Kozmický drak
Trojica kozmonautov z expedície Európa II, ktorá vykonávala výskum Jupiterovho mesiaca Europa, sedela v pracovni kozmoplánu a študovali výsledky sond vyslanej na planétu.
„Myslím že výsledky rozborov vody je vskutku zaujímavý, všimnite si údaje o množstve solí to nasvedčuje že vo vode by mohol byť život,“ hovorí nadšene Walter Conrad, jediný vedec na palube kozmoplánu Kozoroh.
„Vedci na Zemi to preskúmajú podrobnejšie, zatiaľ môžeme byť radi že sa nám vzorky z planéty vrátili,“ povie Jurij Dobrovolskij, kapitán kozmoplánu a bývalí člen Ruských kozmický vojsk.
„To určite áno, škoda len že prvá sonda zlyhala. No nič idem skontrolovať program v počítači,“ odpovie druhý pilot a zástupca kapitána Alex Baudry. Vo svojom obore je skúsený, avšak toto bol jeho prvý medziplanetárny let.
Kozoroh už bol na orbite okolo Jupitera a pripravený na cestu domov, v čase príprav Walter ešte stále študoval výsledky z analýz, zatiaľ čo piloti kontrolovali stav kozmickej lode.
„Máme tu menšiu anomáliu na jednom z Iontovo-fotonových motorov,“ hlási Alex kapitánovi.
Ten si najprv co-pilota nevšímal keďže si zapisoval do záznamníka nejaké údaje, ale po chvíli položil pero a obráti sa k Alexovi, „o čo ide ?“
Alex sa pozrie do počítača a odpovie, „ide o systém chladenia, konkrétne o okruh CRS 15. Nemyslím si že by to bolo vážne, ale bolo by dobré keby sa to išlo vizuálne skontrolovať,“
„Rozumiem. Idem si obliecť skafander a pôjdem to pozrieť, nechcem mať žiadne technické problémy,“ vstane a pred odchodom rýchlo dodá, „nie na mojej lodi“.
Zatiaľ čo bol Jurij vo vesmíre, Alex a Walter sledovali jeho zdravotný stav cez počítač a dianie cez kameru na prilbe.
„Všetko je zatiaľ v poriadku Juri pokračuj,“ hovorí do mikrofónu Alex.
„Už som skoro pri kontrolnom paneli,“ odpovie Jurij, jeho dych je jasne počuť v mikrofóne.
Dvojica sledovala ako sa Jurij priblížil k panelu. Jurij špeciálnym skrutkovačom odistil rýchlouzamikací systém a kryt sa na panelu otvoril.
„Mám to ! Vidím námrazu, skúsim ju odstrániť,“
„Len pomaly Juri,“ hovorí Walter.
„Viem čo mam robiť,“ odsekne Jurij a pomaly odstraňuje námrazu
Celú dobu boli všetci ticho, iba bolo počuť kapitánov dych. Toto ticho náhle preruší Alex.
„Už si počul niečo o kozmickom drakovi ?“ Povie so založenými rukami a pozrie sa na Waltera, ten sa s udiveným výrazom otočí na Alexa.
„To bude zas nejaký výmysel,“ povie skepticky Walter.
Alex sa usmeje a pozrie sa na obrazovku po chvíli povie, „možno nieje. Môj otec, ako dobre vieš bol jeden z prvých ľudí, čo sa oficiálne stretol s iným mimozemským druhom a tú historku má od nich.“
„No tak v tom prípade hovor, čože to je za tvora ?“
„Je to tvor ktorý údajne žije a pohybuje sa medzi vesmírmi, raz začas sa vynorí do nejakého vesmíru aby zachránil nejaký živočíšny druh ktorý je na vymretie. Elyriáni veria že jedného dňa keď bude najhoršie si príde pre nich a uloží si ich vedomosti,“
Zaujato Walter počúval a občas prikívne, „to je zaujímavé, predpokladám že toho draka nikto nevidel“.
„To áno ide predsa len o historku, ale Eleriáni ho popisujú ako obrovského bieleho draka, ktorý sa pohybuje v priestore kde neplatia fyzikálne zákony,“ usmeje sa Alex a poškriabe sa na hlave.
„No niečo na tom bude. Bolo dokázané že paralelne vesmíry existujú a priestor medzi nimi sa vymyká všetkému čo poznáme,“ hovorí Walter sledujúc obrazovku. Jurij už úspešne odstránil námrazu a teraz pripevňuje teflonové tesnenia.
„A čo ty ? Veríš tomu ?“ Spýta sa ho zvedavo Walter.
Alex sa pousmeje, „vieš ja verím tomu že existujú záhadné veci a beriem do úvahy všetko. Každopádne je to nádherná predstava keby sa skutočne dokázalo že existuje.“
Walter prikývne a v tom sa rozozvučí upozornenie o blížiacej sa hrozbe. Alex neváha a kontaktuje Jurija.
„Máme tu výstrahu pred nebezpečím, rýchlo si pohni nech vypadneme !“ Hovorí znervóznený Alex.
Jurij po chvíli povie, „rozumiem, zatiaľ je všetko v poriadku“.
A vtedy cez jeho priezor na prilbe preletí mikrometeorit. Kinetická energia vyvinutá meteoritom ho odhodí od lode. Alex všetko videl čo sa stalo, zanadáva a rýchlo beztoho aby niečo povedal si oblieka skafander. Walter ho nasleduje. Oblečený Alex ide k pretlakovej komore, „ty tu ostaň, ale pre istotu si daj skafander a čakaj na príkazy!“ Zavelí Alex a vyjde do kozmického priestoru.
Walter mohol len spraviť to čo mu bolo prikázané, v skafandri sedel v pilotnej kabíne a sledoval cez vonkajšie kamery dianie vo vesmíre. Alex sa nakoniec dostal k Jurijovi a dvojica sa pomaly blížila ku kozmoplánu. Walter nedočkavo čakal pri pretlakových dverách a keď zbadal že už vchádzajú do lodi rýchlo otvoril vstupne dvere a pomohol bezvládnemu kapitánovi. Priezor na prilbe bol roztrieštený, z nosu, úst a očí mu stekala krv.
„Chod do lekárničky a dones okysličenú krv, rýchlo !“ rozkáže Alex vyzliekajúc kapitána zo skafandra.
Walter bežal pre okysličenú krv a v hlave si opakuje krvnú skupinu svojho kapitána. Po chvíli sa objaví v priestore pred pretlakovou komorou kde leží kapitán, Alex akurát robil masáž srdca.
„Tu je tá krv !“
„Konečne!“ Zoberie veľkú injekciu, dal dole krytku z dlhej ihly a pichol ju rovno do žily na ruke. Vtedy si Walter všimol upozornenia že panel je stále otvorený a hrozí ďalšie poškodenie.
„Alex, idem zatvoriť ten panel,“
Alex sa naňho pozrie, „jasne, chod a daj si pozor,“ nakoniec sa kapitánovi podarí vrátiť pulz a Alex ho odnesie na ošetrovňu.
Walter je teraz vo voľnom kozmickom priestore a pomali sa blíži k otvorenému panelu, ten sa mu nakoniec podarilo zatvoriť a on sa mohol vrátiť do kozmoplánu.
„Hotovo vraciam sa,“ zahlási Walter a odoberie sa k vchodu do kozmoplánu.
Všetko vyzeralo bez problémov, až do doby kedy Walter nezbadal náhodou za obzorom blížiace sa objekty ktoré slnečná žiara osvietila. V poslednej chvíli zavrel oči a dúfal.
Prvý meteor sa bezhlučne prehnal okolo kozmoplánu a Waltera, avšak ďalší zasiahol kozmoplán do prednej časti, trosky narazili do Waltera ktorého odhodili do kozmického priestoru. Do zadnej odtrhnutej časti vrazil ďalší meteor práve v mieste kde bol reaktor a loď explodovala. Záblesk z explózie videl aj Walter. Roztrhane kusy kozmoplánu spolu s niekoľkými meteoritmi putovali ďalej vesmírom aj s Walterom, netrvalo mu dlho aby si uvedomil čo sa práve stalo.
„Kurcinál ! Doprdele! Sakra! Prekliaty vesmír!“ Nadáva Walter do prázdna, vie že jeho telo skončí v atmosfére Jupitera a že pred tým sa zadusí, ale snažil sa stále dúfať že niečo ho príde zachrániť.
Po 20 minútach putovania vesmírom sa Walter zhovára sám zo sebou a zmieroval sa so smrťou, prestal dúfať a nakoniec si začal spievať.
„Daisy,Daisy povedz mi kde si teď, básnim a bláznim a chcem byť s tebou ihneď. A k oltáru pôjdem pešky, a pred kočiar zapráhnem ježky...“
V tom okamihu ho oslepila žiara. Najprv to bola mala bodka ale tá sa nakoniec zväčšila, vyzerala ako žiarivá biela hviezda. Walter uprene pozeral čo sa pred ním dialo, už si myslel že je v tom pomyslenom tuneli kde je na jeho konci svetlo, to ho však vyviedlo z omylu potom čo zo žiare priam vyskočil obrovský biely drak.
Walter videl tie žiarivé modré oči ktoré sa k nemu blížili a v tej chvíli ho zalial studený pot.
„Kozmický drak“ Povie si ticho pre seba.
Vtom drak otvoril tlamu a Walter zavrel oči. Drak ho celého prehltol ale Walter nič necítil, keď oči otvoril vznášal sa v žiarivo bielom priestore. Stále mal skafander ale keď mrkol už bol bez skafandra a stál na pevnej podlahe. Walter sa necítil nepríjemne, nič nehovoril ani nedokázal niečo povedať a pri ďalšom mrknutí už nemal ani telo. Avšak jeho myseľ, DNA a jeho vedomosti splynuli s vedomím draka a zrazu videl to čo aj on.
Pred drakom sa náhle objavilo znova svetielko ktoré sa zväčšilo a drak doňho skočil, Walterovo vedomie zrazu videlo farby. Kopu nádherných farieb blížiacich sa aj odchádzajúc, jeho vedomie cítilo prítomnosť aj iných vedomí. V tej chvíli neexistovali hranice a každý každému rozumel. A v spoločnosti ochrancu toho najcennejšieho čo existuje vo vesmíre putovali medzi vesmírmi až do konca časov.
„Myslím že výsledky rozborov vody je vskutku zaujímavý, všimnite si údaje o množstve solí to nasvedčuje že vo vode by mohol byť život,“ hovorí nadšene Walter Conrad, jediný vedec na palube kozmoplánu Kozoroh.
„Vedci na Zemi to preskúmajú podrobnejšie, zatiaľ môžeme byť radi že sa nám vzorky z planéty vrátili,“ povie Jurij Dobrovolskij, kapitán kozmoplánu a bývalí člen Ruských kozmický vojsk.
„To určite áno, škoda len že prvá sonda zlyhala. No nič idem skontrolovať program v počítači,“ odpovie druhý pilot a zástupca kapitána Alex Baudry. Vo svojom obore je skúsený, avšak toto bol jeho prvý medziplanetárny let.
Kozoroh už bol na orbite okolo Jupitera a pripravený na cestu domov, v čase príprav Walter ešte stále študoval výsledky z analýz, zatiaľ čo piloti kontrolovali stav kozmickej lode.
„Máme tu menšiu anomáliu na jednom z Iontovo-fotonových motorov,“ hlási Alex kapitánovi.
Ten si najprv co-pilota nevšímal keďže si zapisoval do záznamníka nejaké údaje, ale po chvíli položil pero a obráti sa k Alexovi, „o čo ide ?“
Alex sa pozrie do počítača a odpovie, „ide o systém chladenia, konkrétne o okruh CRS 15. Nemyslím si že by to bolo vážne, ale bolo by dobré keby sa to išlo vizuálne skontrolovať,“
„Rozumiem. Idem si obliecť skafander a pôjdem to pozrieť, nechcem mať žiadne technické problémy,“ vstane a pred odchodom rýchlo dodá, „nie na mojej lodi“.
Zatiaľ čo bol Jurij vo vesmíre, Alex a Walter sledovali jeho zdravotný stav cez počítač a dianie cez kameru na prilbe.
„Všetko je zatiaľ v poriadku Juri pokračuj,“ hovorí do mikrofónu Alex.
„Už som skoro pri kontrolnom paneli,“ odpovie Jurij, jeho dych je jasne počuť v mikrofóne.
Dvojica sledovala ako sa Jurij priblížil k panelu. Jurij špeciálnym skrutkovačom odistil rýchlouzamikací systém a kryt sa na panelu otvoril.
„Mám to ! Vidím námrazu, skúsim ju odstrániť,“
„Len pomaly Juri,“ hovorí Walter.
„Viem čo mam robiť,“ odsekne Jurij a pomaly odstraňuje námrazu
Celú dobu boli všetci ticho, iba bolo počuť kapitánov dych. Toto ticho náhle preruší Alex.
„Už si počul niečo o kozmickom drakovi ?“ Povie so založenými rukami a pozrie sa na Waltera, ten sa s udiveným výrazom otočí na Alexa.
„To bude zas nejaký výmysel,“ povie skepticky Walter.
Alex sa usmeje a pozrie sa na obrazovku po chvíli povie, „možno nieje. Môj otec, ako dobre vieš bol jeden z prvých ľudí, čo sa oficiálne stretol s iným mimozemským druhom a tú historku má od nich.“
„No tak v tom prípade hovor, čože to je za tvora ?“
„Je to tvor ktorý údajne žije a pohybuje sa medzi vesmírmi, raz začas sa vynorí do nejakého vesmíru aby zachránil nejaký živočíšny druh ktorý je na vymretie. Elyriáni veria že jedného dňa keď bude najhoršie si príde pre nich a uloží si ich vedomosti,“
Zaujato Walter počúval a občas prikívne, „to je zaujímavé, predpokladám že toho draka nikto nevidel“.
„To áno ide predsa len o historku, ale Eleriáni ho popisujú ako obrovského bieleho draka, ktorý sa pohybuje v priestore kde neplatia fyzikálne zákony,“ usmeje sa Alex a poškriabe sa na hlave.
„No niečo na tom bude. Bolo dokázané že paralelne vesmíry existujú a priestor medzi nimi sa vymyká všetkému čo poznáme,“ hovorí Walter sledujúc obrazovku. Jurij už úspešne odstránil námrazu a teraz pripevňuje teflonové tesnenia.
„A čo ty ? Veríš tomu ?“ Spýta sa ho zvedavo Walter.
Alex sa pousmeje, „vieš ja verím tomu že existujú záhadné veci a beriem do úvahy všetko. Každopádne je to nádherná predstava keby sa skutočne dokázalo že existuje.“
Walter prikývne a v tom sa rozozvučí upozornenie o blížiacej sa hrozbe. Alex neváha a kontaktuje Jurija.
„Máme tu výstrahu pred nebezpečím, rýchlo si pohni nech vypadneme !“ Hovorí znervóznený Alex.
Jurij po chvíli povie, „rozumiem, zatiaľ je všetko v poriadku“.
A vtedy cez jeho priezor na prilbe preletí mikrometeorit. Kinetická energia vyvinutá meteoritom ho odhodí od lode. Alex všetko videl čo sa stalo, zanadáva a rýchlo beztoho aby niečo povedal si oblieka skafander. Walter ho nasleduje. Oblečený Alex ide k pretlakovej komore, „ty tu ostaň, ale pre istotu si daj skafander a čakaj na príkazy!“ Zavelí Alex a vyjde do kozmického priestoru.
Walter mohol len spraviť to čo mu bolo prikázané, v skafandri sedel v pilotnej kabíne a sledoval cez vonkajšie kamery dianie vo vesmíre. Alex sa nakoniec dostal k Jurijovi a dvojica sa pomaly blížila ku kozmoplánu. Walter nedočkavo čakal pri pretlakových dverách a keď zbadal že už vchádzajú do lodi rýchlo otvoril vstupne dvere a pomohol bezvládnemu kapitánovi. Priezor na prilbe bol roztrieštený, z nosu, úst a očí mu stekala krv.
„Chod do lekárničky a dones okysličenú krv, rýchlo !“ rozkáže Alex vyzliekajúc kapitána zo skafandra.
Walter bežal pre okysličenú krv a v hlave si opakuje krvnú skupinu svojho kapitána. Po chvíli sa objaví v priestore pred pretlakovou komorou kde leží kapitán, Alex akurát robil masáž srdca.
„Tu je tá krv !“
„Konečne!“ Zoberie veľkú injekciu, dal dole krytku z dlhej ihly a pichol ju rovno do žily na ruke. Vtedy si Walter všimol upozornenia že panel je stále otvorený a hrozí ďalšie poškodenie.
„Alex, idem zatvoriť ten panel,“
Alex sa naňho pozrie, „jasne, chod a daj si pozor,“ nakoniec sa kapitánovi podarí vrátiť pulz a Alex ho odnesie na ošetrovňu.
Walter je teraz vo voľnom kozmickom priestore a pomali sa blíži k otvorenému panelu, ten sa mu nakoniec podarilo zatvoriť a on sa mohol vrátiť do kozmoplánu.
„Hotovo vraciam sa,“ zahlási Walter a odoberie sa k vchodu do kozmoplánu.
Všetko vyzeralo bez problémov, až do doby kedy Walter nezbadal náhodou za obzorom blížiace sa objekty ktoré slnečná žiara osvietila. V poslednej chvíli zavrel oči a dúfal.
Prvý meteor sa bezhlučne prehnal okolo kozmoplánu a Waltera, avšak ďalší zasiahol kozmoplán do prednej časti, trosky narazili do Waltera ktorého odhodili do kozmického priestoru. Do zadnej odtrhnutej časti vrazil ďalší meteor práve v mieste kde bol reaktor a loď explodovala. Záblesk z explózie videl aj Walter. Roztrhane kusy kozmoplánu spolu s niekoľkými meteoritmi putovali ďalej vesmírom aj s Walterom, netrvalo mu dlho aby si uvedomil čo sa práve stalo.
„Kurcinál ! Doprdele! Sakra! Prekliaty vesmír!“ Nadáva Walter do prázdna, vie že jeho telo skončí v atmosfére Jupitera a že pred tým sa zadusí, ale snažil sa stále dúfať že niečo ho príde zachrániť.
Po 20 minútach putovania vesmírom sa Walter zhovára sám zo sebou a zmieroval sa so smrťou, prestal dúfať a nakoniec si začal spievať.
„Daisy,Daisy povedz mi kde si teď, básnim a bláznim a chcem byť s tebou ihneď. A k oltáru pôjdem pešky, a pred kočiar zapráhnem ježky...“
V tom okamihu ho oslepila žiara. Najprv to bola mala bodka ale tá sa nakoniec zväčšila, vyzerala ako žiarivá biela hviezda. Walter uprene pozeral čo sa pred ním dialo, už si myslel že je v tom pomyslenom tuneli kde je na jeho konci svetlo, to ho však vyviedlo z omylu potom čo zo žiare priam vyskočil obrovský biely drak.
Walter videl tie žiarivé modré oči ktoré sa k nemu blížili a v tej chvíli ho zalial studený pot.
„Kozmický drak“ Povie si ticho pre seba.
Vtom drak otvoril tlamu a Walter zavrel oči. Drak ho celého prehltol ale Walter nič necítil, keď oči otvoril vznášal sa v žiarivo bielom priestore. Stále mal skafander ale keď mrkol už bol bez skafandra a stál na pevnej podlahe. Walter sa necítil nepríjemne, nič nehovoril ani nedokázal niečo povedať a pri ďalšom mrknutí už nemal ani telo. Avšak jeho myseľ, DNA a jeho vedomosti splynuli s vedomím draka a zrazu videl to čo aj on.
Pred drakom sa náhle objavilo znova svetielko ktoré sa zväčšilo a drak doňho skočil, Walterovo vedomie zrazu videlo farby. Kopu nádherných farieb blížiacich sa aj odchádzajúc, jeho vedomie cítilo prítomnosť aj iných vedomí. V tej chvíli neexistovali hranice a každý každému rozumel. A v spoločnosti ochrancu toho najcennejšieho čo existuje vo vesmíre putovali medzi vesmírmi až do konca časov.