smaragdovi
,,To je predsa drak!" vykríkne mama
,,Toto je Smaragd a ja som jeho jazdkyňa. Ak mu chceš niečo povedať, normálne to povedz a on ti odpovie v mysli."
Mama s Ebigail si na nezvyčajné veci v Nirénií zvykali ťažšie ako ja. Trvalo mi hrozne dlho kým som im vysvetlila ako a prečo som zabila Era, čo vlastne teraz som a dokážem. Mama sa stále nevedela zmieriť s tým že som to čo som, nechcela si pripustiť že už nie som tá istá Ema za akú ma mala. Smaragda sa bála. Ebigail si však dokonale porozumela s jeho sestrou, až to chvíľami vyzeralo že si ju vyvolí. Dobrú a spoľahlivú priateľku našla v Turdis, tá ju naučila strieľať z luku a Ebigail ako sa ukázalo mala veľké nadanie na jazdu na koni. Stal sa znej úplne iný človek.
A Merog, ten ma trápil. Po tom čo ma pobozkal v Erdel sme sa skoro nerozprávali, každý večer sedel pod hviezdami a rozmýšľal až som sa raz rozhodla vysvetliť prečo som ho odmietla.
,,Merog?" spýtam sa
,,Prečo si prišla?" chladne povie
,,Nie že by som ťa nemala rada, ale podľa mňa je na takéto veci ešte skoro. Máme ešte more času, nebudeme zatiaľ len priatelia?"
,,Ja veľa času nemám Ema, nie som nesmrteľný ako ty."
Vyvaľujem naňho oči. Nesmrteľná a ja? Zase mi Smaragd niečo zatajil.
,,Tebe to nepovedali?" prekvapene sa ma Merog pýtal
,,Nie," odvetím ,,Daj mi rok potom sa s tebou dám dokopy, chcem si zvyknúť. Ešte stále toho veľa neviem a aj je tu mama, je zo všetkého vydesená. Chcem aby sa trochu usadila, myslím že keby som jej teraz povedala že mám teba, dostala by infarkt."
,,Dobre, máš rok ale ani o mesiac viac. Len dúfaj že ma tu dovtedy neroztrhajú"
,,Budem" poviem a sadnem si vedľa neho
Bolo mi jasné že som konečne našla svoje miesto.